Daň z príjmov

Od 1. januára 2014 je účinný novelizovaný zákon o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov. Účtovníci a účtovnícke firmy môžu aj naďalej podávať daňové priznania či hlásenia pre klientov.

Sumár zásadných zmien ovplyvňujúcich podnikanie na Slovensku od roku 2014.

Od roku 2013 sa výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok vyňali z príjmov zdaňovaných zrážkovou daňou so sadzbou dane vo výške 19 %. Fyzické osoby (podnikatelia, občania – nepodnikatelia) ich zdania v daňovom priznaní ako príjmy z kapitálového majetku a právnické osoby musia zahrnúť do základu dane za zdaňovacie obdobie. Následkom toho sa konečný čistý príjem fyzických osôb zníži o povinné odvody do zdravotnej poisťovne a prípadne o daň až do výšky 25 %, z tej časti základu dane (vrátane kapitálových príjmov), ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima (v roku 2013 sumu základu dane z príjmov, ktorá presiahne 34 401,74 €). Právnické osoby budú výnosy (nielen) zo štátnych dlhopisov za rok 2013 zdaňovať 23 % sadzbou dane, s výnimkou napríklad daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie.

Vykazovanie a účtovanie kurzových rozdielov možno považovať za nástroj daňovej optimalizácie z dôvodu existencie alternatívnych možností stanovenia momentu, kedy ovplyvnia základ dane. Daňový subjekt sa za určitých podmienok môže rozhodnúť, že kurzové rozdiely, ktoré nevznikli z dôvodu inkasa pohľadávok alebo úhrady záväzkov nebudú súčasťou základu dane v čase ich zaúčtovania, ale až v čase pohybu peňažných prostriedkov.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov umožňuje zohľadniť v daňových výdavkoch zafixovanie určitej výšky financií na krytie rizík plynúcich z budúcich strát z podnikania vo forme opravných položiek a rezerv. Ich tvorbu je možné využívať ako nástroj daňovej optimalizácie, avšak musí byť v súlade s uvedeným zákonom a nesmie dôjsť k zámernému nadhodnoteniu týchto položiek, čo by hraničilo s nelegálnou daňovou optimalizáciou.

Možnosť komponentného spôsobu odpisovania je v účtovnej legislatíve zakotvená od roku 2007. Pre podnikateľské subjekty znamená možnosť osobitne odpisovať jednotlivé oddeliteľné súčasti majetku v prípade, že ich doba životnosti a priebeh opotrebenia sú rozdielne.

Pri obstarávaní dlhodobého majetku v súvislosti s finančnými možnosťami účtovnej jednotky a s prihliadnutím na optimalizáciu daňových povinností je zo strany daňového subjektu potrebné zvažovať formu financovania obstarania dlhodobého majetku. Pri nedostatku vlastných finančných prostriedkov nemá daňovník inú možnosť, ako financovanie zabezpečiť z cudzích zdrojov, a to formou úveru alebo finančného prenájmu.

Daňovník môže vykázaný základ dane ovplyvniť uplatnením alternatívnych postupov pri realizácií technického zhodnotenia dlhodobého majetku. Plánovaným a postupným vykonávaním technického zhodnotenia je možné zabezpečiť uplatňovanie daňových výdavkov na jeho realizáciu už v čase ich vynaloženia, čím sa nezvýši obstarávacia cena majetku a ani doba jeho odpisovania.