Hlásenie pobytu cudzincov: prečo je byrokratickým nezmyslom aj po rokoch?

Vyžadovať formulár o pobyte od zahraničných hostí je podľa generálneho manažéra Asociácie hotelov a reštaurácií zbytočnou byrokratickou záťažou. Zahraničné skúsenosti ukazujú, že to tak nemusí byť.

Prevádzkovatelia ubytovacích zariadení majú mnohé povinnosti, pričom jednu – špeciálnu majú v súvislosti s pobytmi zahraničných hostí. Na základe zákona č. 404/2011 Z. z. musia ubytovatelia od nich požadovať vyplnenie hlásenia o pobyte cudzincov a toto potom doručiť cudzineckej polícii. Povinnosť však podnikateľom prináša mnoho problémov a administratívnej záťaže, čo dokazuje aj jej výhra v ankete Byrokratický nezmysel roka 2015. Podnikatelia sa síce po medializácii dočkali zmeny a Ministerstvo vnútra potom zriadilo elektronickú službu na hlásenie pobytu cudzincov, to však nevyriešilo podstatu problému, na ktorý poukazovali. Ako plnenie zákona v praxi vyzerá a ako by sa situácia dala riešiť efektívnejšie, pre Podnikajte.sk prezradil Marek Harbuľák, generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska.

Povinnosti ubytovateľov – evidencia hostí a hlásenie o pobyte cudzincov

Ubytovatelia sú povinní viesť knihu ubytovaných, ktorá môže byť v písomnej alebo elektronickej podobe. Aká sa využíva častejšie?  

Elektronická kniha ubytovaných resp. evidencia ubytovaných je dnes súčasťou takmer všetkých programov alebo aplikácií, ktoré sú ponúkané na trhu. Evidenciu v písomnej podobe vedú len menšie zariadenia s menšou kapacitou lôžok, resp. niektoré sezónne zariadenia. Ubytovatelia teda v praxi prevažne vedú evidenciu ubytovaných hostí v elektronickej forme.

Jednou z povinností ubytovateľov je tiež vyžadovať od každého, kto nie je občanom Slovenska pri ubytovaní podpísať tlačivo o hlásení pobytu cudzinca. Ako na to reagujú zahraniční hostia?

V praxi sa často stretávame s odmietavou reakciou cudzincov, ktorí na vypĺňanie osobitného tlačiva nie sú pri svojom cestovaní zvyknutí. Túto povinnosť považujeme za prežitok a neefektívne riešenie, pričom zodpovednosť znáša podnikateľ. Často musíme vysvetľovať hosťom, že je to naša povinnosť, no tie miernejšie reakcie zo strany hostí sú poklepanie ukazovákom na čelo.

Čo môže ubytovateľ urobiť, ak cudzinec toto tlačivo odmietne vyplniť a podpísať?

Ubytovateľ má v takom prípade právo neuzatvoriť zmluvu o ubytovaní, teda neubytovať takého hosťa. Takéto prípady sú však ojedinelé. No aj prax potvrdzuje, že daná povinnosť je zbytočnou administratívnou záťažou, pričom podľa nášho názoru pominuli aj dôvody na takúto evidenciu či kontrolu. Jednoducho, cudzinecká polícia v 99 prípadoch zo 100 nestíha a nedokáže kontrolovať či konfrontovať cudzinca v reálnom čase.

Digitalizácia v prípade odosielania formulárov o cudzincoch nie je pre podnikateľov prínosom

Akým spôsobom musia prevádzkovatelia ubytovacích zariadení informácie z tlačiva o hlásení pobytu cudzincov doručiť polícii?

Majú dve možnosti - odoslaním papierového tlačiva alebo odoslaním informácií z tohto tlačiva cez elektronickú službu. 

Hlásenie pobytu cudzinca vyhralo v ankete Byrokratický nezmysel roka 2015, a to práve pre neexistujúcu elektronickú službu, ktorú sa napokon podarilo zaviesť. Vyriešilo to problém, na ktorý podnikatelia poukazovali? Aká forma sa dnes využíva častejšie?

Nie. V praxi stále prevažuje papierové hlásenie a podstata problému sa nevyriešila.

Je to tak aj napriek tomu, že ubytovatelia prevažne vedú elektronickú evidenciu ubytovaných hostí? Prečo?

Hlavným dôvodom je komplikovaný systém zasielania týchto hlásení elektronickou formou.

Prečo je elektronické odoslanie komplikované?

Je totiž podmienené občianskym preukazom s čipom. V 99 % prípadov túto agendu rieši poverený zamestnanec, nie konateľ či osoba zodpovedná za ubytovacie zariadenie, pričom toto poverenie treba taktiež oznámiť. Pri spustení elektronickej možnosti hlásenia cudzincov bolo aj veľa iných nedostatkov, ktoré mnohé ubytovacie zariadenia odradili v tom, aby využívali takúto možnosť. V posledných mesiacoch však nebol ani dôvod zisťovať, či sa situácia zmenila, a to z dôvodu poklesu zahraničných turistov vyplývajúci z pandemických opatrení. Je potrebné ešte dodať, že napriek elektronickému zaslaniu údajov, povinnosť archivovať hlásenia v papierovej podobe ostáva na pleciach ubytovateľov.

V tlačive sa uvádza aj to, od kedy a do kedy bol cudzinec ubytovaný. Ako ubytovacie zariadenia postupujú v prípade, že cudzinec zmení dĺžku svojho pobytu po odoslaní formulára?  

Správne by mali túto informáciu uviesť v novom hlásení, na čo sa však môže zabudnúť. A toto je ďalší dôvod, pre ktorý považujeme povinnosť za zbytočnú administratívnu záťaž.

Článok pokračuje pod reklamou

Cudzinecká polícia sa informácie o zahraničných hosťoch často dozvie až po skončení ich pobytu

Koľko času má zariadenie na odoslanie formuláru cudzineckej polícii?

Povinnosť zaslať hlásenie je do 5. dňa po ubytovaní cudzinca.

Stíhajú to prevádzkovatelia plniť? Aká je priemerná dĺžka ubytovania na Slovensku? 

Priemerná dĺžka pobytu bola pred pandémiou niečo nad dve prenocovania. Je však potrebné vysvetliť, že cudzinci prichádzajúci za účelom biznisu, zotrvajú v ubytovacom zariadení najčastejšie jednu až tri noci. A to je kratší čas ako je lehota na oznámenie cudzineckej polícii. Iným príkladom sú napríklad kúpeľné zariadenia, kde je priemerná dĺžka pobytu často viac ako 14 dní. Tieto prípady však tvoria značne menšiu časť zahraničných turistov.

To ale znamená, že o pobyte prevažnej časti cudzincov sa cudzinecká polícia dozvedá až po ukončení ich pobytu...

Áno.

Ako by sa podľa vás mohli riešiť takéto situácie efektívnejšie?

Informácie o pobyte môže cudzinecká polícia či iné bezpečnostné zložky získať aj z evidencie ubytovaných hostí, ktorú sme povinní viesť v ubytovacích zariadeniach. Stačilo by v prípade vízových turistov doplniť iba kolónku s údajmi o vízach a táto duplicitná a zbytočná evidencia by sa nemusela viesť a zaťažovať ubytovateľov.

Nebolo by to v rozpore s pravidlami Schengenského priestoru alebo Európskej únie? Ako sa táto problematika rieši v zahraničí?

Hovoríme len o zjednodušení ohlasovacej povinnosti a zefektívnení administratívy spojenej s touto evidenciou. Máme poznatky aj z iných európskych krajín, kde táto evidencia je podstatne jednoduchšia ako u nás. Takže z tohto pohľadu si nemyslím, že by sme boli v rozpore s pravidlami Schengenu.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Vykazovanie zodpovedného prístupu bude pre firmy povinné

Podnikatelia budú monitorovať vplyv podnikania na životné prostredie, prístup k zamestnancom či dodržiavanie ľudských práv. Dokedy majú čas na prípravu?

Povinnosť používania eKasy na príležitostných podujatiach

Prijímate tržby len príležitostne a neviete, či musíte používať eKasu? V tomto článku sa dozviete kedy máte a kedy nemáte povinnosť tržby v eKase evidovať.

Regulácia reklamy

Čo je reklama a kde je legislatívne upravená? Kedy ide o porovnávaciu a kedy o klamlivú reklamu? Aké sankcie hrozia za porušenie zákonných povinností? Kto a kde môže podať na reklamu sťažnosť?

Kvízomaty sú vyhlásené za hazardné hry, pozornosť by mali zvýšiť reštaurácie

Kvízomaty sú označené za hazardné hry a sú v reštauračných a pohostinských zariadeniach zakázané. Aké sankcie hrozia za porušenie nariadenia?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky