Daňové trestné činy a chyby zistené pri daňových kontrolách v roku 2012

Ak sú daňovou kontrolou odhalené také protizákonné konania, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty trestných činov uvedených v Trestnom zákone (zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) a nález je minimálne v rozsahu uvedenom v Trestnom zákone, tak takéto skutky je daňový úrad povinný v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. trestný poriadok v z. n. p. ohlásiť ako podozrenia zo spáchania trestných činov orgánom činným v trestnom konaní. Podľa Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v roku 2012 oznámili daňové úrady celkom 836 takýchto podozrení.

V súčasnosti sa v Trestnom zákone nachádzajú tieto druhy daňových trestných činov:

• skrátenie dane a poistného (§ 276),
• neodvedenie dane a poistného (§ 277),
• daňový podvod (§ 277a),
• nezaplatenie dane a poistného (§ 278),
• marenie výkonu správy daní (§ 278a).

Pri realizácii Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na rok 2012 až 2016 boli s účinnosťou od 1. októbra 2012 doplnené dva daňové trestné činy, a to daňový podvod a marenie výkonu správy daní. Vo väzbe na častý výskyt zakladania eseročiek, ktoré vykonávajú podvodnú činnosť (tzv. kolotočové obchody) a s daňovým úradom nekomunikujú, nepredkladajú doklady, resp. neplnia si svoje zákonné povinnosti, je uvažované zavedenie novej skutkovej podstaty trestného činu – založenie podvodnej s. r. o.

Skutok sa stáva trestným činom, ak je naplnená skutková podstata trestného činu. Pri daňových trestných činoch je dôležitá suma výšky škody, ktorá bola nezákonným konaním spôsobená. Príslušné ustanovenia Trestného zákona sa nepriamo odvolávajú na hranicu škody, ktorá je uvedená v Trestnom zákone v § 125 ods. 1.

Hranica škody pre trestný čin podľa jednotlivých skutkových podstát

Škoda spôsobená nezákonným konaním v oblasti daní do výšky 266 EUR, resp. do výšky 2 660 EUR vrátane sa nepovažuje za trestný čin, ale za priestupok. Pri dokázaní trestného činu, v závislosti od druhu trestného činu, výšky škody a iných skutočností, môže byť hranica odňatia slobody až vo výške 12 rokov.

Najčastejšie chyby zistené pri daňových kontrolách v roku 2012

Podnikateľ je povinný dodržiavať počas vykonávania podnikateľskej činnosti všetky právne predpisy, ktoré podnikanie upravujú. Sú nimi najmä zákon č. 513/1991 Zb. obchodný zákonník v z. n. p., zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p., zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p., ak je podnikateľ platiteľom DPH. Podľa vyjadrenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky medzi najčastejšie porušenia (chyby) daňových subjektov môžeme zaradiť:

A. V oblasti dane z príjmov:

• uplatnenie výdavkov, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom (nákup majetku, ktorý nemožno s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti rozumne používať v súvislosti s podnikaním – účtovník si obstará grafický softvér, nákladné auto a pod.),
• uplatňovanie výdavkov na základe fiktívnych dokladov (zaúčtovaný výdavok (náklad) a doklad chýba),
• uplatňovanie výdavkov, ktoré nesúvisia s daným zdaňovacím obdobím (v podvojnom účtovníctve je dôležité dodržať časové a vecné priradenie nákladov a výnosov k účtovnému obdobiu prostredníctvom časového rozlíšenia, časovo treba rozlišovať  aj nájomné, ktoré sa uhrádza fyzickej osobe a pod.),
• podhodnotenie cien majetku, tovarov a služieb,
• obstarávacia cena hmotného a nehmotného majetku zahrnutá v plnej výške priamo do výdavkov,
• technické zhodnotenie zaúčtované priamo do výdavkov,
• sumy, ktoré neboli zaplatené do konca zdaňovacieho obdobia neboli pripočítané k výsledku hospodárenia (napríklad pokuty v súvislosti s neuhradením faktúry od dodávateľa sú daňovým výdavkom až po ich zaplatení, hoci o nich v podvojnom účtovníctve účtujeme keď vznikli),
• zahrňovanie neoprávnených výdavkov do základu dane (napr. výdavky neprislúchajúce daňovému subjektu),
• fiktívna fakturácia (bez skutočného plnenia dodávky, služby),
• nepreukázané výdavky za spotrebované pohonné látky, na ubytovanie a stravovanie,
• nepriznávanie príjmov – príjmy peňažných prostriedkov inkasovaných v hotovosti bez vystavenia faktúry, resp. dokladu o zaplatení, nepriznanie nepeňažných príjmov, vykonávanie podnikateľskej činnosti bez živnostenského oprávnenia, nelegálny dovoz tovaru (deklarované nižšie množstvo tovaru),
• fiktívne vykazovanie pracovných ciest,
• zahrňovanie výdavkov na osobnú spotrebu do daňových výdavkov,
• nerozlišovanie medzi daňovými a nedaňovými výdavkami (výdavky na reprezentáciu).

B. V oblasti dane z pridanej hodnoty:

• neoprávnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty (odpočítanie dane platiteľom dane napriek skutočnosti, že pri tomto tovare alebo službe nevznikla daňová povinnosť).

Podnikateľ niektorým skutočnostiam nemôže zabrániť, nakoľko sa účtovanie a zostavovanie daňového priznanie môže preniesť na inú osobu (vedenie účtovníctva externe). Je vhodné, aby bola v zmluve zakotvená zodpovednosť za následky vyplývajúce z daňovej kontroly za nesprávne vedenie účtovníctva.

Viac o daňových kontrolách sa dočítate tu.