Dedenie v kocke

Čo sa deje s majetkom po smrti, ako možno tento proces ovplyvniť spísaním závetu, do akej miery možno o svojom majetku rozhodnúť a koho nemožno vydediť? Prehľad základných informácií o dedení.

Dedičské právo je neopomenuteľnou súčasťou nášho právneho poriadku. Skoro každý sa s dedičským právom stretne v postavení dediča a nevyhnutne každý v postavení poručiteľa – toho, koho majetok sa bude dediť. Keďže účinky dedenia nastanú automaticky smrťou poručiteľa, je vhodné poznať základné práva dedičov a právne možnosti poručiteľa rozhodnúť o svojom majetku pre prípad smrti.

Čo patrí do dedičstva

Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, ale aj jeho dlhy. Nejde pritom iba o samotné hnuteľné alebo nehnuteľné veci. Pôjde aj o všetky pohľadávky, cenné papiere, úspory a iné práva a nároky, ktoré smrťou nezanikajú, ani neprechádzajú na iného z iného právneho titulu.

Po smrti poručiteľa je súdom, resp. súdom povereným notárom vykonané zisťovanie a súpis majetku a dlhov, na základe čoho je určená všeobecná hodnota majetku, výška dlhov a čistá hodnota dedičstva. Nie je vylúčené, že dlhy budú prevyšovať majetok poručiteľa.

Určité nároky poručiteľa v dôsledku jeho smrti prechádzajú na iné osoby z iného titulu, akým je dedenie. Ide najmä o mzdové nároky, jeho práva ako nájomcu bytu v prípade, ak bol zomrelý ženatý alebo plnenie zo životného poistenia.

Právny titul nadobudnutia dedičstva

Dedičstvo je možné nadobudnúť na základe troch právnych dôvodov. Zo zákona, zo závetu alebo ich kombináciou.

Zo zákona sa dedí, ak poručiteľ nezanechal poslednú vôľu, t. j. platný závet. V tom prípade nastupujú zákonom stanovené pravidlá pre určenie okruhu dedičov.

Ak poručiteľ za svojho života napísal závet (inak označovaný aj testament), zákon rešpektuje vôľu poručiteľa (zomrelého) a dedičstvo bude medzi dedičov prerozdelené podľa vôle poručiteľa.

Prečítajte si tiež

Kombinácia týchto dvoch dôvodov dedenia, t. j. dedenia zo závetu a dedenia zo zákona je prípustná vtedy, ak z akéhokoľvek dôvodu nenadobudne dedičstvo dedič určený v závete. Napríklad, ak takto určený dedič dedičstvo odmietne, zomrie pred poručiteľom alebo sa stane nespôsobilým dedičom. Rovnako sa bude postupovať, ak by bola závetom prerozdelená iba časť dedičstva. Vo zvyšnej časti dedičstva by sa postupovalo na základe zákonných pravidiel určenia dedičov.

Dedenie zo závetu

Každá fyzická osoba – budúci poručiteľ - môže počas svojho života napísať závet, v ktorom ustanoví dedičov, prípadne určí aj ich podiely alebo konkrétne veci a práva, ktoré chce, aby po jeho smrti zdedili. Ak by podiely v závete neurčil, majetok by bol medzi určených dedičov rozdelený rovným dielom.

Prečítajte si tiež

Závet možno spísať v troch základných formách. Pôjde o závet napísaný vlastnou rukou, závet zriadený v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo závet spísaný vo forme notárskej zápisnice.

Okrem dodržania formy závetu je nevyhnutné, aby každý závet obsahoval presný dátum podpísania.

Zákon stanovuje špeciálne požiadavky na závet, ktorý zriaďujú maloleté osoby po dovŕšení 15. roku, nevidomé osoby a nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať.

Dedenie zo zákona

Pri dedení zo zákona boli stanovené štyri skupiny dedičov. V prípade, ak nie sú splnené podmienky pre dedenie v jednej skupine dedičov, dedí sa podľa pravidiel pre nasledujúcu skupinu.

V prvej skupine dedia poručiteľove (zomrelého) deti a poručiteľov manžel. V tejto skupine dedí každý rovným dielom. V prípade, ak by poručiteľove deti z akéhokoľvek dôvodu nededili, tento podiel by pripadol ich deťom, resp. ďalším potomkom.

Ak by poručiteľ nemal deti, nastúpila by druhá dedičská skupina. V tej sa nachádzajú poručiteľov (zomrelého) manžel, jeho rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. V tejto skupine dedí manžel minimálne polovicu dedičstva.

Prečítajte si tiež

Ak by napríklad poručiteľ (zomrelý) mal manželku a jedno dieťa, ak by obaja dedili, tak podľa pravidiel prvej skupiny. Ak by dieťa dedičstvo odmietlo (a nededil by ani jeho potomok), automaticky by sa postupovalo podľa pravidiel druhej skupiny, keďže manželka nemôže byť jediným dedičom podľa pravidiel druhej skupiny. Môže byť ale výlučným dedičom podľa pravidiel druhej skupiny.

Ak by poručiteľ (zomrelý) nemal manžela, ani žijúceho rodiča, v tretej skupine by dedili jeho súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Štvrtou skupinou sú prarodičia poručiteľa, prípadne ich deti, ak by prarodičia už nežili.

Ak by nededil žiadny dedič určený závetom a neboli by splnené podmienky pre dedenie zo zákona, dedičstvo by pripadlo štátu.

Článok pokračuje pod reklamou

Dedičstvo a BSM

V prípade poručiteľa, ktorý bol v čase smrti zosobášený, je potrebné poukázať na skutočnosť, že smrťou zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a pred samotným dedením je potrebné toto bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadať dohodou pozostalého manžela s dedičmi alebo súdnym rozhodnutím. Predmetom dedičstva nebude teda celý majetok patriaci do BSM zosnulého manžela, ale iba jemu prislúchajúci podiel.

Ak teda zomrie jeden z manželov, v rámci dedičského konania je najprv vyporiadané BSM a až následne je prededený zostávajúci podiel po zomrelom. V prípade, ak zanechal okrem manželky aj dve deti a jediným majetkom poručiteľa bol byt v hodnote 60 000,- eur ktorý patrí do BSM, najprv by došlo k rozdeleniu BSM. Manželke by preto z titulu vyporiadania BSM pripadla hodnota 30 000,- eur z bytu, a majetok zomrelého by bol predelený rovný dielom medzi dedičov – manželku a dve deti. Výsledkom by teda bolo, že manželka bude disponovať 4/6 bytu a deti po 1/6.

Odmietnutie dedičstva

Každý dedič môže dedičstvo odmietnuť. Nikomu teda nemožno dedičstvo nanútiť proti jeho vôli. Toto je možné urobiť buď ústnym alebo písomným vyhlásením dediča na súde alebo pred súdom povereným notárom, že dedičstvo odmieta.

Prečítajte si tiež

Takéto vyhlásenie je možné urobiť len do jedného mesiaca, od kedy bol dedič o práve dedičstvo odmietnuť poučený, ako aj o následkoch odmietnutia. Dedičstvo je možné odmietnuť iba v celku a bez výhrad a podmienok. Nemožno odmietnuť iba časť dedičstva, napr. iba dlhy. 

Nespôsobilý dedič

Dedičská nespôsobilosť spôsobuje, že inak oprávnený dedič stráca práva dediť. Toto nastáva automaticky. Nie je potrebné, aby poručiteľ k tomuto podnikol aktívne kroky. Nespôsobilým dedičom je ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželke, deťom alebo rodičom. Tiež ten, kto sa dopustil zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle.

Dediť by ale mohol taký dedič, ktorému poručiteľ tento čin ešte za života odpustil.

Vydedenie

V dedičskom práve existujú neopomenuteľní dedičia, ktorými sú deti poručiteľa (zomrelého). Za dieťa sa rozumie nielen biologické dieťa poručiteľa, ale aj dieťa, ktoré si prípadne osvojil. Osvojené (adoptované) dieťa pritom stráca pôvodnú právnu väzbu na biologického rodiča.

Prečítajte si tiež

Napriek tomu, že poručiteľ môže v závete voľne rozhodnúť o svojom majetku, nesmie opomenúť svoje deti v zákonom vyžadovanej časti. Ak ide o dieťa neplnoleté, musí podľa závetu dostať aspoň toľko, koľko by bol jeho podiel podľa pravidiel dedenia zo zákona. Plnoleté dieťa nemožno opomenúť v polovici tohto zákonného podielu.

Poručiteľ má ale v odôvodnených prípadoch možnosť svoje deti vydediť. A teda pri splnení podmienok a prejave vôle poručiteľa na vydedení potomkov, neopomenuteľní dedičia dediť nebudú.

Vydediť dieťa možno v štyroch prípadoch:

  1. ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
  2. ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
  3. ak bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
  4. ak vedie trvalo neusporiadaný život.

Záverečné zhrnutie

Dedičské právo je postavené na princípe, že žiadna osoba nemusí aktívne za svojho života venovať tejto oblasti pozornosť. Legislatíva stanovuje v akom poradí a v akých podieloch budú rodinní príslušníci dediť. Ak má človek vôľu alebo potrebu upraviť nakladanie so svojím majetkom a jeho prerozdelenie po smrti, má možnosť svojou poslednou vôľou  (závetom) v rámci zákonom stanovených mantinelov zmeniť tieto pravidlá a v neposlednom rade tak môže predísť aj prípadným dedičským sporom.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Dedenie dlhov

Súčasťou dedičstva nie je iba majetok, ale aj všetky dlhy zomrelého. Aké sú špecifiká dedenia dlhov, do akej výšky za ne zodpovedá dedič a za akých podmienok sa môže plateniu zdedených dlhov vyhnúť?

Odmietnutie dedičstva

Do kedy je možné dedičstvo odmietnuť a akým spôsobom? Aké má práva dedič, ak si svoje rozhodnutie rozmyslí a o dedičstvo záujem bude mať?

Obsah dedičstva – čo do dedičstva patrí

Čo je predmetom dedenia a čo sa za dedičstvo nepovažuje? Ktoré práva môžu po smrti poručiteľ prejsť na inú osobu inak ako dedením?

Ako napísať závet a vydedenie

Čo má závet obsahovať, je potrebné, aby pri jeho spisovaní boli svedkovia, a koho nie je možné vydediť? Všetko, čo potrebujete vedieť skôr ako sa rozhodnete vytvoriť testament.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky