Rozhodca vs sprostredkovateľ v kolektívnych sporoch: čo je ich úlohou?

Radka Sláviková Geržová je sprostredkovateľom a rozhodcom v kolektívnych sporoch. S čím firmám pomáha a ako riešenie kolektívneho sporu vyzerá v praxi?

Vo firmách často dochádza k rôznym sporom. Nie je výnimočné, ak sa zamestnanci a zamestnávatelia nevedia na niečom zhodnúť. Môže ísť o mzdové podmienky, no aj podporu v čase skrátenej práce. Tam, kde sa dvaja nevedia dohodnúť, musí prísť niekto tretí – v prípade kolektívnych sporov je to sprostredkovateľ alebo rozhodca. Radka Sláviková Geržová zastáva obe funkcie. Pre Podnikajte.sk v rozhovore prezradila:

  • s čím v kolektívnych sporoch pomáha sprostredkovateľ a v čom sa líšia jeho kompetencie oproti rozhodcovi,
  • kto a kedy sa na sprostredkovateľa a rozhodcu obracia,
  • ako riešenie kolektívneho sporu vyzerá v praxi,
  • čo sa stane, ak zamestnávateľ a odbory s rozhodcom nespolupracujú.

Rozhodca a sprostredkovateľ pre kolektívne spory v jednej osobe, no nikdy nie naraz

Ste advokátka, no tiež sprostredkovateľka a rozhodkyňa pre kolektívne spory. Čo si pod tým môžeme predstaviť?

Sprostredkovatelia aj rozhodcovia sú odborne spôsobilé osoby s vysokoškolským vzdelaním, menované každé tri roky Ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny SR po preverení ich odbornej spôsobilosti. Úlohou sprostredkovateľa je navrhnúť riešenie kolektívneho sporu medzi zamestnávateľom a odbormi. Ak je konanie pred sprostredkovateľom neúspešné, strany sporu môžu po dohode požiadať rozhodcu o rozhodnutie v danej veci, ktorý má viac kompetencií a aj vyššiu zodpovednosť.

Vy zastávate obe funkcie. Znamená to, že vykonávate obe činnosti súčasne?

Som aj sprostredkovateľkou, aj rozhodkyňou, ale vždy v inom kolektívnom spore. Podmienkou totiž je, že rozhodcom nesmie byť osoba, ktorá bola v tom istom kolektívnom spore sprostredkovateľom. Nemôže sa teda stať, že by som ako sprostredkovateľ dala návrh riešenia, ktorý by som ako rozhodca následne sama sebe potvrdila.

V čom sa líšia úlohy rozhodcu a sprostredkovateľa v riešení kolektívnych sporov

Pri akých sporoch ste ako sprostredkovateľka alebo rozhodkyňa prítomná?

Ide najmä o kolektívne spory – zákon o kolektívnom vyjednávaní všeobecne uvádza, že sú to spory o uzavretie kolektívnej zmluvy a spory o plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom. Zatiaľ čo sprostredkovateľ je len pri kolektívnych sporoch podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní, rozhodca má kompetencie rozhodovať aj pri sporoch o určenie reprezentatívnej odborovej organizácie na uzavretie kolektívnej zmluvy, sporoch o existenciu a pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa a dáva súhlas s podaním žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce.

Ktoré spory riešite najčastejšie?

Z mojej praxe je najčastejším prípadom kolektívny spor o uzavretie kolektívnej zmluvy. Kolektívnu zmluvu môže uzavrieť zamestnávateľ vždy len s odborovou organizáciou, ktorá u neho pôsobí a ktorú si môžu vytvoriť zamestnanci. Nie každý zamestnanec má totiž právne povedomie, nie každý ma čas študovať predpisy a práve preto historicky vznikali odbory najmä vo výrobnom sektore, aby pomáhali zabezpečiť zamestnancom lepšie pracovné podmienky. Najčastejším prípadom, ktorý riešim, je, ak sa strany nevedia dohodnúť pri dojednávaní kolektívnej zmluvy, sú tzv. tarifné zložky mzdy, rôzne variabilné zložky mzdy alebo otázky pracovného času, napr. konto pracovného času.

Čo je v takom prípade úlohou sprostredkovateľa?

Nájsť kompromisné riešenie a na základe znalostí pomerov konkrétneho zamestnávateľa (hospodárske výsledky, podnikateľský plán, štruktúra zákazníkov) a znalostí makroekonomických veličín (napr. inflácia) predostrieť návrh riešenia. Zamestnávateľ aj odbory musia poskytovať sprostredkovateľom potrebnú súčinnosť pre správny návrh riešenia. Sprostredkovateľ následne stranám sporu predostrie svoj návrh riešenia a je na stranách sporu, či ho budú akceptovať, alebo nie. Sprostredkovateľ nerozhoduje v spore ako „malý sudca“ - to je právomoc rozhodcu.

Kedy do takéhoto sporu vstupuje rozhodca?

Ak sa zamestnávateľ a odbory nerozhodnú akceptovať návrh riešenia sprostredkovateľa, môžu strany požiadať rozhodcu o riešenie sporu. Ak tak neurobia a k uzavretiu kolektívnej zmluvy nedôjde do 30 dní odo dňa, kedy sprostredkovateľ prijal svoju úlohu v spore, odborová organizácia môže ako krajný prostriedok v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy vyhlásiť štrajk a zamestnávateľ zasa výluku (čiastočné alebo úplné zastavenie práce zamestnávateľom). Ak do sporu vstúpi rozhodca, o spore autoritatívne rozhodne a strany nemajú právo na štrajk či výluku. Jeho rozhodnutím je kolektívna zmluva uzavretá bez možnosti opravného prostriedku na súde.

Článok pokračuje pod reklamou

Spomínate, že zamestnávatelia aj odbory musia v sporoch poskytnúť súčinnosť. Čo ak sa tak nestane?

Rozhodca rozhoduje na základe svojich odborných znalostí a poskytnutej súčinnosti strán sporu. Ak strany sporu súčinnosť neposkytnú, je to na ich škodu a rozhodca rozhodne na základe informácii získaných z verejných zdrojov alebo na základe informácii od súčinnej strany.

V minulosti sa mi stávalo, že sa vyskytli zamestnávatelia, ktorí mi ako rozhodkyni alebo mojim kolegom rozhodcom nechceli poskytnúť súčinnosť. Bolo to na ich škodu, lebo rozhodnutie rozhodcu v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy nie je súdne preskúmateľné. Jeho rozhodnutím je kolektívna zmluva uzavretá bez možnosti opravného prostriedku na súde.

Môže rozhodca a sprostredkovateľ spolupracovať?

Spolupráca medzi sprostredkovateľom a rozhodcom zásadne nie je vylúčená, ale je skôr v rovine výmeny názorov. Rozhodca musí v spore rozhodnúť nestranne a nezávisle. To však nevylučuje, že sa rozhodca nemôže inšpirovať návrhom riešenia, ktoré pred ním v spore navrhol sprostredkovateľ. V praxi je to aj bežné. Dôvod je ten, že na Slovensku je rozhodcov, ktorí zároveň vykonávajú funkciu  sprostredkovateľa, málo (13) a svoju prácu navzájom poznáme.

Výber rozhodcu nemusí byť len na firme

Kto sa na sprostredkovateľa alebo rozhodcu obracia, kto si ho vyberá?

Vždy ma musia spoločne osloviť obe strany kolektívneho sporu na to, aby som mohla prijať buď funkciu sprostredkovateľky, alebo rozhodkyne v danom spore. Bez ich dohody môžem túto funkciu prijať len vtedy, ak ma určí Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Funkcia sprostredkovateľa a rozhodcu v spore predpokladá dohodu strán o tom, že je medzi nimi spor a chcú sa podrobiť  návrhu riešenia alebo rozhodnutiu nezávislej odborne spôsobilej osobe.

Riešite spory najmä vo väčších firmách, kde pôsobia zamestnanecké odbory?

Nejde len o veľkých zamestnávateľov. Čoraz častejšie vznikajú odbory aj u menších zamestnávateľov s počtom medzi 50 až 100 zamestnancov.

Je pôsobenie odborovej organizácie podmienkou na to, aby ste mohli rozhodovať o kolektívnych sporoch?

Vo všetkých sporoch je podmienkou existencia odborovej organizácie. Od 1. 3. 2022 v súvislosti s nadobudnutím zákona o kurzarbeite, je však táto zásada prelomená. Rozhodca bude v prípade sporov o podanie žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce rozhodovať aj u zamestnávateľov, u ktorých nepôsobia odbory. Vtedy stačí spor medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Priebeh riešenia kolektívneho sporu – ukážka na praktickej situácii

Ako riešenie kolektívneho sporu vyzerá v praxi?

Uvediem príklad sporu o uzatvorenie kolektívnej zmluvy. Najčastejším kameňom úrazu býva navýšenie mzdových taríf. Je prirodzené, že strany sporu majú úplne iné názory a predstavy o výške mzdy. Preto sa ako sprostredkovatelia a rozhodcovia snažíme nájsť kompromis a rozumnú mieru zvýšenia miezd. Naša činnosť nie je len o hľadaní kompromisu, ale častokrát aj vzdelávame strany sporu. Naše rozhodnutie totiž musí mať pevné základy, a preto rozhodujeme na základe ukazovateľov zverejnených NBS, Štatistickým úradom SR a iných ukazovateľov. Je nutné zobrať do úvahy predikciu inflácie a najmä ukazovatele ekonomického vývoja na najbližšie obdobie. V týchto hraniciach sa snažíme nájsť kompromis a vysvetľovať stranám sporu dôsledky ich rozhodnutí na zamestnanosť a hospodárske výsledky zamestnávateľa. Je zaujímavé, že odbory radšej pripustia prepúšťanie zamestnancov ako nižšiu mzdu.

Ako samostatné vyjednávanie prebieha?

Kolektívne vyjednávania majú vždy niekoľko kôl, kde si za „jedným stolom“ (teraz aj v režime online), povieme svoje názory a snažíme nájsť spoločne „zlatý stred“. Častokrát je kolektívne vyjednávanie o uzavretie kolektívnej zmluvy „obchodovaním“. Strany vymieňajú „niečo za niečo“ napr. odbory akceptujú zníženie mzdovej tarify o 1 %, ak zamestnávateľ bude akceptovať zvýšenie odstupného alebo odchodného. Každá požiadavka je dôsledne finančne prepočítavaná a zisťujú sa dopady na zamestnávateľa. Každé ustanovenie a požiadavka sa v kolektívnej zmluve potom „rodí“ ako kompromis strán a toto je úlohou sprostredkovateľa a najmä rozhodcu. Preto sú to osoby, ktoré musia mať znalosti z pracovného práva, sociálnej oblasti, ekonomiky a mediačné zručnosti.

Ako dlho také vyjednávanie v kolektívnom spore trvá?

Vyjednávania trvajú 1 až 5 mesiacov v závislosti od zložitosti kolektívneho sporu.

Kde môžu firmy nájsť rozhodcov a sprostredkovateľov, ak potrebujú ich pomoc?

Zoznam sprostredkovateľov a rozhodcov je uverejnený na stránke MPSVR SR.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Kolektívne spory: s riešením pomáha sprostredkovateľ aj rozhodca

Kedy ide vo firme o kolektívny spor a s čím pri jeho riešení pomáha sprostredkovateľ či rozhodca? V akých situáciách je ešte potrebná prítomnosť rozhodcu a prečo? Praktické informácie v článku.

Riešenie sporov medzi zamestnávateľom a zamestnancom

Aké sú možnosti riešenia sporov v pracovnom práve? Ako postupovať pri riešení sporu medzi zamestnávateľom a zamestnancom?

Ako sa brániť voči rozhodnutiam orgánov verejnej správy

Aké máte možnosti obrany proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy? Rady a tipy, ako postupovať v prípade, ak bude voči vám vydané rozhodnutie, s ktorým nesúhlasíte.

Súdne poplatky 2020

Pri založení obchodnej spoločnosti či pri podaní žaloby na súd sa podnikatelia stretávajú s platením nemalých súdnych poplatkov. Aká je ich zákonná výška a ako ich možno uhradiť?
Videonávod podania návrhu na zápis údajov do obchodného registra

Ako zvládnete zápis do 30.9.2022 svojpomocne krok po kroku.

Zistiť viac
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky