Nájomné bývanie z daňového hľadiska od roku 2023

Nájomné bývanie z daňového hľadiska od roku 2023
Zdroj: Pexels.com

Aké zmeny v zákone o dani z príjmov a v zákone o DPH od roku 2023 nastávajú v súvislosti s novou politikou nájomného bývania? Aký nový príspevok sa zavádza a kedy sa použije sadzba DPH 5 %?

Zákon o podpore štátneho nájomného bývania

Cieľom zavedenia nájomného bývania na Slovensku je vytvoriť prostredie, ktoré umožní výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania s regulovanou výškou nájomného pre občanov (fyzické osoby). Zákon je mierený na širšie skupiny obyvateľstva, ktorým chce štát umožniť cenovú dostupnosť bývania.

Zámerom nového zákona o podpore štátneho nájomného bývania a noviel súvisiacich zákonov na zlepšenie prostredia na výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania  je riešenie situácie tak, aby bol dosiahnutý hlavný cieľ, ktorým je výstavba nových nájomných bytov.

Nájomným bývaním na Slovensku by sa malo okrem iného aj:

  • zabezpečiť lacnejšie bývanie o približne 30 % oproti komerčnému nájmu,
  • zabezpečiť výstava nových bytov v rámci územia celého Slovenska s pomocou súkromného sektora,
  • zaviesť regulovanú cenu nájomného,
  • zaviesť nezdaniteľné príspevky na nájomné na strane zamestnancov aj zamestnávateľov.

Nový inštitút v Zákonníku práce  – príspevok na štátom podporované nájomné bývanie

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) sa dopĺňa novým pojmom - príspevok na štátom podporované nájomné bývanie. Tento príspevok uvedený v § 152c Zákonníka práce môže poskytnúť zamestnávateľ zamestnancovi, ktorý je nájomcom v zmysle štátom podporovaného nájomného bývania, v sume najviac 4 eurá na meter štvorcový podlahovej plochy bytu, najviac však v sume 360 eur za kalendárny mesiac. Dôležitou skutočnosťou je, že zamestnávateľ sa môže dobrovoľne rozhodnúť o poskytovaní príspevku, nie je to jeho zákonná povinnosť.

Ak má zamestnanec dohodnutý kratší pracovný čas, suma príspevku na štátom podporované nájomné bývanie sa v rovnakom pomere zníži.

Prečítajte si tiež

U zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ uzatvoril pracovný pomer v priebehu kalendárneho mesiaca, sa suma príspevku na štátom podporované nájomné bývanie v pomere zodpovedajúcom počtu kalendárnych dní od začatia pracovného pomeru k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a počtu kalendárnych dní v danom mesiaci.  Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Zamestnanec zároveň môže za kalendárny mesiac požiadať o príspevok na štátom podporované  nájomné bývanie len u jedného zamestnávateľa.

Ak byt štátom podporovaného nájomného bývania užívajú viacerí zamestnanci, ktorí sú nájomcami príslušného bytu štátom podporovaného nájomného bývania, môže o príspevok na štátom podporované nájomné bývanie požiadať len jeden z nich. Napríklad, ak v nájomnom byte budú bývať manželia s deťmi, o príspevok môže požiadať len jeden z manželov.

Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na štátom podporované nájomné bývanie, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada. Napríklad, pri odmeňovaní zamestnancov sa podľa Zákonníka práce nesmú znevýhodniť zamestnanci poberajúci tento príspevok.

Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie je splatný najneskôr posledný deň mesiaca nasledujúcom po mesiaci, za ktorý sa príspevok poskytuje.

Zmeny v zákone o dani z príjmov v súvislosti s nájomným bývaním od 1.1.2023

V súvislosti so zákonom o podpore štátneho nájomného bývania sa v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej aj „zákon o dani z príjmov“) zavádzajú určité zmeny, resp. doplnenia.

Prvé podstatné doplnenie súvisí s poskytnutím príspevku na štátom podporované nájomné bývanie zamestnancovi od zamestnávateľa. Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie poskytnuté zamestnancovi je oslobodeným príspevkom od dane z príjmov pre zamestnanca. Poskytnutie takéhoto príspevku, ktorý spĺňa kritéria príspevku podľa Zákonníka práce podľa § 152c sa zaraďuje medzi iné oslobodené príspevky uvedené v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

Článok pokračuje pod reklamou

Suma príspevku, ktorú môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť na štátom podporované nájomné bývanie do výšky 360 eur za kalendárny mesiac sa tak zaraďuje do kategórie príjmov, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov v rámci príjmov zo závislej činnosti do výšky ustanovenej osobitným predpisom, ktorým je ustanovenie § 152c Zákonníka práce.

Ak zamestnávateľ súčasne poskytne zamestnancovi nepeňažné plnenie za účelom zabezpečenia ubytovania (podľa § 5 ods. 7 písm. n) zákona o dani z príjmov) alebo ak dôjde k zámene zdaniteľnej mzdy zamestnanca s príspevkom na nájomné bývanie, suma príspevku na nájomné bývanie sa nepovažuje za oslobodený príjem.

Poznámka: Nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. n) zákona o dani z príjmov predstavuje nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia ubytovania zamestnanca v úhrnnej sume najviac 350 eur mesačne (ak pracovný pomer trval nepretržite aspoň 24 mesiacov) alebo 100 eur mesačne a u zamestnanca, ktorého pracovný pomer trval kratšie. Takéto nepeňažné plnenie sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci. Ak by bolo nepeňažné plnenie podľa písmena n) zákona o dani z príjmov poskytnuté vo vyššej sume, do zdaniteľných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu od zamestnávateľa, ktorý zabezpečuje ubytovanie.

Druhé doplnenie, naopak na strane zamestnávateľa spočíva v daňovej uznateľnosti poskytnutého príspevku zamestnancovi do výšky 360 eur za kalendárny mesiac  stanovenej v § 152c Zákonníka práce v rámci realizácie podnikovej sociálnej politiky. Konkrétne, v ustanovení § 19 sa odsek 2 písm. c) zákona o dani z príjmov sa dopĺňa bod 9, ktorý hovorí o oslobodení predmetného príspevku.

Príklad na poskytnutie príspevku na štátom podporované nájomné bývanie zamestnancovi

Zamestnávateľ sa rozhodne, že svojmu zamestnancovi poskytne príspevok na štátom podporované nájomné bývanie, o ktoré zamestnanec požiada. Podlahová plocha nájomného bytu zamestnanca je 42 metrov štvorcových. Na akú výšku príspevku má zamestnanec nárok, ak u zamestnávateľa pracuje na polovičný úväzok? Ako sa bude na príspevok nazerať z pohľadu dane z príjmov?

Zamestnanec má nárok na príspevok najviac vo výške 4 eurá na meter štvorcový podlahovej plochy bytu, maximálne však 360 eur za kalendárny mesiac. Podľa podlahovej plochy bytu vychádza nárok na príspevok vo výške 168 eur za kalendárny mesiac, keďže však zamestnanec pracuje len na polovičný úväzok, nárok sa kráti na polovicu. Zamestnávateľ tak môže zamestnancovi vyplácať príspevok maximálne vo výške 84 eur za kalendárny mesiac. Takýto príspevok je oslobodeným príjmom u zamestnanca (nevchádza do vymeriavacieho základu zamestnanca pre platenie daní a odvodov). Zároveň na strane zamestnávateľa ide o daňový výdavok.

Zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty v súvislosti s nájomným bývaním od 1.1.2023

V zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) sa dopĺňa nová znížená sadzba DPH vo výške 5 %. Doposiaľ sme v zákone o DPH mali platnú len jednu zníženú sadzbu DPH, a to vo výške 10 %.

Druhá znížená sadzba dane 5 % zo základu dane sa od 1.1.2023 uplatňuje na:

  1. dodanie stavby, vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba alebo časť stavby stojí, ktorá spĺňa podmienky stavby štátom podporovaného nájomného bývania v rámci sociálnej politiky štátu a prijímateľom plnenia je prenajímateľ bytu štátom podporovaného nájomného bývania, ktorý má uzatvorenú zmluvu o prevádzke bytového domu štátom podporovaného nájomného bývania, v ktorom je táto stavba špecifikovaná, okrem dodania nebytových priestorov, ktoré budú slúžiť pre účely obchodu a poskytovania služieb,
  2. obnovu a prestavbu stavieb vrátane stavebných a montážnych prác na stavbe, ktorá je vo vlastníctve prenajímateľa bytu štátom podporovaného nájomného bývania, a ktorý je aj prijímateľom týchto plnení, okrem obnovy a prestavby stavieb vrátane stavebných a montážnych prác, ktoré sa vzťahujú na nebytové priestory, ktoré budú slúžiť pre účely obchodu a poskytovania služieb.

Ak teda platiteľ DPH dodáva stavbu vrátane pozemku, na ktorom stavba resp. časť stavby stojí, alebo ak dodáva vonkajšie a vnútorné parkovacie miesta, či len uskutočňuje prestavbu, stavebné a montážne práce, ak ide o stavbu pre účely štátom podporovaného nájomného bývania pre osobu prenajímateľa, ktorá bola špecifikovaná v článku vyššie, uplatní tento platiteľ DPH (dodávateľ) DPH vo výške 5 %.

Takáto znížená sadzba DPH sa však nebude uplatňovať na dodanie nebytových priestorov, ktoré sa nebudú využívať resp. prenajímať v rámci štátom podporovaného nájomného bývania, ale ako nebytové priestory určené pre obchod a poskytovanie služby (napr. potraviny, kaderníctva, opravovne), ak sa aj budú v bytovom dome nachádzať.

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Dominika Pukalovič
Dominika Pukalovič

Absolventka odboru Daňovníctvo a daňové poradenstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave, daňová poradkyňa a členka Slovenskej komory daňových poradcov. Zaoberá sa najmä oblasťou dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty s aplikáciou na malé a stredné podniky.


Daňový bonus na dieťa od 1.1.2025

Daňový bonus na dieťa sa od 1.1.2025 znižuje. Na deti staršie ako 18 rokov sa už nebude poberať vôbec, obmedzí sa aj jeho výška pre viac zarábajúcich. Nové podmienky a sumy v článku.

Konsolidačný balíček 2025: prehľad opatrení

Zavedenie dane z bankových platieb, zmeny v dani z príjmov právnických osôb, vyššia základná sadzba DPH či zmeny v daňovom bonuse a rodičovskom dôchodku. Na čo sa pripraviť?

Hrubá a čistá minimálna mzda v roku 2025 (daň, odvody, cena práce)

Zvýšenie minimálnej mzdy od 1.1.2025 má vplyv na zvýšenie čistej mzdy zamestnanca o 48 eur. Aký vplyv má vyššia minimálna mzda na výšku ceny práce pre zamestnávateľa či na odvody a daň zo závislej činnosti?

Oslobodenie zamestnaneckých akcií a podielov (ESOP) od roku 2024

Ako sa od roku 2024 zdaňuje poskytnutie zamestnaneckých akcií či prevod obchodných podielov zamestnancom, prípadne spolupracujúcich SZČO? Aké sú podmienky na ich oslobodenie?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky