Oľga Apoleníková (Farma Pružina): Nerobte to, čo robia všetci

Martin Piko | 27.01.2014
Oľga Apoleníková (Farma Pružina): Nerobte to, čo robia všetci

K podnikaniu ju v roku 1991 priviedli zmeny v poľnohospodárstve, ktoré jej umožnili pokračovať v obľúbenej práci pod vlastným menom. V roku 2008 získala ocenenie Podnikateľka Slovenska.

Oľga Apoleníková, samostatne hospodáriaci roľník, je majiteľkou Farmy Pružina, ktorá sa zaoberá chovom oviec s mliečnou produkciou a výrobou ovčieho hrudkového syra s certifikátom bioproduktu. K podnikaniu ju v roku 1991 priviedli zmeny v poľnohospodárstve, ktoré jej na jednej strane umožnili pokračovať v obľúbenej práci pod vlastným menom, no na druhej strane znamenali aj nutnosť niesť zodpovednosť a podstúpiť nemalé podnikateľské riziko. Z rizika však nepoddajným úsilím vytvorila príležitosť a v chove hovädzieho dobytka zameraného na produkciu mlieka dosiahla vynikajúce výsledky. Až kým ju v roku 2005 situácia na trhu neprinútila úplne zmeniť zameranie a začať takmer odznova. Ťažkú situáciu opäť dokázala obrátiť na víťazstvo a aj vďaka tomu získala v roku 2008 ocenenie Podnikateľka Slovenska. V roku 2013 dodáva Farma Pružina syr do predajní TERNO a do špecializovaných syrových predajní v Bratislave, Nitre a Trenčíne.

Vôbec som netušila, že mám v sebe takú lásku k hospodárskym zvieratám.

Oľga je vyštudovaná ekonómka a svoju pracovnú kariéru začala v Považských strojárňach ako kontrolórka, z ktorej sa vypracovala na dielenskú plánovačku. „Moje tretie dieťa malo zdravotné problémy a v roku 1985 som si nemohla dovoliť nastúpiť na bežnú osemhodinovú pracovnú dobu. Potrebovala som nájsť činnosť, pri ktorej by som sa mohla starať o dcéru aj pracovať.“ Oľga sa zamestnala ako dojička, napriek tomu, že z kráv mala fóbiu. „Známi sa mi čudovali, že to naozaj idem robiť, no bez peňazí sa nedá existovať.“ Strach prekonala prekvapivo rýchlo a jej vzťah k hospodárskym zvieratám sa na farme obrátil o stoosemdesiat stupňov. „Je krásne vidieť kolobeh, ako sa krava otelí, narodí sa teliatko a z teliatka vyrastie mladá krava.“

Na pozícii dojičky zotrvala Oľga tri roky, počas ktorých študovala a získala výučný list chovateľa hospodárskych zvierat. „V roku 1988 mi ponúkli prácu zootechničky na farme v Pružine. Pôvodne mi sľúbili, že tu budem štyri až šesť týždňov, no som tu dodnes.“ Oľga sa veľmi rýchlo stala vedúcou dvora a svoju prácu si užívala. „Už som vedela, ako pracovať so zvieratami, ale chcela som lepšie porozumieť správaniu sa býkov. Chodila som sa s nimi do stajne zoznamovať, ale stále to nebolo ono, pretože som voči nim mala odstup a rešpekt. Zverila som sa s tým zverolekárovi, ktorý mi povedal, že býk je vo svojej podstate zbabelé zviera a keď sa mu postavím zoči-voči, ostane stáť. Túto vetu som si naozaj zobrala k srdcu a oplatilo sa mi to. Zvieratá sme štvrťročne vážili a raz, keď sa býk náhodou odtrhol z reťazí a ostatní sa pred ním skrývali, postavila som sa pred neho s roztiahnutými rukami a býk vtedy ostal stáť.“ Zdôrazňuje, že úspech tkvel v tom, že nemala strach, ktorý zvieratá dokážu vycítiť.

