Vyššie pokuty za neplnenie daňových povinností od 1.1.2026

Od roku 2026 sa menia dolné aj horné hranice daňových sankcií, narastú niekoľkonásobne. Zavádza sa aj „zľava“ z pokuty za jej rýchle zaplatenie. Prehľad zmien a možné dôsledky.

V rámci zákona o evidencii tržieb, ktorý parlament schválil 3.12.2025, „prilepil“ Výbor NRSR pre financie a rozpočet v uznesení niekoľko zásadných noviniek. Jednou z nich je obmedzenie bezhotovostných platieb od 1.1.2026, no tiež razantné zvýšenie sankcií za porušenie daňových povinností. V článku prinášame prehľad nových súm.

Vyššie hranice sadzieb pokút za nesplnenie základných daňových povinností

Od roku 2026 budú platiť nové spodné a horné hranice pokút za neplnenie základných daňových povinností podľa § 155 Daňového poriadku. Ako vysvetľuje Peter Schmidt, člen Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP), ide o „všeobecné" pokuty, ktoré sa uplatnia, ak osobitné zákony v oblasti daní a účtovníctva (napríklad zákon o DPH, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve a iné) neupravujú uloženie „špeciálnej" pokuty.

Nové sadzby pokút sa budú uplatňovať v prípade, že skutočnosť rozhodujúca pre uloženie pokuty nastala po 31.12.2025. Teda nové hranice pokút sa budú vzťahovať až na porušenia zákona spáchané od roka 2026. „Ak napríklad daňový úrad dá subjektu pokutu v marci 2026 za povinnosť, ktorá bola porušená v roku 2025, potom sa uloží pokuta z pôvodných zákonných intervalov, napríklad od 30 eur do 3000 eur podľa § 155/1/e Daňového poriadku,“ vysvetľuje daňový poradca.

Minimálna hranica pokút sa zjednocuje na 100 eur, teda sa zvýši oproti sume platnej v roku 2025 o 40 až 70 eur. Horné hranice zasa narastú až o desiatky tisíc eur. Prehľad súm uvádzame v tabuľke.

Zmena prichádza po 13 rokoch – nevyhnutná úprava či zbytočné pritvrdenie?

Ako odôvodňuje Výbor pre financie a rozpočet NRSR v uznesení, k zvýšeniu dolnej a hornej hranice sadzby pokút za nesplnenie základných daňových povinností dochádza v dôsledku prehodnotenia ich výšky s dôrazom na primeranosť a efektivitu. Cieľom má byť aj zabezpečenie ich prevenčnej úlohy. Ako upozorňuje P. Schmidt, spodná a horná hranica intervalu, v rámci ktorej sa má pokuta nachádzať, sa uplatňuje prakticky bez zmeny od roku 2012, teda už viac ako 13 rokov. Daňový poradca tak má za to, že zvýšenie hraníc pokút je potrebné porovnať s infláciou za toto obdobie. „V každom prípade ide skôr o otázku daňovej politiky štátu,“ dodáva.

S ohľadom na infláciu sa P. Schmidtovi zvýšenie horných hraníc pokút javí ako logický krok, čo zvyšuje preventívny účinok pokút. Avšak, spodné hranice pokút sa zvyšujú z 30 eur alebo 60 eur na jednotnú úroveň 100 eur. „Toto zvýšenie je už diskutabilné, keďže uložiť pokutu vo výške 100 eur možno aj za platnosti a účinnosti hraníc platných do 31.12.2025. Správca dane je pri určovaní výšky každej pokuty povinný prihliadať na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a na index daňovej spoľahlivosti,“ vysvetľuje odborník a dodáva, že touto zmenou príde sám správca dane o možnosť vyrubiť pokutu v rozpätí 30 – 100 eur (teda napr. 40, 50 či 60 eur).

Daňový poradca zároveň považuje za zaujímavý paradox pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku za správny delikt nesplnenia niektorej z povinností nepeňažnej povahy. „Ide o pokutu, ktorú vie použiť správca dane na také porušenie zákona, ku ktorému už neexistuje iná „špeciálnejšia" pokuta, či už podľa iného daňového zákona alebo podľa Daňového poriadku. Je to teda pokuta „poslednej záchrany" pre správcu dane. Pri nej do 31.12.2025 platí interval od 30 eur do 3 000 eur. Pritom do 31.12.2019 platil interval od 60 eur do 3 000 eur, čiže pred piatimi rokmi došlo dokonca k poklesu spodnej hranice. No od 1.1.2026 bude platiť interval od 100 eur do 10 000 eur. Čiže spodná hranica sa zvyšuje viac ako 3-násobne,“ upozorňuje.

Zástupcovia podnikateľov zmenu kritizujú. V prvom rade nesúhlasia s formou schvaľovania tak zásadných zákonov bez analýz dopadov, odbornej diskusie, cez poslanecké návrhy mimo štandardného legislatívneho procesu, a tiež kriticky vnímajú posilňovanie represívnych opatrení namiesto motivačných. Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) považuje za potrebné v prvom rade zjednodušiť legislatívu a zabezpečiť jej väčšiu stabilitu, nie drasticky zvyšovať pokuty za porušenia, ktoré sú neraz dôsledkom legislatívnej „džungle“.

Motivácia či priestor na špekulácie? „Zľava“ z pokuty môže zmeniť rozhodovanie daňovníkov

Ďalšou zmenou je zníženie pokuty, ak daňový subjekt zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní peňažné plnenie. V takom prípade daňový úrad alebo colný úrad zníži pokutu o jednu tretinu, teda daňový subjekt bude musieť zaplatiť dve tretiny pokuty. Finančný výbor uvádza pre lepšiu predstavu aj príklad.

Príklad zníženia sadzby pokuty

Dorub na dani z príjmov je vo výške 20 000 eur. Doručené rozhodnutie o dorube dane bude 5.2.2026, pričom nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o dorube dane bude 25.7.2026. Daňovník zaplatí daň 10.8.2026. Pokuta mu tak bude uložená vo výške 9 000 eur. Ak ale zaplatí daň už 20. 2. 2026,  pokuta mu bude uložená vo výške 6 000 eur.

P. Schmidt má na túto novinku dva pohľady. Pre Podnikajte.sk uvádza, že z pohľadu daňovníkov môže byť zníženie možnej pokuty vnímané pozitívne. S ohľadom na širšie súvislosti je však podľa neho zmena diskutabilná. „Na jednej strane motivuje daňovníkov zaplatiť daň dorubenú po daňovej kontrole veľmi rýchlo, a to do 15 dní od doručenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ktorým sa mu dorubuje daň. Pritom táto dorubená daň je splatná do 45 dní od doručenia spomínaného prvostupňového rozhodnutia. Čiže lehota na dobrovoľné zaplatenie dorubenej dane sa skracuje z 45 dní na 15 dní, ak bude chcieť daňovník benefitovať z nižšej pokuty,“ vysvetľuje odborník a dopĺňa: „Na druhej strane však takýmto zaplatením dane daňovník neprichádza o právo podať odvolanie voči spomínanému prvostupňovému rozhodnutiu, a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. Rozumiem pritom, že ak by odvolanie bolo úspešné a prvostupňové rozhodnutie by bolo zrušené, potom zaplatenú daň bude musieť správca dane vrátiť, pretože daňovníkovi vznikne daňový preplatok.“ P. Schmidt ďalej vysvetľuje, že za istých okolností však správca dane bude môcť tento daňový preplatok zadržať. Dôvodom podľa neho môže byť:

„Proti vydaniu predbežného opatrenia bude možné podať odvolanie,“ upozorňuje odborník a dodáva, že ide o zatiaľ neschválené znenie novely, článok parlamentnej tlače 1023, § 50 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku.

„Najväčšia diskutabilnosť tejto zmeny spočíva v tom, že daňovníci, po tom, ako im bude doručené oznámenie o daňovej kontrole, prestanú mať motiváciu si sami prípadné chyby v daňovom priznaní opraviť, a to podaním dodatočného daňového priznania v rámci 15-dňového okna po doručení oznámenia o daňovej kontrole. Totiž, ak by toto dodatočné daňové priznanie podali, budú benefitovať z pokuty nižšej „len" o 30 % (sadzba pokuty 7 % p. a.) v porovnaní so situáciou, ak dodatočné daňové priznanie nepodajú a na chybu príde správca dane v daňovej kontrole (sadzba pokuty 10 % p. a.),“ argumentuje daňový poradca. Po zmene od 1.1.2026 bude podľa neho pre daňovníkov zaujímavejšie po doručení oznámenia o daňovej kontrole dodatočné daňové priznanie nepodať, pretože ak správca dane chybu nájde a daň dorubí, potom daňovník dosiahne zníženie pokuty „až" o 33,33 % (ak dorubenú daň zaplatí do 15 dní od doručenia prvostupňového rozhodnutia). A pritom sa stále bude môcť voči rozhodnutiu odvolať.

„Zníženie pokuty o 33,33 % je pre daňovníka matematicky výhodnejšie ako pokuta nižšia o 30 % pri podaní dodatočného daňového priznania. Navyše, daňový subjekt získa cash flow výhodu, K dorubeniu dane, a teda k zaplateniu dane po daňovej kontrole, dôjde totiž o niekoľko mesiacov neskôr v porovnaní so situáciou, ak by mal doplatiť daň na základe podania dodatočného daňového priznania v čase začatia daňovej kontroly,“ vysvetľuje P. Schmidt.

Zmena v zaokrúhľovaní

Napokon sa ešte mení, resp. spresňuje, zaokrúhľovanie v Daňovom poriadku tak, aby iné sumy ako daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta či úrok, boli zaokrúhľované na dve desatinné miesta matematicky. V uznesení výboru sa vysvetľuje, že druhá číslica za desatinnou čiarkou sa upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej, tak, že: