Tomáš Baťa

Ivica Ďuricová | 28.03.2011
Tomáš Baťa

Jeho priezvisko je synonymom pre topánky. Začínal vo svojich 18-tich rokoch a krátko pred smrťou mala jeho firma gigantické rozmery. Zaslúžil sa o rozvoj niekoľkých miest a svetu priniesol revolučné manažérske systémy. Dnes má spoločnosť Baťa predajne vo viac ako 100 štátoch sveta a zamestnáva približne 70 000 pracovníkov. Legendárna značka Baťa sa môže pýšiť titulom najväčší výrobca a predajca obuvi na svete. Ročne predá až okolo 300 miliónov párov obuvi.

Obuvnícke korene tohto slávneho výrobcu topánok siahajú až do 16-teho storočia. On sám sa narodil v roku 1874 do rodiny obuvníka Antonína. Spolu so starším bratom a so sestrou zdedili lásku k rodinnému remeslu a mladý Tomáš sa už dokonca ako 16-ročný snažil vyrábať a predávať svoje prvé topánky na trhoviskách. Tradičné spôsoby výroby a predaja sa mu však neosvedčili, a tak  sa v 18-tich rokoch spoločne s bratom a sestrou osamostatnil od otca a v roku 1894 si založil vlastnú živnosť pod názvom A. & T. Baťa. Tá sa neskôr pretransformovala na akciovku Baťa a.s.

Začiatky podniku neboli ľahké, no už vtedy sa Tomáš vyznačoval priekopníckymi stratégiami. Zo začiatku firma zamestnávala okolo 10 zamestnancov, ktorí museli pracovať fixnú dobu. Za svoju prácu dostávali pravidelnú týždennú mzdu. Mladý Baťa si potrpel na disciplínu a pracovnú produktivitu. Aj napriek silnej pracovnej morálke a počiatočným úspechom ich topánok sa firma v roku 1895 dostala do dlhov a veritelia jej hrozili žalobami. Baťa ich vtedy uprosil a dosiahol tak oddialenie splátok svojich dlhov. Keďže však bolo nutné vymyslieť plán B, sám sa pohrúžil do firmy a po odchode brata Antonína na vojnu priniesol na trh dovtedy nevídanú novinku – plátenné topánky. Tie boli vďaka nízkonákladovej výrobe o polovicu lacnejšie a získali si priazeň nielen na domácom trhu, ale aj za hranicami. Hitom boli plátenky najmä vo Viedni. Keď mladý Baťa získal prvú veľkú zákazku, rozhodol sa nakúpiť v Nemecku stroje a zautomatizovať výrobu.


Pri ďalšom rozširovaní a zveľaďovaní firmy sa Baťa inšpiroval aj u Henryho Forda v Amerike. celkovo absolvoval dve návštevy USA, kde študoval najmä rozloženie a technológiu strojov vo výrobných halách, ale aj procesy výroby a manažment. Výsledkom bolo napríklad nové rozmiestnenie strojov v jeho vlastnej výrobnej hale, vďaka čomu sa ešte viac zvýšila produktivita práce vo firme. Osobitný prístup vyžadoval Baťa aj od svojich manažérov. Každý z nich musel ovládať prácu svojich podriadených a raz mesačne vyrobiť vlastnoručne aspoň jeden pár topánok. Novinkou v riadení podniku bol aj takzvaný „podiel na zisku“, ktorý mohla časť zamestnancov získať na základe produktivity ich oddelenia. Podobne to však bolo aj so stratou, čiže ak oddelenie nefungovalo ako malo, znášali zamestnanci aj straty. To ich motivovalo k vysokým výkonom.

Filozofiou firmy Baťa boli lacné a kvalitné topánky, ktoré si získali popularitu aj vďaka skvelej reklame. V roku 1910 už pre firmu pracovalo v domovskej fabrike v Zlíne viac ako 350 zamestnancov a pomaly začal byť problém s ich ubytovaním. A keďže nebol Tomáš Baťa orientovaný len na zisk, začal pre svojich robotníkov stavať tzv. Baťovské domčeky, ktoré dodnes tvoria značnú časť typickej architektúry mesta Zlín. Vizionársky podnikateľ však neinvestoval len do ubytovania ale aj do vzdelania svojich ľudí. Prestíž si získala najmä Baťova škola práce, kde sa mladí ľudia vzdelávali metódou zážitkového učenia. Absolventi potom mali možnosť získať miesto v Baťovej firme.

Populárne sú aj tzv. „baťovské ceny“, ktoré sa vždy končili 9-tkou a ktoré mali u kupujúceho navodiť pocit výhodnejšej a lacnejšej kúpy. Baťovské alebo skôr polovičné ceny sa spájajú aj s ďalšou krízou fimy. Tá nastala v povojnovom období, kedy firma prišla o veľké zákazky pre armádu. V skladoch sa hromadili nepredané topánky, a tak bolo potrebné vymyslieť riešenie. Tomáš Baťa sa však ako vždy nenechal zahanbiť s spravil radikálny krok – v čase krízy predával topánky s 50% zľavou. Za tento ťah ho konkurencia vysmievala a predpovedala mu rýchly krach, no opak sa stal pravdou. Baťa nielen porazil krízu, ale naštartoval aj ďalší rozvoj spoločnosti. V roku 1923 mala firma už 112 predajní obuvi pod značkou Baťa.

Tomáš Baťa bol však nielen nesmierne šikovným a zodpovedným podnikateľom, ale bol aj nadšeným podporovateľom miestnej komunity. V roku 1923 sa uchádzal o post starostu mesta Zlín, ktorý s heslom „Chci pracovat pro všechny. Bojovat proti bídě.“ bezkonkurenčne vyhral. Známy obuvník už viac nenachádzal protivníkov a popri vedení mesta Zlín ovládla jeho firma viac ako polovicu československého exportu. Po zavedení pásovej výroby vzrástla produktivita práce o 75% a pribudlo tiež 35% nových zamestnancov. Čistý zisk firmy v tej dobe predstavoval 1,9 miliardy Kčs. Neskôr po rozšírení podnikania na ďalšie sféry hospodárstva (gumárenský, chemický, drevársky a textilný priemysel) a po založení dcérskych firiem v ďalších štátoch sa koncern zmenil na akciovú spoločnosť. V roku 1932 mala značka Baťa pobočkyvo viac ako 60 krajinách sveta. V júli tohto roku mal Tomáš Baťa cestovať na otvorenie ďalšej pobočky vo Švajčiarsku, no jeho cesta sa skončila ešte na firemnom letisku. Kvôli hustej hmle spolu s pilotom havarovali a obaja pri leteckom nešťastí v Otrokovicích zahynuli.

V podnikateľskom úspechu Tomáša Baťu však dodnes pokračujú jeho potomkovia. Po jeho smrti sa vedenia v rodinnej obuvníckej firme ujal nevlastný brat a o niečo neskôr potom syn a vnuk. V súčasnosti firma Baťa sídli v Kanade a naďalej šíri odkaz jej výnimočného zakladateľa.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: