Verejné obstarávanie od 1.1.2019

Verejné obstarávanie od 1.1.2019

Od 1.1.2019 je účinná „veľká“ novela zákona o verejnom obstarávaní. Prinášame stručný prehľad najzásadnejších zmien.

Národná rada SR prelomila veto prezidenta SR, keď v novembri 2018 schválila pomerne rozsiahlu novelu zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „novela“), ktorú pripravil Úrad pre verejné obstarávanie. Novela je účinná od 1.1.2019 a mala by zefektívniť i zjednodušiť jednotlivé postupy verejného obstarávania jednak pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, a jednak pre hospodárske subjekty. Podľa dôvodovej správy jej cieľom je aj zníženie administratívnej záťaže a odstránenie niektorých problémov aplikačnej praxe.

Čo je verejné obstarávanie?

Zákon o verejnom obstarávaní (§ 2 ods. 1) definuje verejné obstarávanie ako pravidlá a postupy podľa tohto zákona, ktorými sa zadávajú zákazky, koncesie a súťaže návrhov. Konkrétne ide o zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác, na poskytnutie služieb, súťaž návrhov, zadávanie koncesií na stavebné práce, na služby a správu vo verejnom obstarávaní.

Jednoducho povedané, verejné obstarávanie sú pravidlá hospodárenia s verejnými prostriedkami. Jeho cieľom je úsporné nakladanie s prostriedkami zo štátneho rozpočtu.

Aké zmeny priniesla novela zákona o verejnom obstarávaní od 1.1.2019?

Ako sme už naznačili v úvode, od nového roka začali platiť veľké zmeny vo verejnom obstarávaní. Uvádzame tie najzásadnejšie:

1. Zavedený osobitný druh zákazky - kategória zákaziek malého rozsahu (§ 1 ods. 14 zákona)

Novela zaviedla osobitný druh zákazky, a to zákazku s predpokladanou hodnotou nižšou ako 5 000 eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok. Dôležité je, že na takúto zákazku sa zákon o verejnom obstarávaní vôbec nevzťahuje.

2. Upravená výška finančných limitov pre civilné podlimitné zákazky (§ 5 ods. 3 zákona)

Od januára 2019 sa zmenila hodnota finančných limitov pre podlimitné civilné zákazky. Ich predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Úrad pre verejné obstarávanie a súčasne rovnaká alebo vyššia ako

  • 70 000 eur (pôvodne 50 000 eur), ak ide o zákazku na dodanie tovaru okrem potravín a zákazku na poskytnutie služby (okrem služby uvedenej v prílohe č. 1 zákona),

  • 260 000 eur (pôvodne 200 000 eur), ak ide o zákazku na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1 zákona (napr. zdravotnícke a sociálne služby, dodanie potravín pre školy),

  • 180 000 eur (pôvodne 150 000 eur), ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác.

3. Zavedenie nových obsahových náležitostí referencií a spresnenie postupu vyhotovovania referencií (§ 12 zákona)

Evidencia referencií je informačný systém verejnej správy, ktorého správcom je Úrad pre verejné obstarávanie a v ktorom sa vedú referencie od verejných obstarávateľov a obstarávateľov. Novelou boli upravené obsahové náležitosti referencie tak, aby sa dosiahla jej využiteľnosť na účel vyhodnocovania technickej a odbornej spôsobilosti.

Po novom musia referencie obsahovať aj:

  • označenie verejného obstarávania,

  • hodnotenie plnenia, najmä hodnotenie, či plnenie bolo dodané v rozsahu, kvalite a spôsobom podľa zmluvy alebo koncesnej zmluvy a či celkovo bolo uspokojivé alebo neuspokojivé,

  • informáciu, či došlo k odstúpeniu od zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa z dôvodu podstatného porušenia povinnosti dodávateľa,

  • ďalšie informácie, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ považuje za dôležité.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia vyhotoviť referenciu do:

  • 30 dní odo dňa skončenia plnenia podľa zmluvy alebo koncesnej zmluvy alebo jej časti, ktorá spĺňa požiadavku funkčného celku,

  • 10 dní odo dňa doručenia žiadosti dodávateľa o vyhotovenie referencie, ak ide o zákazku s nízkou hodnotou, o zákazku, na ktorú sa nevzťahuje zákon, alebo o opakované plnenia a ak nebola vyhotovená referencia podľa predchádzajúceho bodu,

  • upravené podmienky používania elektronického trhoviska (§ 13 zákona).

