Ministerstvo financií Slovenskej republiky zverejnilo zoznam nezmluvných štátov. Zoznam sa bude postupne dopĺňať o ďalšie štáty.
Zákonom č. 463/2013 Z. z., ktorým sa okrem iného novelizoval zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela zákona o dani z príjmov“) sa doplnila definícia daňovníka nezmluvného štátu. Na daňovníkov z nezmluvných štátov (často označovaných ako off-shore centrá alebo daňové raje) sa budú vzťahovať prísnejšie pravidlá zdaňovania.
Daňovníkom nezmluvného štátu je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov [ďalej len „zoznam zmluvných (resp. spolupracujúcich) štátov“] uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Do zoznamu zmluvných (resp. spolupracujúcich) štátov zaradí Ministerstvo financií Slovenskej republiky:
- štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo
- štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní alebo
- štát, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a Slovenská republika viazaná.
Zoznam zmluvných štátov má do 1. marca 2014 len informatívny charakter. Záväzným a vynútiteľným sa stane až 1. marca 2014, rovnako ako aj príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov (zák. č. 595/2003 Z. z.).
V súčasnosti má Slovenská republika uzatvorených 66 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, z toho je 64 platných (okrem Egypta a Kuvajtu).
V legislatívnom procese sa k 15. 02. 2014 nachádzajú napríklad návrhy na uzavretie:
- Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Barbadosom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov,
- Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Malajzie o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov,
- Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Guernsey o výmene informácií týkajúcich sa daní.
V zmysle prechodného ustanovenia novely zákona o dani z príjmov sa do zoznamu zmluvných (resp. spolupracujúcich) štátov doplní aj štát, s ktorým Slovenská republika uzatvorí medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2014, bez ohľadu na skutočnosť, že takáto zmluva nadobudne účinnosť po 31. decembri 2014 (t. j. v roku 2015 a neskôr).
Zrážková daň a zabezpečenie dane vo výške 35 % na platby do krajín, ktoré nie sú v zozname
V prípade výberu dane zrážkou z určitých zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktoré budú plynúť daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou (vyplácané do zahraničia) a pôjde o daňovníka nezmluvného štátu, sa použije sadzba dane vo výške 35 %. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou je napríklad právnická osoba, ktorá nemá sídlo alebo miesto skutočného vedenia v Slovenskej republike.
V prípade vyplatenia, poukázania alebo pripísania úhrady (peňažného plnenia) v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a tento daňovník bude mať trvalý pobyt alebo sídlo v nezmluvnom štáte, použije sa pri zrazení sumy zabezpečenia dane sadzba 35 %.
Zdaniteľné príjmy, ktoré sú dosiahnuté daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou sú taxatívne vymedzené zákonom o dani z príjmov. Ak má daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou trvalý pobyt (fyzická osoba) alebo sídlo (právnická osoba) v štáte, ktorý sa nenachádza v zozname zmluvných (spolupracujúcich) štátov, tak príjmy takého daňovníka, ktoré sú dosiahnuté a zdaniteľné na území Slovenskej republiky, sa zdania zrážkovou daňou alebo sa zrazí zabezpečenie dane. Ak daňovník nepodá daňové priznanie, daň sa považuje za vysporiadanú.
Zvýšenú zrážkovú daň alebo zvýšené zabezpečenie dane aplikuje platiteľ príjmu v prípade, ak by išlo napríklad o daňovníka štátu Maurícius, t. j. daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou a daňovník nezmluvného štátu, ktorý dosiahne príjmy napríklad z:
- úhrad za použitie práva priemyselného vlastníctva od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (právnickej osoby so sídlom v Slovenskej republike); zrazenú zrážkovú daň možno považovať za preddavok,
- nájomného nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky; zabezpečenie dane sa považuje za preddavok.
