Svet podnikateľských a zamestnávateľských organizácií na Slovensku

Michal Ondruš | 29.02.2016
Svet podnikateľských a zamestnávateľských organizácií na Slovensku

Združenie podnikateľov Slovenska Republiková únia zamestnávateľov, Slovenský živnostenský zväz, či desiatky ďalších. Na prvý pohľad je svet podnikateľských a zamestnávateľských organizácií pre bežného podnikateľa veľmi neprehľadný. Nerozumie rozdielom, nevie čo je ich úloha a často ani to, v ktorej by mohol byť členom a prečo sa pridať. 

Podnikateľské a zamestnávateľské organizácie na Slovensku možno rozdeliť do niekoľkých skupín. Na jednej strane sú to organizácie, ktoré združujú firmy z rovnakých odvetví, na druhej strane združenia a organizácie bez odvetvovej príslušnosti. Na týmito dvomi skupinami organizácií sú tzv. strešné zamestnávateľské organizácie, ktoré sú súčasťou tripartity. Poslednou pomyselnou skupinou sú bilaterálne obchodné komory, ktoré v niektorých prípadoch sú súčasťou strešných zamestnávateľských organizácií, no vo väčšine prípadov nie. Stručný prehľad poskytuje nasledovný obrázok.

Náplň činnosti podnikateľských a zamestnávateľských organizácií (združení) možno rozdeliť do dvoch skupín:

  1. služby členom (napr. organizácia rôznych podujatí, zahraničných misií, legislatívny monitoring a podobne).
  2. obhajovanie záujmov členov pri tvorbe legislatívy a rokovaniach s tvorcami politík.

Ťažisko činnosti tej-ktorej podnikateľskej organizácie sa odlišuje od prípadu k prípadu, preto ich činnosť bližšie predstavíme.

Strešné zamestnávateľské organizácie

Vrchol pyramídy podnikateľských a zamestnávateľských združení tvoria dve organizácie. Sú nimi Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ). Ide o tzv. strešné organizácie s najväčším dosahom, vplyvom a najmä členstvom v tripartite (Hospodárska a sociálna rada SR). Čiže v priamom dialógu sociálnych partnerov – zástupcov štátu, zamestnancov (Konfederácia odborových zväzov a združení) a zamestnávateľov. Na to, aby sa zamestnávateľská organizácia stala členom tripartity je potrebné, aby združovala zamestnávateľov z viacerých odvetví hospodárstva, mala pôsobnosť v najmenej piatich krajoch a zamestnávala najmenej 100 000 zamestnancov. Ak vám napadla otázka, prečo sú to dve organizácie a nie je jedna, nie ste jediný. Ich poslanie, postavenie je rovnaké. Rozdielnymi sú však názory na riešenia, ktoré pomôžu zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku alebo na opatrenia, ktoré môžu slovenské podnikateľské prostredie poškodzovať.

Firmy sa podieľajú na tomto sociálnom dialógu sprostredkovane - prostredníctvom strešných zamestnávateľských organizácií, ktorých členom sú zvyčajne záujmové podnikateľské združenia, či odvetvové podnikateľské organizácie združujúce jednotlivé firmy. Výnimkou sú najväčší zamestnávatelia v našom hospodárstve. Sú to firmy ako napríklad IBM Slovensko, Slovnaft, Slovak Telekom, alebo Tesco, ktoré sú členmi strešných podnikateľských organizácií priamo.

Záujmové podnikateľské združenia

Ďalšou skupinou organizácií sú záujmové podnikateľské združenia. Najdlhšie v tejto skupine vystupuje Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS), ktoré sa stalo prvým záujmovým združením súkromných podnikateľov po roku 1989. Súčasne je zakladajúcim členom Republikovej únie zamestnávateľov. „Združenie podnikateľov Slovenska sa vo svojej činnosti ťažiskovo sústreďuje narozhodnú ochranu podnikateľov pred nedomysleným obmedzovaním ich podnikateľských slobôd,“ objasňuje Ján Oravec, prezident ZPS.

K ďalším podnikateľským organizáciám bez odvetvovej špecializácie patria Slovenský živnostenský zväz (SŽZ), Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) či Klub 500. Je však komplikované ich porovnávať, keďže nezverejňujú identické informácie o svojej členskej základni a na hodnotenie svojej úspešnosti a vplyvu používa každá z týchto organizácií iné ciele – napr. počet mediálnych výstupov, či počet členov. Napríklad SŽZ podľa oficiálnych údajov združuje 15 cechov, ktoré reprezentujú až 20 000 pracovných miest. Klub 500 združuje slovenských majiteľov firiem nad 500 zamestnancov. Reálny počet členských firiem však nie je známy.

Komory zriadené zo zákona

Vo svete podnikateľských a zamestnávateľských organizácií je skupina organizácií, ktorej existencia vyplýva priamo zo zákona a zákon definuje aj kompetencie, ktoré tieto organizácie majú. Je to Živnostenská komora (SŽK), Obchodná a priemyselná komora (SOPK). Sú konštituované na odlišnom princípe ako všetky ostatné organizácie. Boli zriadené zo zákona (SOPK -Zákon č. 9/1992 Zb.; SŽK – Zákon č. 126/1998), no zároveň členstvo v týchto organizáciách nie je povinné. Príslušné zákony však na tieto dve komory delegujú niektoré úlohy. V prípade SŽK sú to napríklad aktivity v oblasti vydávania osvedčení o splnení zákonných podmienok na vykonávanie osobitných druhov živností. SOPK má zas v zmysle zákonných úlohy zabezpečovať účasť svojich členov na výstavách a veľtrhoch, vydávať osvedčenia o skutočnostiach dôležitých v právnych vzťahoch, ktoré vznikajú v medzinárodnom obchode, či vykonávať funkciu informačno-sprostredkovateľského centra pre vyhľadávanie obchodných partnerov v tuzemsku a v zahraničí. „Takto nastavený systém nie je úplne šťastným riešením. Môže mať totiž tendenciu ku konfliktu záujmov. Ak rozhodujete o vstupe do odvetvia, môžete mať tendenciu trh uzatvárať a nie vytvárať priestor novoprichádzajúcej konkurencii,“ konštatuje Ján Oravec, prezident ZPS.

Bilaterálne obchodné komory

Bilaterálne obchodné komory združujú primárne podnikateľov obchodujúcich so zahraničím. Medzi najznámejšie a najaktívnejšie pôsobiace obchodné komory v SR sú patria Americká obchodná komora v SR, Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora, alebo Francúzsko-slovenská obchodná komora.

Komunikácia a kooperácia

Rozdrobenosť jednotlivých podnikateľských a zamestnávateľských organizácií na Slovensku spôsobuje, že menšie, ako aj stredne veľké podniky nerozumejú hierarchii vzťahov, odlišnostiam v činnosti, či názoroch týchto organizácií a priemerný podnikateľ zvyčajne nerozumie, prečo by sa mal stať členom niektorej z týchto organizácií a ktorá je pre neho vhodná. Zároveň je z verejne dostupných zdrojov v mnohých prípadoch náročné vyhodnotiť vplyv, či aktivitu týchto organizácií v legislatívnom procese a ich príspevok k zlepšovaniu podnikateľského prostredia.

Napriek zdanlivej komplikovanosti je princíp fungovania vzájomných vzťahov jednoduchý. Jednotlivé firmy na základe dobrovoľnosti sa združujú vo svojich odvetvových združeniach. Napr. lízingové spoločnosti v Asociácii lízingových spoločností SR (ALSSR). Takýchto odvetvových združení, či zväzov môžete nájsť desiatky. Odvetvové združenia alebo záujmové podnikateľské združenia prijímajú poznatky o ťažkostiach s legislatívou a podnikateľským prostredím od svojich členov a následne či už priamo, alebo cez strešné organizácie navrhujú riešenia. Niekoľko častých variantov usporiadania vzájomných vzťahov tejto pomyselnej pyramídy je vidno z nasledujúcej schémy.

Jednotlivé podnikateľské združenia a zamestnávateľské organizácie sú založené na členskom princípe. Z hľadiska právneho ukotvenia ide o občianske združenia alebo záujmové združenia. Stanovy jednotlivých organizácií nezakazujú členstvo firiem vo viacerých podnikateľských združeniach. Napriek tomu, že v niektorých názoroch sa jednotlivé podnikateľské a zamestnávateľské organizácie rozchádzajú, v zásadných otázkach zvyčajne dokážu nájsť spoločnú reč a postup.

Nedostatky štruktúry zamestnávateľských organizácií

  • Neexistujú jednotné informácie na komparáciu organizácií (napr. počet členov, firiem alebo kvalitatívne či kvantitatívne ukazovatele ich služieb)
  • Určenie ich reálneho vplyvu na legislatívny proces
  • V niektorých prípadoch ich existencia nevyplýva zo spoločného záujmu podnikateľov, ale iba zo zákona

Opodstatnenie a význam

Nech sa na podnikateľské a zamestnávateľské organizácie pozrieme z akéhokoľvek pohľadu, ich existencia a fungovanie má svoje opodstatnenie. Významným spôsobom totiž vplývajú na legislatívny proces, niekedy vyvažujú neprimerané zásahy vlády a rovnako formulujú zásadné otázky v rámci zlepšovania podnikateľského sektora ako celku.

Pri výbere vhodnej organizácie je potrebné zvážiť niekoľko dôležitých faktorov. Primárne treba vedieť, čo od členstva čakáte – či sú to služby, networking, alebo chcete posilniť hlas podnikateľov pri obhajobe priaznivého prostredia. Primárne pre svoje členstvo hľadajte vašu odvetvovú organizáciu. Je totiž prirodzené, že firma sa primárne združuje s inými firmami rovnakého zamerania. Následne je potrebné si zodpovedať otázku, či daná organizácia ponúka vašej firme nejaké služby. Či už je to organizovanie odborných seminárov, vydavanie certifikátov, alebo poskytovanie informačných služieb. Ján Oravec, prezident ZPS dodáva, „Napríklad naša organizácia poskytuje svojim členom monitoring navrhovanej legislatívy, ktorý vám dáva možnosť iniciovať kroky na jej zmenu či neprijatie, ak by mala negatívny dopad na Vaše podnikanie. Dôležité pri výbere organizácie je aj zvážiť, či daná organizácia obhajuje záujmy, ktoré sa zhodujú so záujmami vašej spoločnosti.“

O autorovi

Michal Ondruš

Milovník kníh a hier so slovíčkami. Často lieta v oblakoch. Tam sa totiž rodia tie najlepšie nápady. Snaží sa vidieť veci inak, preto založil PR agentúru First media, v ktorej aktívne pôsobí. Verí, že univerzálny recept na úspech neexistuje, preto hľadá nové možnosti a cesty. Má rád voľnosť, dôslednosť a férovy prístup.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: