Cestovné náhrady v roku 2026

Na akú náhradu má zamestnanec nárok pri pracovnej ceste? Aká je aktuálne platná suma stravného? Aký vzniká nárok na náhradu za použitie súkromného motorového vozidla? Podrobnosti v článku.

Podmienky poskytnutia cestovných náhrad ako aj ich výšku upravuje zákon č. 283/2002 Z. z . o cestovných náhradách (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).

Komu je možné poskytnúť náhrady pri pracovnej ceste?

V zmysle zákona o cestovných náhradách sa za zamestnanca, ktorému je možné poskytnúť náhrady pri pracovnej ceste, považuje:

• zamestnanec v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere,
• člen družstva, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,
• fyzická osoba činná na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté,
• osoba, ktorá je vymenovaná alebo zvolená do orgánov právnickej osoby a nie je k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu (napríklad konateľ),
• osoba, ktorá plní pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie je k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu, ak je to dohodnuté,
• osoba, ktorú ustanovuje osobitný predpis.

Je dôležité upozorniť, že zamestnancovi nepatrí náhrada, ak mu je preukázane poskytnutá inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou. Náhradu výdavkov pri jednej pracovnej ceste je teda možné uplatniť len u jedného zamestnávateľa.

Čo sa rozumie pod pojmom pracovná cesta?

Pracovná cesta je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, a to až do skončenia tejto cesty. Ak je takáto cesta vykonávaná mimo územia Slovenska, je takáto cesta považovaná za zahraničnú pracovnú cestu.

Pravidelný pracoviskom sa rozumie miesto, ktoré je písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu tohto zamestnanca.

Na aké náhrady pri pracovnej ceste vzniká zamestnancovi nárok?

Pri pracovnej ceste vzniká zamestnancovi nárok na:

• náhradu preukázaných cestovných výdavkov: preukazuje sa napr. faktúrou za letenku, bločkom za taxislužbu, lístkom na autobus a pod.,
• náhradu preukázaných výdavkov za ubytovanie: napr. faktúrou/bločkom za hotel, penzión,
• stravné,
• náhradu preukázaných potrebných vedľajších výdavkov: napr. faktúrou za prenájom vozidla a pod.,
• náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu na návštevu rodiny zamestnanca: pri tuzemských pracovných cestách, ktoré trvajú dlhšie ako 7 kalendárnych dní.

Pokiaľ je zamestnanec vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu, môže si okrem vyššie uvedeného uplatniť aj náhradu za poistenie a náhradu výdavkov za povinné a odporúčané očkovanie.

Uvedené náhrady možno uplatniť len za predpokladu, že tieto výdavky neboli hradené priamo zamestnávateľom z jeho prostriedkov, ale tieto výdavky vynaložil zamestnanec z vlastných zdrojov.

Stravnému a náhradám za použitie súkromného vozidla sa budeme venovať podrobnejšie ďalej.

Stravné pri pracovnej ceste

Pri určení sumy stravného je potrebné rozlišovať, či ide o tuzemskú pracovnú cestu alebo zahraničnú pracovnú cestu.

Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste

Pri tuzemských pracovných cestách vzniká zamestnancovi nárok na stravné pri pracovnej ceste, ktorá trvá aspoň 5 hodín. Zamestnanec nemusí zamestnávateľovi dokladovať žiadne bločky ani iné doklady, ale suma stravného sa vypočíta podľa celkového času stráveného na pracovnej ceste.

Výšku stravného vyhlasuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR oznámením, pričom sa môže meniť aj niekoľkokrát za rok. Naposledy k zvýšeniu došlo ešte v roku 2025, kedy bolo od 1.12.2025 oznámením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 280/2025 Z. z. vyhlásené stravné, ktoré je platné až do doby publikovania tohto článku.

Ak zamestnávateľ zamestnancovi na pracovnej ceste, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní stravovať sa jeho zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného určenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie. V prípade, že túto možnosť zamestnávateľ nevyužije, príspevok na stravovanie vypláca štandardným spôsobom, ak vznikne nárok na jeho vyplatenie.

Pokiaľ má zamestnanec na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ zo sumy stravného platné pre dané časové pásmo, kráti toto stravné o príslušné percento z určenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín:

• 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky – krátenie vo výške 5,15 eur (25 % z 20,60 eur),
• 40 % za bezplatne poskytnutý obed – krátenie vo výške 8,24 eur (40 % z 13,80 eur),
• 35 % za bezplatne poskytnutú večeru – krátenie vo výške 7,21 eur (35 % z 20,60 eur).

Príklad na krátenie stravného

Zamestnanec nastúpi na pracovnú cestu dňa 22.07.2026 16:00, pričom sa tento prvý deň pracovnej cesty len presúva z kancelárie na hotel. V rámci hotela, ktorý zabezpečuje zamestnávateľ, dostane zamestnanec večeru. Akým spôsobom sa táto zamestnávateľom zabezpečená večera vysporiada v nároku na stravné za prvý deň pracovnej ceste?

Zamestnanec strávil dňa 22.07.2026 na pracovnej ceste spolu 8 hodín (od 16:00 do 24:00), má teda nárok na stravné v časovom pásme 5 až 12 hodín vo výške 9,30 eur. Nakoľko však zamestnávateľ zabezpečil zamestnancovi večeru, vznikne zamestnancovi nárok na stravné len vo výške 2,09 eur (9,30 - 7,21).

Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste

Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi náhrada za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty, a to aj vtedy, ak bol čas strávený v zahraničí za daný deň napríklad len 3 hodiny. Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste je rovnako rozdelené podľa časových pásiem.

Základné sadzby stravného pre jednotlivé krajiny ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Od roku 2012 je v platnosti opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 401/2012 Z. z.. Jednotlivé sadzby a zmenu platnú od roku 2026 nájdete v článku Diéty (stravné) pri zahraničných pracovných cestách v roku 2026.

Pokiaľ zamestnanec strávil v zahraničí za daný kalendárny deň:

• do 6 hodín, prislúcha mu náhrada 25 % zo základnej sumy stravného pre danú krajinu,
• od 6 do 12 hodín, prislúcha mu náhrada 50 % zo základnej sumy stravného pre danú krajinu,
• nad 12 hodín, prislúcha mu náhrada 100 % základnej sumy stravného pre danú krajinu.

Ak mal zamestnanec zabezpečené bezplatné stravovanie alebo čiastočné bezplatné stravovanie, suma stravného sa krátia rovnakým percentom ako pri tuzemských pracovných cestách a vychádza z časového pásma nad 12 hodín.

V prípade, ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni čas vo viacerých krajinách, patrí mu náhrada tej krajiny, v ktorej v daný deň strávil najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. 

Použitie súkromného motorového vozidla pri pracovnej ceste

Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije súkromné vozidlo (cestné motorové vozidlo alebo traktor), patrí mu:

• základná náhrada za každý aj začatý kilometer jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky alebo
• náhrada za použitie vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy (neplatí, ak zamestnanec použije vozidlo na žiadosť zamestnávateľa).

Základná náhrada za prejdené kilometre

Vozidlo nemusí byť majetkom zamestnanca, ale ísť o vozidlo patriace manželovi/manželke alebo inej osobe, avšak nesmie ísť o vozidlo, ktoré je používané na podnikanie (napríklad patriace obchodnej spoločnosti). Zamestnávateľ obdobie, počas ktorého bolo súkromné vozidlo použité na pracovné cesty, bude vykazovať v daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel.

Sumu základnej náhrady rovnako vyhlasuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom od 1.1.2026 je platné oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 340/2025 Z. z, ktoré určuje základné náhrady takto:

• 0,090 eura za každý začatý kilometer pre dvojkolesové vozidlá, trojkolesové vozidlá a štvorkolky,
• 0,313 eura za každý začatý kilometer pre osobné vozidlá.

Sumu základnej náhrady za jeden kilometer jazdy pre nákladné vozidlá, autobusy a traktory písomne dohodne zamestnávateľ so zamestnancom. Pri použití prívesu k štvorkolke alebo k osobnému vozidlu sa suma základnej náhrady pre štvorkolky a pre osobné vozidlá zvýši o 15 %.

Náhrada za spotrebované pohonné látky

Zamestnancovi patrí náhrada za spotrebované pohonné látky v sume súčinu jednotkovej ceny pohonnej látky a spotreby pohonných látok za každý aj začatý kilometer jazdy.

Jednotkovú cenu pohonnej látky zamestnanec preukazuje dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou. Ak je pohonnou látkou elektrická energia, za doklad o kúpe sa považuje aj doklad, z ktorého možno odvodiť jednotkovú sadzbu za elektrickú energiu pre domácnosť, v ktorej zamestnanec vozidlo nabíjal.

Ak zamestnanec preukazuje jednotkovú cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, jednotková cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien.

V prípade, že zamestnanec nepreukáže jednotkovú cenu pohonnej látky (mysliac aj elektrinu) dokladom o kúpe, na výpočet náhrady za spotrebované pohonné látky, sa použije jednotková cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu, zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

Pri určení spotreby sa vychádza z údajov, ktoré sú uvedené v doklade od vozidla, pričom sa v zmysle § 7 ods. 6 zákona o cestovných náhradách od roku 2025 upravuje, že ak je v doklade vozidla:

• uvedená spotreba len podľa príslušnej slovenskej technickej normy, použije sa spotreba podľa tejto normy zvýšená o 10 % a pri jazde vozidla v meste zvýšená o 40 %,
• uvedená spotreba podľa STN a predpisu Európskej hospodárskej komisie alebo podľa predpisu EHK, použije sa spotreba podľa predpisu EHK vypočítaná aritmetickým priemerom zvýšená o 10 % a pri jazde vozidla v meste zvýšená o 10 %,
• uvedená spotreba v členení na mestský cyklus, mimomestský cyklus a kombinovaný cyklus, použije sa spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky zvýšená o 10 % alebo spotreba zodpovedajúca kombinácii jednotlivých cyklov premávky odvodených od konkrétneho režimu jazdy vozidla zvýšená o 10 % pričom pri kombinácii jednotlivých cyklov premávky sa na žiadosť zamestnanca použije iba spotreba pre kombinovaný cyklus zvýšená o 10 %,
• uvedená spotreba bez členenia na cykly, použije sa táto spotreba zvýšená o 10 % a pri jazde vozidla v meste zvýšená o 20 %,
• ktoré je poháňané len elektrickou energiou, uvedená spotreba elektrickej energie, použije sa táto spotreba zvýšená o 10 % a pri jazde vozidla na rýchlostných cestách a diaľniciach zvýšená o 20 %.

V prípade hybridných vozidiel, sa pri spôsobe výpočtu náhrady za spotrebované pohonné látky dohodne osobitne za jednotlivé pohonné látky zamestnávateľ so zamestnancom, a to na základe podmienok pracovnej cesty, cien pohonných látok a spotreby.

Pri elektrických vozidlách môže zamestnanec spotrebu preukázať aj meračom zabudovaným priamo vo vozidle, ktorým možno preukázateľne zistiť spotrebu elektrickej energie.

Napríklad u starších vozidiel, ak sa skutočná spotreba, nezhoduje so spotrebou uvedenou v doklade od vozidla, ktorá bola upravená podľa vyššie uvedeného alebo ak spotreba v doklade od vozidla nie je vôbec, spotrebu na výpočet náhrady za spotrebované pohonné látky môže zamestnanec preukázať:

• dokladom vozidla rovnakého typu, variantu a verzie s rovnakým druhom pohonnej látky, s rovnakým objemom valcov motora alebo s rovnakým výkonom (ak ide o vozidlo poháňané elektrickou energiou),
• dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia,
• technickými údajmi výrobcu alebo zástupcu výrobcu.