Zákon po novom definuje elektronické trhovisko ako informačný systém verejnej správy, ktorý slúži na zabezpečenie ponuky a nákupu tovarov alebo služieb, bežne dostupných na trhu, a to aukčným postupom, ako aj na zabezpečenie s tým súvisiacich činností.

Od 1.1.2019 tak nie je možné zadávať zákazky na uskutočnenie stavebných prác prostredníctvom elektronického trhoviska. Táto možnosť sa zo zákona vypustila. Dôvodom je, že stavebné práce nespĺňajú kritérium „bežnej dostupnosti“. Naopak sa takmer vždy vyznačujú potrebou určitej individualizácie (napr. vo vzťahu k nehnuteľnosti alebo k stavebníkovi).

4. Zavedenie novej povinnosti pre uchádzača, ktorý nevypracoval ponuku sám (§ 49 ods. 5 zákona)

Novela doplnila novú povinnosť uchádzača, ktorý nevypracoval ponuku sám, a to uviesť v ponuke osobu, ktorej služby alebo podklady pri vypracovaní ponuky využil. Údaje danej osoby musia byť uvedené v rozsahu: meno a priezvisko, obchodné meno alebo názov, adresa pobytu, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo, ak bolo pridelené.

V prípade porušenia tejto povinnosti môže byť uchádzačovi uložená pokuta až výšky do 5 000 eur.

5. Zvýšenie lehoty na uchovávanie dokumentov (§ 111 ods. 5 zákona)

Povinnosť verejného obstarávateľa uchovávať dokumentáciu sa predlžuje zo súčasných päť rokov, na desať rokov po uzavretí zmluvy.

Článok pokračuje pod reklamou

6. Zrušenie tzv. dvojobálkového systému

Pôvodne platilo, že ponuka sa predkladala tak, aby obsahovala osobitne oddelenú a uzavretú časť týkajúcu sa návrhu na plnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk, označenú slovom „Kritériá“ a osobitne oddelenú a uzavretú ostatnú časť ponuky, označenú slovom „Ostatné“. Tento inštitút komplikoval a zbytočne predlžoval proces verejného obstarávania pre verejných obstarávateľov, aj pre uchádzačov.

Od nového roka sa definitívne ruší dvojobálkový systém predkladania ponúk - časť „Kritériá“ a časť „Ostatné“. Uvedená zmena súvisí s elektronizáciou verejného obstarávania.

7. Precíznejšie upravené podmienky dynamického nákupného systému (§ 58 zákona)

Novela zaviedla novú právnu úpravu tykajúcu sa dynamického nákupného systému. V prvom rade zmenila zákonnú definíciu – dynamický nákupný systém je elektronický proces určený na obstarávanie tovaru, stavebných prác alebo služieb bežne dostupných na trhu definovaných minimálne v rozsahu skupiny podľa slovníka obstarávania, ktorých charakteristiky spĺňajú požiadavky verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Ďalej napríklad došlo k rozšíreniu výnimky na odkladnú lehotu pri uzatváraní zmlúv a tiež k rozšíreniu dôvodov na podanie určovacej žaloby na zadávanie zákazky.

Cieľom novely v tejto časti je predovšetkým zatraktívniť dynamický nákupný systém, ktorý predstavuje rýchlejšiu a flexibilnejšiu formu verejného obstarávania.

8. Zavedenie jednoduchšieho zadávanie podlimitných zákaziek (§ 108 a nasl. zákona)

Novelou zákona bola doplnená možnosť zadávania podlimitnej zákazky bez elektronického trhoviska aj na bežne dostupné tovary, služby alebo stavebné práce. Došlo k podrobnejšiemu opisu práv a povinností verejného obstarávateľa, uchádzačov či záujemcov (napr. verejný obstarávateľ vyhlasuje verejné obstarávanie uverejnením výzvy na predkladanie ponúk, verejný obstarávateľ vypracuje a pošle úradu výzvu na predkladanie ponúk elektronicky vo formáte a postupmi na prenos dostupnými na webovom sídle úradu).

Okrem toho novela umožnila využiť tzv. jednoobálkový systém alebo zmeniť poradie vyhodnocovania dokumentov.

9. Spresnenie právnej úpravy zadávania zákaziek s nízkou hodnotou (§ 117 zákona)

Po novom zákon ustanovuje, že verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou postupuje tak, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli hospodárne (pôvodne ustanovoval, aby boli primerané jeho kvalite a cene).

Cieľom novej úpravy nie je ustanoviť podrobný postup zadávania tohto druhu zákaziek, ale aby bolo na samotnom verejnom obstarávateľovi, akou cestou  sa v snahe o dosiahnutie hospodárnosti verejného obstarávania vyberie. Majú byť vytvorené rovnaké príležitosti pre všetky hospodárke subjekty, o ktoré verejný obstarávateľ prejaví záujem (dodržanie princípov rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie i transparentnosti).

10. Upravené ustanovenia týkajúce sa žiadosti o nápravu (§ 164 zákona)

Žiadosť o nápravu je jedným z revíznych postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní. Podáva sa verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody či v súťaži návrhov.

Novela zmenila podmienky podania tejto žiadosti tak, že ju môže podať uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa, obstarávateľa, a to aj proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch (než uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž, v oznámení o koncesii, v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov) potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu poskytnutých verejným obstarávateľom či obstarávateľom.

Vzhľadom na povinnú elektronickú komunikáciu v procesoch verejného obstarávania sa upravila aj forma uplatňovania žiadosti o nápravu – od januára 2019 sa žiadosť o nápravu doručuje:

  • v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, ak tento informačný systém doručenie žiadosti o nápravu umožňuje,

  • v listinnej podobe, ak informačný systém podľa predchádzajúceho bodu doručenie žiadosti o nápravu neumožňuje alebo ak sa verejné obstarávanie, ktorého sa žiadosť o nápravu týka, nerealizuje funkcionalitou informačného systému.

11. Upravené ustanovenia týkajúce sa námietok (§ 170 zákona)

Opätovne ako v prípade žiadosti o nápravu aj pri námietkach sa s nástupom povinnej elektronickej komunikácie upravila forma ich podávania - odlišne pre námietky doručované kontrolovanému a odlišne pre námietky doručované Úradu pre verejné obstarávanie. Námietky doručované kontrolovanému musia byť doručované v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému. V listinnej podobe môžu byť doručované len vtedy, ak sa verejné obstarávanie, ktorého sa námietky týkajú, nerealizuje funkcionalitou informačného systému. Námietky doručované úradu môžu byť i naďalej doručované v listinnej podobe (alebo v elektronickej).

Ďalej sa pri námietkach vypustila povinnosť predkladať prílohy, ktoré nie sú pre samotné konanie o námietkach nevyhnutne potrebné.

Okrem vyššie uvedených zmien zákona o verejnom obstarávaní možno medzi ďalšie zaradiť napríklad:

  • pridanie tretej formy zábezpeky - poistenie záruky (§ 46 zákona),

  • určenie lehoty viazanosti ponúk v prípade, ak verejný obstarávateľ vyžaduje zábezpeku – lehota nesmie byť dlhšia ako 12 mesiacov od uplynutia lehoty na predkladanie ponúk, pričom ju nemožno predĺžiť (§ 46 zákona),

  • jednotný európsky dokument možno nahradiť čestným vyhlásením pri podlimitných zákazkách (§ 114 zákona),

  • zjednodušenie pravidiel pre výpočet kaucie (§ 172 zákona).

Významnou zmenou vo verejnom obstarávaní je predovšetkým povinná elektronizácia. Komunikácia medzi verejnými obstarávateľmi a uchádzačmi musí teda prebiehať výlučne elektronicky, až na niektoré zákonom stanovené výnimky. V dôsledku toho je potrebné zadávať všetky nadlimitné a podlimitné zákazky elektronickým spôsobom.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Petra Pohorelá

Absolventka Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, ktorá pôsobí v oblasti justície a zameriava sa najmä na obchodné a pracovné právo.


Zmeny v podnikaní v roku 2019

S novým rokom prišlo množstvo legislatívnych zmien, ktoré zasiahnu živnostníka, ale aj veľkého zamestnávateľa. Prinášame vám komplexný prehľad toho najdôležitejšieho, čo môže ovplyvniť aj vaše podnikanie.

Čo hrozí zamestnávateľom, ak sa spoľahnú na odklad oznamovania kategórie práce 2?

Majú sa zamestnávatelia riadiť vyhlásením úradu alebo zákonnou lehotou? Aké riziká im hrozia, ak uprednostia informácie z webu úradu verejného zdravotníctva pred znením zákona?

Nová oznamovacia povinnosť zamestnávateľov do 15.1.2019

V roku 2019 majú zamestnávatelia po prvýkrát povinnosť oznámiť Úradu verejného zdravotníctva údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie.

Zmeny v živnostenskom zákone od 1.1.2019

Od roku 2019 dochádza k viacerým zmenám v živnostenskom zákone. Rozšírenie definície priestorov súvisiacich s podnikaním, zmeny v definícii pohostinskej činnosti, povinnosť predložiť výpis z registra trestov aj pre zahraničnú osobu, či zmeny v niektorých viazaných živnostiach.