Cezhraničný home office z pohľadu daní a odvodov

Práca zamestnancov v režime home-office zo zahraničia pre svojho slovenského zamestnávateľa so sebou prináša viaceré dopady a riziká. Na čo si dať pozor pri platení daní či odvodov?

Zamestnanci pracujúci za hranicami Slovenska

Cezhraničné zamestnávanie sa stáva stále aktuálnejšou témou v mnohých spoločnostiach. Dôvodom je ich globálny rast. Na medzinárodný pohyb zamestnancov je však potrebné nazerať nie len z hľadiska slovenskej legislatívy – daní, miezd a odvodov, ale aj z pohľadu medzinárodnej legislatívy a medzinárodných vzťahov, ktoré je potrebné zohľadniť.

Zamestnávatelia sú tí, ktorí nesú zodpovednosť za správne určenie daňovej rezidencie zamestnanca, miesto výkonu práce, a podmienky práce zamestnanca v zahraničí. Z týchto oblastí vyplývajú následne ďalšie otázky týkajúce sa rizika vzniku stálej prevádzkarne, daňových povinností a povinností v oblasti sociálneho zabezpečenia. Je potrebné dodržať zákonné požiadavky a registračné povinnosti danej krajiny, z ktorej zamestnanec pre slovenského zamestnávateľa pracuje.

Problematika platenia daní pri cezhraničnom home-office

V súčasnosti narastá počet zamestnancov pracujúcich z domu, v režime home-office. Opatrenia štátu so zameraním na zvládnutie pandémie koronavírusu prinútili viacerých zamestnávateľov, aby svojich zamestnancov nechali pracovať z domu, namiesto štandardného výkonu práce na pracovisku.

Odlišné podmienky však nastávajú v situáciách, kedy pre slovenského zamestnávateľa pracujú z domu zamestnanci žijúci mimo územia Slovenska. Či už ide o slovenských zamestnancov žijúcich v pohraničných oblastiach (Česká republika, Rakúsko, Maďarsko), alebo o zamestnancov - cudzincov, ktorí pre slovenského zamestnávateľa vykonávajú závislú činnosť. Zbystriť by mali najmä samotní zamestnávatelia, či účtovníci, ktorí by mali upozorniť na možné dopady a riziká.

Určovanie daňovej rezidencie zamestnanca

Jedným zo základných bodov je správne určenie daňovej rezidencie zamestnanca. Daňová rezidencia zamestnanca (fyzickej osoby) sa určuje podľa trvalého pobytu, bydliska a obvyklého zdržiavania sa na Slovensku. Obdobne je potrebné posúdiť daňovú rezidenciu zamestnanca v inej krajine podľa právnych predpisov platných v tomto druhom štáte.

Následne predpokladajme situáciu, že zamestnanci, ktorí pracujú pre slovenského zamestnávateľa z iného štátu, budú považovaní na Slovensku za daňových nerezidentov (daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou). Zákon o dani z príjmov hovorí, že „príjmom zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je aj príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky”.

Znamená to, že takíto zamestnanci na Slovensku zdaňujú príjmy za prácu, ktorú tu fyzicky vykonajú. Ak však prácu fyzicky nevykonávajú na území Slovenska, ale pracujú z domu z inej krajiny, je potrebné postupovať odlišne.

Článok pokračuje pod reklamou

Vznik stálej prevádzkarne pri práci zamestnancov v zahraničí

Množstvo zamestnávateľov možno ani netuší, že pokiaľ pre nich zamestnanci vykonávajú závislú prácu za hranicami Slovenska, môže im takto v zahraničí vzniknúť stále prevádzkareň. Je potrebné jednotlivo posúdiť charakter vykonávanej činnosti zamestnancov, dĺžku obdobia, počas ktorého sa práca zo zahraničia vykonáva, ako aj existenciu určitého trvalého miesta alebo zariadenia na výkon činnosti. Všetko sa odvíja od definície stálej prevádzkarne v konkrétnej krajine.

Problematika platenia odvodov pri cezhraničnom home-office

Vo všeobecnosti, podľa nariadení EÚ platí, že cudzinci pracujúci na území Slovenska podliehajú slovenskému systému sociálneho zabezpečenia. Aj z tohto pravidla však existujú výnimky. V prípade, ak zamestnanci pracujú pre slovenského zamestnávateľa z územia inej krajiny, je potrebné postupovať individuálne.

Pri práci zamestnancov v režime home-office, ktorého miestom výkonu nie je Slovenská republika, tak vznikajú napríklad nasledovné otázky:

  • Je správne, aby takíto zamestnanci platili dane zo závislej činnosti na Slovensku alebo ich majú platiť v štáte, z ktorého reálne pracovnú činnosť vykonávajú?
  • Je podstatné, či za rok prekročia hranicu 183 dní, počas ktorých pracujú na Slovensku/v inom štáte?
  • Aké pravidlá sa použijú pre určenie ich daňovej rezidencie a prečo je určenie daňovej rezidencie zamestnanca nevyhnutné?
  • Ak by zamestnanci pracujúci mimo územia Slovenska mali platiť dane v inej krajine, ako by mal slovenský zamestnávateľ postupovať?

Všetky potrebné odpovede prináša praktický webinár s daňovým poradcom Petrom Pašekom, partnerom slovenskej pobočky Accace, v spolupráci s projektom EduForBiz.

Webinár je bezplatný, je však potrebné sa dopredu prihlásiť.

Webinár je zameraný práve na situácie, kedy zamestnanci pracujú pre svojho zamestnávateľa v režime home-office zo zahraničia. Dozviete sa, či môže zamestnávateľovi vzniknúť stála prevádzkareň v zahraničí aj z tohto dôvodu, a ako následne postupovať pri otázke posúdenia, kde bude odvádzaná daň z príjmov zo závislej činnosti, ako aj, či je potrebné sa v danej krajine registrovať ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti.

Webinár sa zameriava okrem platenia daní, aj na problematiku platenia zdravotných a sociálnych odvodov. Vysvetľuje, aké povinnosti má zamestnávateľ v súvislosti s platením odvodov za svojich zamestnancov pracujúcich z inej krajiny v režime home-office.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Dominika Pukalovič
Dominika Pukalovič

Absolventka odboru Daňovníctvo a daňové poradenstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave, zapísaná ako asistent daňového poradcu v registri Slovenskej komory daňových poradcov. Zaoberá sa najmä oblasťou dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty s aplikáciou na malé a stredné podniky.


Pravidlá na odklad zaplatenia dane z príjmov

Pokiaľ podnikateľ nemá financie na zaplatenie dane z príjmov, môže požiadať o odklad. Aké podmienky treba spĺňať?

Káva, obed a alkohol v daňových výdavkoch – dá sa to?

Je možné uznať výdavky podnikateľov na kávu, obed a alkohol ako daňové výdavky, čiže také, ktoré reálne znižujú základ dane? Pokiaľ nie, existujú určité výnimky?

Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2021

Výška niektorých nezdaniteľných častí základu dane sa v roku 2021 zvýši. Aké podmienky musí splniť daňovník pre uplatnenie nároku na nezdaniteľné časti základu dane?

Daňový bonus na dieťa v roku 2021

Suma daňového bonusu na dieťa sa v roku 2021 zvýši. Naďalej platí, že pre deti do 6 rokov veku je výška daňového bonusu dvojnásobná. Aké podmienky nároku je potrebné splniť?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky