Pravidlá priameho marketingu sa budú meniť. Na čo by si firmy mali dať pozor a odkedy novinky budú platiť?
Priamy marketing patril dlhé desaťročia medzi obľúbené a často používané spôsoby marketingovej komunikácie a následného predaja. Z pohľadu jeho adresáta však môže ísť o invazívny a miestami až nátlakový spôsob predaja. Oslovujúci ani oslovovaní naviac často nevedia, čo je pri priamom marketingu dovolené a za aké praktiky už hrozia pokuty. Aj tieto otázky upravuje nový zákon o elektronických komunikáciách.
Aké pravidlá platia pri priamom marketingu?
Základným pravidlom priameho marketingu je, že spoločnosti by nemali oslovovať ľudí, ktorí nie sú ich zákazníkmi bez ich predchádzajúceho súhlasu a v prípade jeho absencie by mali využiť najmä neadresnú formu reklamy. Existujúcich zákazníkov ale firmy môžu oslovovať s ponukou produktov alebo služieb podobným tým, o ktoré už prejavili záujem. Podmienkou je, aby mali dotknuté osoby možnosť namietať voči takýmto marketingovým správam, napr. možnosťou odstrániť svoj e-mail z mailing listu pre newsletter.
Podnikateľom môže za nedodržanie pravidiel hroziť okrem pokuty aj súdny spor s nespokojným adresátom. Čerstvým príkladom je nemecká spoločnosť propagujúca detské respirátory, ktorá musí za zaslanie jednej e-mailovej ponuky do pracovnej schránky dotknutej osoby, získanej z internetu bez jej súhlasu, zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 300 eur spolu s úrokmi z omeškania. Súd svoje rozhodnutie zdôvodnil nasledovne: „Neoprávnené spracovanie údajov môže viesť k pocitu pozorovania a bezmocnosti, čo v konečnom dôsledku degraduje dotknuté osoby na čistý predmet spracovania údajov.“ Keďže GDPR sa má vykladať jednotne v rámci celej EÚ, podobné konania môžu hroziť aj u nás. Spoločnosti pôsobiace na Slovensku by mali prehodnotiť svoje pravidlá priameho marketingu.
Nová legislatíva prináša zmeny v priamom marketingu aj v pokutách
Od 1. februára 2022 nadobudne s výnimkami účinnosť aj nový zákon o elektronických komunikáciách. Za zmienku rozhodne stojí nová úprava tzv. nevyžiadanej komunikácie, kam patrí aj priamy marketing. „Medzi novinky, ktoré na Slovensku dlhšiu dobu chýbali, patrí tzv. Robinsonov zoznam, teda zoznam, do ktorého môžeme zapísať svoje telefónne číslo, ak si neprajeme byť kontaktovaní na účely marketingu,“ približuje odborník na ochranu osobných údajov Jakub Berthoty z advokátskej kancelárie DAGITAL Legal.
Vo všeobecnosti platí, že pre zasielanie reklamy je potrebný súhlas kontaktovanej osoby. Nový zákon však prináša výnimku z povinnosti získať súhlas kontaktovanej osoby v prípade, ak je elektronická reklama adresovaná na zverejnené kontaktné údaje užívateľa, ktorý je podnikateľom alebo právnickou osobou. „Vo vzťahu k fyzickým osobám – podnikateľom, ide o veľmi neštandardnú úpravu, keďže mnohí podnikatelia používajú jeden kontakt v súkromnom aj profesionálnom živote. Naviac nie je zrejmé, ako v praxi plnená podmienka umožní takýmto dotknutým osobám v čase získania ich údajov namietať proti ich využitiu na účely marketingu,“ hodnotí advokát Berthoty.
„Pomerne prekvapivá novinka je pre mňa aj výška pokút za porušenia niektorých ustanovení súvisiacich s priamym marketingom. Tá môže dosiahnuť až výšku 5 % z obratu spoločnosti, a teda je dokonca vyššia, ako podľa GDPR,“ upozorňuje advokát J. Berthoty. „Podnikateľom a firmám preto odporúčam komunikovať so zákazníkmi a rešpektovať ich žiadosti o vymazanie z databáz. V susednej Českej republike začalo množstvo konaní práve na základe desiatok sťažností dotknutých osôb. Ak sa vec naviac dostane na súd, sudca môže mať tendenciu sa v tejto otázke prikloniť na stranu dotknutých osôb, ktoré sú často v slabšom postavení spotrebiteľov.
Zdroj: Dagital legal
