Dedenie dlhov

Súčasťou dedičstva nie je iba majetok, ale aj všetky dlhy zomrelého. Aké sú špecifiká dedenia dlhov, do akej výšky za ne zodpovedá dedič a za akých podmienok sa môže plateniu zdedených dlhov vyhnúť?

Bolo by vhodnejšie definovať, že súčasťou dedičstva sú všetky záväzky poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli. Pod dlhmi môžeme rozumieť všetky finančné dlžoby voči bankám, nebankovým spoločnostiam, daňovému úradu, zdravotnej alebo Sociálnej poisťovni, ako aj ďalšie dlžoby týkajúce sa financií.

Súčasťou dedičstva sú ale aj iné nefinančné záväzky, ktoré smrťou poručiteľa nezanikli. Môže ísť o prípad, kedy sa poručiteľ ešte za života zaviazal susedovi, že zbúra  betónový plot, ktorý neoprávnene postavil na susedovej časti domu. V takom prípade nepôjde o priamy finančný záväzok poručiteľa, ale keďže takýto záväzok nie je viazaný výlučne na osobu poručiteľa,  tým pádom nezaniká a stáva sa súčasťou dedičstva.

Do akej výšky dedič zodpovedá za dlhy

Zodpovednosť dedičov za náklady na pohreb a za poručiteľove dlhy je limitovaná maximálnou výškou dedičstva. Platí, že dedičstvo nemôže byť nikomu na príťaž a aj keby sa určité dlhy objavili po ukončení dedičského konania, nemožno od dediča žiadať viac ako z dedičstva získal.

Nie je ale vylúčené, ak by to bola vôľa dediča, že dobrovoľne uhradí všetky dlhy po poručiteľovi. Aj tie, ktoré prevyšujú výšku dedičstva. Deje sa tak najmä v prípade, ak dedičovi záleží na zachovaní dobrého mena poručiteľa aj po jeho smrti a má záujem na splnení všetkých jeho záväzkov.

Spoločná zodpovednosť dedičov

Spravidla býva dedičov viacero. Tí nie vždy dedia rovnakým dielom, či už na základe zákona, závetu alebo na základe dohody dedičov. Dedičia preto nezodpovedajú za zdedené dlhy rovným dielom, ale podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli.

Ak teda dedič A získa 50 % majetku a dedičia B a C iba po 25 %, v rovnakom pomere zodpovedajú aj za dlhy poručiteľa a náklady na pohreb.

Primerané náklady na pohreb

Primerané náklady na pohreb je potrebné odlíšiť od dlhov poručiteľa. Za dlhy poručiteľa sa považujú výlučne dlhy, ktoré vznikli do jeho smrti. Do pasív dedičstva sa ale započítavajú aj primerané náklady na pohreb, a teda náklady, ktoré vznikli po jeho smrti, ale sú s jeho smrťou nevyhnutne spojené.

Zákon zdôrazňuje primeranosť nákladov. Nie však z dôvodu, že by zákon poručiteľovi nepriznával nárok na honosný pohreb. Nákladný pohreb mu vystrojený môže byť, no nezaráta sa do pasív dedičstva v časti prevyšujúcej primerané náklady.

Ak napríklad jeden z dedičov zariadi honosný pohreb, tieto náklady si nebude môcť uplatňovať z dedičstva. Tým by mohlo dôjsť k zníženiu dedičských podielov na škodu ostatných dedičov. Rovnako by týmto spôsobom mohli dedičia svojou vlastnou vôľou na zvýšení nákladov na pohreb ukrátiť veriteľov.

Z tohto dôvodu budú ako pasívum dedičstva zohľadnené, okrem dlhov poručiteľa, iba primerané náklady na pohreb.

Zisťovanie výšky dlhov

O niečo zložitejšie ako zisťovanie okruhu dedičov, je pre notára – súdneho komisára prejednávajúceho dedičstvo, zisťovanie okruhu veriteľov.

Tých zisťuje predovšetkým z oficiálnych registrov (napr. výpis z listu vlastníctva s vyznačenou ťarchou alebo register exekúcií) na základe informácií poskytnutých od potenciálnych dedičov, na základe prihlásenia pohľadávok samotnými veriteľmi.

Ak to dedičia navrhnú, súd vydá uznesenie, ktorým veriteľov vyzve na oznámenie svojich pohľadávok. Lehotu súd stanoví minimálne jednomesačnú. Takéto uznesenie je zverejnené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke, ako aj na webovej stránke Notárskej komory SR.

Článok pokračuje pod reklamou

Dohoda s veriteľmi

Ak sa v rámci dedičského konania zistí, že dlhy sú vyššie ako majetok poručiteľa, a teda že dedičstvo je predĺžené, dedičia majú možnosť uzavrieť s veriteľmi dohodu, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Takáto dohoda podlieha schváleniu súdu, pričom nesmie odporovať zákonu alebo dobrým mravom.

Napríklad, veriteľ má pohľadávku vo výške 200 000 eur, ale jediným majetkom po poručiteľovi je trojizbový byt v hodnote 150 000 eur. Ak by s tým veriteľ súhlasil, nebolo by potrebné tento byt predávať a z kúpnej ceny čiastočne vyplatiť veriteľa, ale jeho pohľadávka môže byť na základe dohody s dedičmi uspokojená tým spôsobom, že tento byt veriteľ nadobudne na základe rozhodnutia o dedičstve.

V určitých ohľadoch môže byť takéto riešenie rýchlejšie a jednoduchšie pre dedičov aj pre samotného veriteľa. Ak je veriteľom napríklad stavebná spoločnosť, nielenže sa nezníži možnosť uspokojenia jeho pohľadávky o províziu realitnej kancelárie a ďalšie poplatky spojené s predajom, ale veriteľ môže aj byt zrekonštruovať a predať so ziskom, čím sa vykompenzuje časť jeho neuhradenej pohľadávky.

Likvidácia dedičstva

Ak sú dlhy vyššie ako samotné dedičstvo a veritelia sa s dedičmi nedohodnú, súd môže nariadiť likvidáciu dedičstva.

V takom prípade súd nevyhnutne vydá uznesenie, ktorým veriteľov vyzve na prihlásenie svojich pohľadávok. Opätovne, lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Zatiaľ čo v prípade, kedy dedičia navrhnú súdu takéto uznesenie vydať, verejné vyzvanie dedičov nie je povinné, v prípade likvidácie dedičstva je tento postup nevyhnutný a zákonom vyžadovaný.

Rozdielom je, že v  prípade, ak sa veritelia neprihlásia, ich pohľadávky nezanikajú, iba nebudú súčasťou rozhodnutia o dedičstve. Nie je vylúčená obnova dedičského konania. V druhom prípade, kedy je nariadená likvidácia dedičstva, neprihlásené pohľadávky zaniknú a nebude ich v budúcnosti možné žiadnym spôsobom vymôcť.

Likvidácia dedičstva je vykonaná speňažením celého majetku poručiteľa, ktorú notár vykoná s náležitou starostlivosťou tak, aby nebol majetok predaný pod bežnú cenu. Pre tento účel môže notár majetok predať priamo, dražbou, ponukovým konaním alebo iným vhodným spôsobom.

Následne sa výťažok z predaja rozdelí medzi veriteľov. V neuspokojenej časti pohľadávky veriteľov voči dedičom zanikajú.

Ak by sa ale v budúcnosti objavil ďalší majetok poručiteľa, budú z tohto novoobjaveného dedičstva pomerne uspokojené zostávajúce pohľadávky veriteľov, ktorí svoje pohľadávky do dedičského konania prihlásili.

Zodpovednosť štátu za dlhy

V prípade, ak dedičstvo pripadlo štátu, zodpovedá za poručiteľove dlhy a primerané náklady na pohreb rovnako ako dedič. Ide o odlišnú situáciu ako keď je štát dedičom. Štátu dedičstvo pripadne, ak neexistuje osoba, ktorá by dedila na základe závetu alebo zákona. Štát ale môže byť aj platným dedičom, ak by poručiteľ štát ako dediča určil. V takom prípade by štát v dedičskom konaní vystupoval ako dedič, ako účastník dedičského konania.

Ak štátu dedičstvo pripadne, postup uspokojenia veriteľov je obdobný ako pri postupe s dedičmi. Štát na uspokojenie veriteľov môže použiť aj veci, ktoré sú predmetom dedičstva a hodnotou zodpovedajú výške dlhu. Veritelia však majú právo to odmietnuť, v takom prípade má štát právo navrhnúť likvidáciu dedičstva.

Zhrnutie

Každý dedič má v prípade dedenia nielen právo na majetkový prospech, ale aj povinnosť uhradiť z dedičstva dlhy poručiteľa. Zákon neumožňuje odmietnuť dedičstvo výlučne v časti dlhov. Zostáva ale pravidlom, že dedičstvo nemôže byť nikomu na škodu, a teda nezodpovedá za žiadny dlh poručiteľa viac ako predstavovala jeho časť z dedičstva.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Odmietnutie dedičstva

Do kedy je možné dedičstvo odmietnuť a akým spôsobom? Aké má práva dedič, ak si svoje rozhodnutie rozmyslí a o dedičstvo záujem bude mať?

Obsah dedičstva – čo do dedičstva patrí

Čo je predmetom dedenia a čo sa za dedičstvo nepovažuje? Ktoré práva môžu po smrti poručiteľ prejsť na inú osobu inak ako dedením?

Ako napísať závet a vydedenie

Čo má závet obsahovať, je potrebné, aby pri jeho spisovaní boli svedkovia, a koho nie je možné vydediť? Všetko, čo potrebujete vedieť skôr ako sa rozhodnete vytvoriť testament.

Dedenie zo závetu

Závet je jednou z možností, ako určiť pravidlá dedenia majetku. Čo má posledná vôľa obsahovať, čomu sa pri jej písaní vyvarovať a kedy sa využíva kombinácia závetu a dedenia zo zákona?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky