Ivica Jusková (slávica): Od titulu Miss k vlastnému obchodu

Neuspokojila sa s nálepkou „misska“ a túžila dosiahnuť viac, ako mať len úspešnú modelingovú kariéru. Keď prišla príležitosť, splnila si svoj sen o dizajnovom obchodíku.

Ivica Jusková pochádza z umeleckej rodiny. Jej otec je violončelista, mama bývalá baletka. Odmalička sa stretávala s rôznymi umelcami – akademickými maliarmi, grafikmi, či hudobníkmi. Vždy sa inšpirovala ľuďmi, ktorí robili svoju prácu precízne a vyrábali jednoduché veci s dušou. Ako vyštudovaná ekonómka dokázala myslieť analyticky, ako dcéra dvoch umelcov zasa mala cit pre krásne veci. Hoci si svojím krokom vôbec nebola istá, počúvla hlas svojho srdca a otvorila si obchod s dizajnovými výrobkami. Odložila korunku aj titul Miss 2005 a vrhla sa do vôd biznisu.

„Nakopnutie“ od kamarátky

Ivica veľmi rada navštevovala podujatia, kde sa predávali rôzne dizajnové kúsky. Bola jednou z verných zákazníčok, ktorá s nadšením nakupovala netradičné oblečenie aj uletené doplnky. Dlhé roky nosila v hlave nápad otvoriť si vlastný dizajnový obchodík, kde by zákazníci našli všetky tieto veci na jednom mieste.

Ivica priznáva, že nie je typická akčná podnikateľka, ktorá sa pre niečo rozhodne a ide za tým hlava-nehlava. „Mňa treba trošku kopnúť do zadku,“ hovorí s humorom. Podnet k otvoreniu dizajnérskej predajne prišiel od kamarátky porcelaničky Lindy Vikovej, ktorá sa poznala s PR manažérkou KC Dunaj. „Oslovila ma s ponukou otvoriť takýto obchodík v KC Dunaj,“ spomína Ivica. Zrazu sa sen stával skutočnosťou a Ivke sa otvorili brány do vlastného podnikania.

Obchod na 4. poschodí

Ivica riešila začiatky podnikania pomerne nízkorozpočtovo. Nakúpila farby a svojpomocne natierala staré podlahy. V spolupráci s kamarátom architektom zariadili jej prvý predajný priestor v prírodnom štýle. „Mala som tam pníky a drevené poličky, ktoré sme s kamarátmi sami montovali,“ spomína Ivica.

Začiatky podnikania sú vraj náročné, a to najmä pre človeka, ktorý nikdy predtým nepodnikal. Dievča z ekonomickej školy zrazu riešilo „hygienu“, BOZP a všetky formality týkajúce sa podnikania. Vtedy priateľ, teraz už manžel, jej pri začiatkoch veľa pomohol a poradil, keďže sám má s kamarátmi vlastnú firmu. A pomáha a radí dodnes.

Dizajnový obchod slávica napokon otvoril svoje brány v KC Dunaj v Bratislave na štvrtom poschodí. Vedelo o ňom len pár ľudí. „Taký obchod potrebuje výklad do ulice,“ konštatuje Ivica. Pamätá si na ťažšie chvíle, keď sa za deň nič nepredalo a ona sa samej seba pýtala, či vôbec má zmysel pokračovať.

Sťahovanie a cena CE.ZA.AR

Po roku vybavovania sa mladej podnikateľke podarilo získať nový priestor na Laurinskej ulici v centre Bratislavy. „Hľadala som dlho, dokonca som sa prihlásila do súťaže o mestský priestor, no ten nevyšiel. Laurinská prišla ako za odmenu. Tento priestor bol veľmi dlho voľný a zanedbaný. Chodila som okolo niekoľko rokov. Lepší som si ani nemohla priať,“ pokračuje v rozprávaní. Budova bola vraj v hroznom stave a spávali v nej bezdomovci. Ivica s pomocou kamarátov musela vymeniť kompletne celé kúrenie aj elektrinu.

Svojho vysnívaného priestoru sa však aj napriek náročnej rekonštrukcii nevzdala. Za prínos považuje aj historický ráz interiéru, ktorý nielen jej, ale aj architektovi Andrejovi Olahovi perfektne hral do karát. Vyhrali sa s ním tak veľmi, že dokonca získal prvú cenu za architektúru v prestížnej súťaži CE.ZA.AR. V prípade zariaďovania nového priestoru už musela Ivica investovať viac peňazí. Časť z nich zámerne vyčlenila na to, aby mohla zaplatiť kvalitného architekta. „Ja som mala predstavu a on veľmi citlivo dotiahol detaily,“ chváli úspešnú spoluprácu, ktorú ocenili aj odborníci.

Nadčasovosť je číslo jeden

Ruka v ruke s novým priestorom menila Ivica aj predávaný sortiment. Dovtedy zbierala rôzne dizajnové kúsky, ktoré boli farebné, uletené a mnohokrát až premodernizované. „Mala som všelijaké náušnice, napríklad aj z elektrosúčiastok,“ smeje sa s odstupom času.

Ivica nemala vyhranený štýl a v obchode predávala veci, ktoré sa jej páčili. Mentorkou bola pre ňu už spomínaná priateľka Linda. „Vážim si jej úprimnosť, veľakrát mi veci kriticky zhodnotila, a to ma posunulo ďalej,“ opisuje Ivica. Dodnes si vyberá iba lokálnych dizajnérov zo Slovenska a Česka. Je vraj z čoho vyberať, a to je pre pestrosť sortimentu veľmi dôležité.

Čo Ivku teší menej, je vysoký záujem zahraničných značiek, ktoré zatiaľ nechce v obchode prezentovať a musí ich odmietať. Podobne je to aj s rôznymi domácimi handmade výrobcami, ktorí nie všetci štýlovo zapadajú do slávice. „Musia to byť nadčasové kúsky, s myšlienkou a kvalitne prepracovaným dizajnom,“ vraví Ivica a dodáva, že najväčšiu časť sortimentu tvoria šperky a porcelán, zvyšok je oblečenie, obuv, doplnky a rôzne drobnosti.

„Veci s dušou“ a ich marketing

Klienti Ivice Juskovej sú ľudia, ktorí radi nakupujú „veci s dušou“. Jej zákazníci dokážu oceniť kvalitu, a zároveň chápať vyššiu cenu ako pridanú hodnotu ručnej výroby. „Predávame umenie, a to nestráca na hodnote,“ pripomína Ivica. Ona sama si prozreteľne odložila krabicu plnú dizajnových kúskov zo svojich „farebných čias“. „Verím, že to možno raz niekto ocení. Ak nie moji dvaja synovia, tak možno ich manželky,“ dodáva skromne.

A ako dostať ľudí do obchodu? V prípade dizajnového obchodíka je vraj najlepšia reklama tá, ktorú si ľudia odovzdajú medzi sebou. Za celé fungovanie slávice nemala Ivica žiadnu outdoorovú reklamu a doteraz využíva iba klasické online nástroje ako Facebook a zasielanie newsletterov.

Zároveň priznáva, že na intenzívnejší marketing ani nebolo času. „V júni 2015 sme otvorili na Laurinskej a v auguste som porodila prvého syna,“ vysvetľuje. Materstvo ju výrazne obmedzilo nielen v marketingových aktivitách, ale aj v bežnom chode prevádzky. Kým predtým riešila sama všetko od blokovania tovaru, výberu dodávateľov až po akútne obchodné záležitosti, teraz stíha z času na čas odpisovať na maily a zvyšok dňa má vyhradený len pre rodinu, keďže už má dvoch synov.

Keď sa obzrie o 5-6 rokov dozadu, spomenie si na časy, keď ešte v KC Dunaj prezentovala každý mesiac dvoch dizajnérov v spolupráci so známymi moderátormi. Vraví, že víťazstvo v súťaži Miss jej prinieslo popularitu a mnohé skvelé kontakty. Pohybovala sa v kruhu známych osobností a mala blízko k moderátorom ako Adela, Sajfa, Iveta Malachovská či z herečiek k Táni Pauhofovej.

S istotou teda môže povedať, že: „V tom období boli známi moderátori v slávici tým najlepším marketingom.“ Ako medializovaná osobnosť sa objavuje v rôznych časopisoch a iných médiách a v rámci rozhovorov je sama sebe vynikajúcou reklamou. Bývalá Misska, ktorú ešte mnohí poznajú pod pôvodným priezviskom Sláviková, priznáva, že sa v marketingových vodách príliš neorientuje. Má však okolo seba dostatok ľudí, ktorí jej radi pomôžu. Napríklad kamarátka Silvia Púchovská z vysokej školy, ktorá je digitálna nomádka.

Článok pokračuje pod reklamou

Store manager musí zvládať všetko

V začiatkoch, keď sa obchod slávica ešte nachádzal v KC Dunaj, predávala Ivica sama. Dnes má v predajni niekoľkých brigádnikov a store managera na plný úväzok. Ten rieši víziu firmy v spolupráci s Ivicou. Ivica vyžaduje, aby bol v prvom rade ľudský a musia si navzájom „sedieť“.

Pozícia store managera si vyžaduje všehochuť, a preto má Ivica pomerne vysoké nároky. „Musí to byť človek, ktorý vie robiť s tabuľkami a nerobí mu problém vybaviť rutinnú činnosť ako e-maily, vyúčtovania či inventúry. Zároveň musí mať „oko“ na peknú fotku, mal by príjemne vystupovať a slušne komunikovať so zákazníkmi,“ opisuje požiadavky na store managera.

Prečítajte si tiež

Ivica má na starosti len najvážnejšie veci a výber dizajnérov, v kompetencii store managera je vedenie a manažovanie zamestnancov a tiež dohliadanie na marketing. Ivica dodáva, že: „Takéhoto človeka je veľmi náročné nájsť.“

Z pohovoru rovno do pôrodnice

Ivica je žena, ktorá neverí na životné chyby a zastáva názor, že všetko sa deje z nejakého dôvodu. Samu seba považuje za optimistický typ človeka a verí, že všetko zlé, čo sa jej živote prihodí, má svoju príčinu. „Človek sa učí na vlastných chybách,“ vraví a jedným dychom dodáva, že ani v jej prípade nebolo všetko ideálne a ani by nechcela, aby to tak bolo. Problémy vraj prichádzajú stále.

Spomína na začiatky, keď hľadala pre obchod nový priestor a nemohla ho nájsť. „Bolo to sklamanie hneď na úvod, no zdá sa mi, že so sťahovaním prichádzajú do môjho života vždy najväčšie zmeny,“ zamyslí sa. V septembri 2015 ubehli len tri mesiace po tom, ako sa pôvodný obchod presťahoval na atraktívnejšie miesto na Laurinskú ulicu v Bratislave. V júni 2017 jej odišla vtedajšia store manažérka a ona potrebovala na jej miesto prijať nového človeka. Celkom presne si pamätá, ako odpohovorovala posledného záujemcu, rozhodla sa ho prijať, odišla domov a na ďalší deň porodila svojho druhého syna.

Občas ju vedia nahnevať otázky typu, čo ešte okrem obchodu slávica robí. „Každý si myslí, že modelka – má zábavku,“ vzdychne si Ivica, „ľudia by si ale mali na vlastnej koži vyskúšať, čo všetko obnáša vlastný obchod.“ Aj keď ju predsudky občas hnevajú, dobre vie, že ťažké momenty tu boli, sú aj budú a netreba sa nad nimi, rovnako ako nad predsudkami, veľmi pozastavovať.

Nie je „helikoptérová mama“

Ivica Jusková má dvoch synov. Starší Albert má tri roky a začal chodiť do škôlky. Spolu s mladším, ročným Johanom, sa vedia pekne zahrať, no byť doma iba s jedným je väčšia pohoda. „Keď je doma iba jeden, musím byť stále s ním. Aj tak mi myšlienky okolo slávice stále behajú po rozume, len ich zatiaľ nie je kedy zrealizovať. Pomaličky, snáď čoskoro,“ vraví, no nechce sa sťažovať.

Skôr sa jej zdá, že mladší syn je oproti staršiemu uvoľnenejší a chvíľku sa dokáže zahrať aj sám. Ivica, našťastie, nie je typická „helikoptérová mama“, ako sa hovorí mamičkám, ktoré nenechajú deti ani na moment bez dozoru a neustále im odstraňujú všetky prekážky z cesty. Ona sa s chlapcami rada hrá, no keď potrebuje rozmýšľať iba nad obchodom, vie si spraviť čas aj pre seba.

Logistiku medzi detskými postieľkami a prácou rieši jednoducho: „Večer mám tri hodiny na to, aby som si rozmyslela, či si mám vyložiť nohy, upratať, alebo si sadnúť za počítač a vyriešiť tie rok staré e-maily,“ hovorí s nešťastným úsmevom na perách. „Chcem si teraz naplno užívať čas s deťmi,“ vraví zamyslene. Obchod ju vraj chvíľku počká a kým sa bude môcť venovať jeho ďalšiemu rozvoju, postrážia jej ho šikovní zamestnanci.

Ivicine osobné lekcie

  • Všetko sa dá, len si treba ísť za svojím snom.
  • Nebojte sa podnikania! Choďte do toho! Svoj prvý pokus vnímajte ako test trhu.
  • Rozhodnutia robte za pomoci intuície a srdcom.
  • Verte tomu, že dobré veci prežijú.

Náš tip: Ďalšie inšpiratívne príbehy slovenských podnikateliek nájdete v knihe 49 hrdiniek slovenského biznisu (Ako premeniť svoj dievčenský sen na vlastnú firmu)

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


S. Chlebová, B. Priehodová (Sestrice): Deti nosíme pri srdci, podnikanie v ňom

Na Slovensku začali medzi prvými vyrábať šatky na nosenie detí. Dodnes ich vyrobili vyše sto druhov a rozšírili ponuku i o nosiče. Ich produkt pomáha nielen rodičom, ale aj deťom.

Tatiana Nátna (TURČAN-AUTO): Vyrábame domovy na kolesách

Keď začínala, bola v mínuse a mala troch mechanikov. Dnes má fungujúcu firmu s dvadsiatimi zamestnancami, vlastnú výrobnú halu a pocit, že konečne našla zmysel života.

Majitelia usadlosti Dobrý ročník v Senohrade: Odsťahovanie sa na vidiek nemá byť útekom, ale splnením dlhoročného sna

Keď pred 20-timi rokmi manželia Strýčkovci kupovali starý dom na samote v Senohrade, ešte netušili, že jedného dňa sa tam natrvalo odsťahujú a začnú tam podnikať – poskytovať ubytovanie a rekreáciu.

Korkové hračky Korkii zachutili aj fastfoodu McDonald´s

Jana Troppová sa vzdala pozície vysokopostavenej manažérky, aby sa ako slobodná matka mohla osamostatniť a venovať čas dcére. Dnes je najväčšou výrobkyňou korkových hračiek vo východnej Európe a jedinou, ktorá v Európe výroba detský korkový nábytok.