V roku 1991 bola Oľga postavená pred ťažkú otázku. „Nič v živote nie je náhoda. K práci dojičky ma priviedla situácia a situácia ma takisto priviedla k začatiu podnikania. Pán riaditeľ podniku mi vykreslil dve možnosti. Buď si podám žiadosť o ekonomický prenájom dvora, alebo nájde niekoho iného, kto si ju podá, a ja sa budem hlásiť na úrade práce. K tomuto kroku pristúpili kvôli nerentabilnosti živočíšnej výroby. Veľmi dobre som si zrátala, či som ochotná do toho ísť a žiadosť som podávala, až keď mi ostávali už len tri dni.“

Ekonomický prenájom podpísala na päť rokov. „Do prenájmu som dostala lúky, budovy, stádo ošípaných a kráv. Presný počet zvierat, aký som dostala, by som v prípade ukončenia prenájmu bola povinná vrátiť. Jednu kravu som mala ocenenú na deväťtisícšesťsto korún, pričom je úplne normálne, že zviera uhynie, alebo napríklad uľahne a je potrebné ho predať alebo dať na sanitný bitúnok. V takých prípadoch sa zviera bežne predávalo pod dvetisíc korún, no ja som ho mala na stave za deväťtisícšesťsto korún. Neskôr však chceli, aby som si zvieratá kúpila. Pri chove som sa zamerala hlavne na uzatvorený obrat stáda, aby sme nemuseli chovné zvieratá nakupovať, ale mali sme ich na farme.“

Základom pri zlepšovaní efektivity farmy je zvyšovanie úžitkovosti zvierat. „Pri uzatvorenom obrate stáda hrá veľkú rolu genetika, zdravotný stav, kŕmna dávka, ľudia, budovy a podmienky, v ktorých sa zvieratá chovajú. Ani jednu z týchto vecí nemôžeme pri chove zvierat podceniť. Genetika je niečo, čo si nesieme od svojich predkov a chtiac-nechtiac to odovzdávame našim potomkom.“

V roku 1997 sa rušilo mechanizačné stredisko a poľnohospodárska mechanika bola na predaj. „So žiadosťou o kúpu strojov sme prišli asi desiati záujemcovia, pričom každý mal záujem len o určitú časť. Likvidátor bol v ťažkej situácii, ako mechaniku podeliť. Hoci išlo o zostatkové ceny, pre každého záujemcu to boli vysoké čiastky. Na sedení som dokázala čítať medzi slovami a pochopila som, že by všetky stroje najradšej predal vcelku. Boli tam stroje, ktoré som nikdy nepotrebovala, ale i tak som kúpila všetky. Dala som si spraviť odhad ceny, so správcom konkurznej podstaty som sa dohodla na platení a vybavila som si úver. Nebolo však ľahké získať ho, pretože banky považovali poľnohospodárov za rizikovú skupinu.“

Rada vidím, ako veci fungujú v praxi.

Hovädzie stádo malo v čase, keď ho Oľga brala do prenájmu, úžitkovosť dvetisíctristo litrov mlieka ročne. Úžitkovosť vyjadruje, koľko litrov sa v stáde priemerne ročne nadojí na jednu dojnicu. „Aby sme napredovali a zvýšili úžitkovosť, rozdelila som stádo na dve časti. Na kravy dojnice a kravy mäsového plemena. Mäsové kravy som dávala pripúšťať len mäsovými býkmi a dojnice len mliečnymi býkmi. Pri mäsovom plemene mi však nechceli legislatívne povoliť spätné kríženie a tak som s ním skončila. Spätné kríženie napokon uznali práve vtedy, keď som prišla o poslednú mäsovú kravu.“ K mäsovému plemenu sa Oľga už nevracala, pretože ide o veľmi dlhý proces. „Venovala som sa už len hovädziemu dobytku s mliekovou úžitkovosťou. Zaviedli sme napríklad voľné ustajnenie, výbeh a dojáreň. Za osem rokov sme sa z priemernej úžitkovosti dvetisíctristo litrov mlieka dostali na osemtisíc litrov.“

Pripomína však, že hoci výsledky chovu boli obdivuhodné, pri lámaní chleba rozhoduje ekonomická stránka podnikania. „Ak nefunguje ekonomika podniku, je zle. Podnikateľ môže mať akékoľvek plány, no všetko závisí od výšky vstupov - nákladov a výstupov - tržieb. Vstupy je veľmi ťažké zefektívniť, pretože cenu vody, pohonných látok, či umelých hnojív ovplyvniť nedokážeme. Na začiatku som si všetko dobre vypočítala, ale ceny vstupných nákladov rokmi stúpali, pričom predajná cena mlieka naopak klesala. Začali sa nad nami otvárať cenové nožnice. Každý nám hovoril, že ešte máme vydržať, ale v roku 2005 už ekonomická situáciafarmy nebola ružová.“ Oľga mala vybudované vynikajúce stádo, fantastické výsledky, no situácia ju prinútila úplne na farme zmeniť výrobu.

„Bolo to moje najťažšiepodnikateľské rozhodnutie. Myšlienka zmeny výroby ma dlho ťažila, najskôr som sas ňou musela vnútorne vysporiadať, postupne som ju dokázala povedať sestre a až keďsom to dokázala bez sĺz, povedala som to aj svojim ľuďom.“

Vyrábam len to, o čo má zákazník záujem a čo si môže dovoliť.

Oľga vymenila chov kráv za chov oviec, pretože cena ovčích produktov bola ekonomicky výhodnejšia. Nebolo totiž možné, aby vyrábala kravský syr cestou nepasterizácie. Ovčísyr však áno. „Hovädzie stádo sa mi podarilo dobre predať a mohli sme nakúpiť ovce,splatiť dlhy, ktoré sme mali, a pustiť sa do dlhého procesu zmeny.“ Ovce, ktoré nakúpila,však nemali takú úžitkovosť, ako predpokladala. „Opäť sme začali zlepšovať genetikustáda, tak ako predtým u kráv. Bola som prekvapená, pretože u hovädzieho dobytka som bola pri výbere býkov na pripúšťanie naučená na veľké množstvo informácií. Býk sahodnotí podľa matky a aj podľa prvých dcér. Sleduje sa zloženie mlieka, dojiteľnosť, celý telesný rámec a mnoho iných faktorov. Čím je býk lepší, tým majú jeho spermie vyššiu hodnotu. Ja som vždy vyberala len tých najlepších a zároveň najdrahších býkov a bola som ochotná mierne ustúpiť s úžitkovosťou v prospech silných nôh a výborného zloženia mlieka. Konečný výsledok bol výborný.“

Keď sa však zúčastnila prvej bonitácie baranov, zistila, že výber je ťažší, pretože u baranov sa dodnes mnoho kritérií v porovnaní s býkmi nehodnotí a mnohé faktory sa hodnotia menej prísne. „Pre mňa je však práve telesný rámec veľmi dôležitý a viem, že ak ho má baran dobrý, bude ho mať dobrý aj dcéra. Ja mám úžitkový chov, nie šľachtiteľský, a preto baranov nakupujem. Vyberám ich papierovo na základe katalógu a vizuálnej obhliadky. Keďže katalóg neobsahuje všetky informácie, ktoré sú pre mňa dôležité, aj tak nemám istotu, aká ovca sa narodí. Nie je možné páriť geneticky príbuzných a pri párení musím pravidelne vyberať nových baranov.“

Oľgu od výroby ovčieho syra mnoho známych odrádzalo, pretože v okruhu desiatich kilometrov sa nachádza dvadsaťtri ďalších salašov. „Sama seba som sa opýtala, čo musím spraviť inak ako oni. Od ľudí som zistila, ktorý z tých salašov je najlepší, a popremýšľala som, čo mu chýba. Zhodnotila som, že to je predaj a navyše dokážem súťažiť kvalitou syra. Mala som zavedené strojové dojenie a kvalitnejšie mlieko. Základná surovina teda bola kvalitná a k tomu som potrebovala už len kvalitný syrársky personál.“ Výroba ovčieho syra má oproti kravskému špecifiká, ktoré sa Oľga musela učiť od ľudí, ktorí ich poznali. „Učila som sa nielen ja, ale celý náš tím. Absolvovali sme prednášky a školenia o výrobe syra, čítali sme časopisy a kedykoľvek nám bol niekto ochotný niečo o výrobe ukázať, vždy sme sa išli pozrieť. Pri výrobe som bola jedným z hlavných syrárov.“

Zaviedla deľbu práce a úzku špecializáciu. „Človek, ktorý vykonáva dojenie mlieka, nevyrába syr. Každý sa úzko špecializuje na svoju časť práce a vďaka tomu vie byť špičkovým odborníkom. Zároveň viem, že syrár nie je unavený z dojenia a podá výborný výkon.“ Oľga strávila v syrárni nespočetné množstvo času a učila ľudí umeniu výroby syra. „Prirodzene, nie každý túto zmenu zamerania zvládol a niektorí ľudia aj odišli. V začiatkoch sa ani mne nepodarili  vždy všetky syry. Predovšetkým pri nových výrobkoch je potrebné skúšať a skúšať. Svojich ľudí vediem k tomu, aby degustovali syr a mnohokrát degustujeme všetci spolu. Ľudia z výroby i z kancelárií. Každý sa k chutnanému syru vyjadrí a ja sa vyjadrujem až posledná, aby som videla, ako kto syr vníma a cíti.“

Potrebná bola aj úprava maštalí, keďže ovce sú menšie ako kravy a prepchajú sa aj cez zábrany, cez ktoré sa kravy nedostanú. „Všetky zábrany sme museli zmenšovať, aby sa ovce nepomiešali. Súčasne sme pripravili syráreň a skultúrnili sme miestnosť na predaj.“ Spočiatku vyrábali iba základný syr - ovčiu hrudku, no sortiment postupne rozširovali. „V roku 2006 sme otvorili na farme predajňu, ale denne sme už o dvanástej hodine písali na dvere, že tovar je vypredaný a bude dostupný až nasledujúci deň. V ďalšom roku sme to písali už len dvakrát týždenne a neskôr už naozaj len občas.“ Produkcia mlieka vďaka dobrému výberu baranov narastala a aj syru už mali viac. „V prvom roku sme z denného pôdoju celého stáda oviec získavali štyridsať litrov, v roku 2013 už na jeden pôdoj získame viac ako tristopäťdesiat litrov denne.“

Oľga však stále vidí priestor na zlepšovanie genetiky. „Rovnako dôležitá je aj kŕmna dávka. Spolupracujem s krmovinárom, ktorý mi vie veľa vecí vysvetliť a jeho rady mi v praxi dávajú zmysel. Výroba však stojí na mnohých pilieroch. Ak vyrobíme kvalitnú krmovinu, budeme mať zdravé zvieratá. Tie nám potom dajú veľa mlieka, z ktorého budeme mať veľa syra. Ak sa budeme snažiť, umiestnime syr na trhu a celá firma bude mať dosť peňazí. Všetci závisíme od úplnosti tohto cyklu. Pestovanie krmiva ale prebieha v dielni pod holým nebom a počasie ovplyvniť nevieme.“ Práve v roku 2012 Oľga zainvestovala do doteraz najdrahšieho osiva, ktoré sa však kvôli suchu neuchytilo a z pätnástich hektárov osiva pravdepodobne nebude úžitok.

Majte pred podnikaním rešpekt, ale nebojte sa ho.

V roku 2011, keď už mala Oľga dosť syra pre vlastnú predajňu, sa začala zaujímať o ďalšie odbytové možnosti. „Neter mi navrhla reklamu v regionálnej televízii. Osobne som z princípu proti reklame, pretože mnohokrát viem, že zavádza. Nám však reklama priniesla stopercentný nárast predaja. Nasledujúci rok priniesla päťdesiatpercentný nárast, ale z väčšej základne.“

Okrem toho začali pravidelne organizovať akciu „Na salaši pri guláši“. „Je potrebné, aby ľudia ochutnali aj baraninu a jahňacinu, pretože mnohokrát sa k tomu vrátia.“ V roku 2011 Oľga zakúpila chladiarenské auto s výdajným pultom a zamerala sa na odbyt syra v ďalších mestách. „Chcela som vedieť, aká je naša kvalita v porovnaní s celoslovenskými výrobcami a zaregistrovali sme, že sa bude konať regionálna súťaž syrov. Skromne sme sa jej zúčastnili a na moje prekvapenie a obrovskú radosť sme vyhrali prvé miesto v bielom syre.“ Zúčastnili sa aj ďalších súťaží a stále sa snažia budovať značku a ročne sa zúčastniť aspoň jednej súťaže. „Na súťažiach sú vždy médiá a meno salaša sa potom objavuje v tlači. Ľudia, ktorí chcú odoberať syr, sa snažia získať informácie o kvalitných výrobcoch. Niektorí na nás takto natrafili a dostali sme ponuku dodávať syr do Bratislavy. Prijali sme ju a postupne sme začali dodávať syr aj do Nitry a do Trenčína.“ Od roku 2010 už vyrába farma tovar celoročne, nielen v období syrárskej sezóny. „Z marketingového uhla pohľadu to bol dôležitý krok.“ V tom istom roku však Oľge zhorel senník, čo znamenalo škody rádovo v státisícoch eur. Ťažkosti sa jej podarilo prekonať vďaka podpore kolegov a zamestnancov.

Mladým a začínajúcim podnikateľom Oľga radí: „Podnikanie ma naučilo, že je dôležité mať všetko na papieri. Je vhodné mať odbyt zabezpečený skôr, ako začnete vyrábať. Zazmluvnite si množstvo i cenu odbytu, pretože by sa vám mohlo stať, že produkt vyrobíte, ale nebudú vám ho chcieť odoberať za dohodnutú cenu. V takýchto prípadoch som ostávala principiálna a pod cenu som svoje produkty nepredala. Vnímajte, čo sa okolo vás deje, každý impulz. Prehodnocujte si to, trieďte a vyberajte. Váš rozum je vaším softvérom, ktorý vyhodnocuje realitu, či sa vám páči alebo nie. Kto nič nerobí, nič nepokazí. Kto sa toho bojí, nech podnikať nejde. Z vlastného pozorovania odporúčam nerobiť to, čo robia všetci. Keď robia všetci to isté, ceny výsledného produktu klesajú. Vyhráva však ten, kto je iný.“

 

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: