Zverejňovanie kontaktných údajov a fotiek zamestnancov na webe

Kontaktné údaje či fotky kľúčových zamestnancov na firemnom webe zvyšujú dôveryhodnosť a uľahčia komunikáciu so zákazníkmi. Je možné ich však zverejňovať bez súhlasu dotknutej osoby?

Zverejnené kontakty vašich zamestnancov zjednodušujú komunikáciu a šetria čas zákazníkom aj vám ako podnikateľovi. Zákazník vďaka ním ľahko zistí s kým hovoril alebo si môže overiť, či má správne poznačený e-mail alebo telefónne číslo. Môže sa navyše obrátiť priamo na konkrétnu osobu, ktorá bude vedieť, čo potrebuje a nebudú si ho zamestnanci medzi sebou posúvať. Veľmi dôležitým faktorom však je, že kontakty okrem toho zvyšujú dôveryhodnosť vašej spoločnosti a pôsobia seriózne. Vhodným doplnením kontaktov býva tiež fotografia. Vďaka nej si napríklad zákazník lepšie vybaví človeka, s ktorým už hovoril.

Ako sa zmenili podmienky zverejňovania kontaktných údajov a fotiek zamestnancov na webe podľa GDPR od roku 2018 sa dočítate v článku Zverejňovanie fotiek zamestnancov a ich kontaktných údajov podľa GDPR od roku 2018.

Z uvedených dôvodov ste sa rozhodli, že doplníte svoj firemný web o užitočné kontakty, prípadne kontakty na svojich web stránkach už dlhší čas zverejňujete. Tušíte však, aké údaje a za akých podmienok môžete zverejňovať a na čo potrebujete súhlas?

Osobné údaje zamestnanca

Bez súhlasu zamestnanca môžete podľa aktuálne platného zákona o ochrane osobných údajov sprístupniť alebo zverejniť osobné údaje zamestnanca v rozsahu v rozsahu titul, meno, priezvisko, pracovné, služobné alebo funkčné zaradenie, odborný útvar, miesto výkonu práce, telefónne číslo, faxové číslo alebo elektronickú poštu na pracovisko a identifikačné údaje zamestnávateľa, ak je to potrebné v súvislosti s plnením pracovných, služobných alebo funkčných povinností dotknutej osoby. V uvedenom rozsahu teda môžete zverejniť osobné údaje zamestnanca za podmienky, že takéto sprístupnenie alebo zverejnenie bolo nevyhnutné na plnenie pracovných povinností a že sa osobné údaje zverejnili takým spôsobom, aby to nenarušilo vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť zamestnanca. To znamená, že môžete napríklad zverejniť kontakty takých zamestnancov, ktorí zabezpečujú poskytovanie služieb alebo produktov, reklamácie či staroslivosť o zákazníka.

Paragraf 12 Zákona o ochrane osobných údajov:

(3) Prevádzkovateľ, ktorý je zamestnávateľom dotknutej osoby, je oprávnený sprístupniť alebo zverejniť jej osobné údaje v rozsahu titul, meno, priezvisko, pracovné, služobné alebo funkčné zaradenie, odborný útvar, miesto výkonu práce, telefónne číslo, faxové číslo alebo elektronická pošta na pracovisko a identifikačné údaje zamestnávateľa, ak je to potrebné v súvislosti s plnením pracovných, služobných alebo funkčných povinností dotknutej osoby. Sprístupnenie alebo zverejnenie osobných údajov nemôže narušiť vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť dotknutej osoby.

Patrí fotografia k osobným údajom?

Napriek tomu, že fotografia zdanlivo medzi osobné údaje ako také nepatrí, zákon ju za osobný údaj považuje.

Paragraf 4 Zákona o ochrane osobných údajov:

(1) Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

Článok pokračuje pod reklamou

Z tejto definície však často nielen podnikateľom nie je celkom jasné, čo môžeme považovať za osobný údaj, najmä ak nejde o text, ale ide o obrazový alebo zvukový identifikátor osoby. Preto Úrad na ochranu osobných údajov vydal metodické usmernenie k pojmu „osobné údaje“, podľa ktorého osobnými údajmi môžu byť akékoľvek údaje týkajúce sa konkrétnej osoby, pričom môžu byť k dispozícii v akejkoľvek forme, a to v grafickej, fotografickej, zvukovej alebo papierovej podobe, ako aj v pamäati počítača. Zvukové a obrazové údaje je zároveň podľa tohto usmernenia potrebné pokladať za osobné údaje, pretože taktiež môžu poskytovať informácie o jednotlivcovi.

Okrem zákona o ochrane osobných údajov sa však na fotografiu vzťahuje tiež ochrana osobnosti podľa Občianskeho zákonníka.

Paragraf 12 Občianskeho zákonníka:

(1) Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

(2) Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.

(3) Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Paragraf 13 Občianskeho zákonníka:

(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

To znamená, že vzhľadom na právnu úpravu ochrany osobných údajov ako aj ochrany osobnosti na vyhotovenie a zverejnenie fotografie zamestnanca na vašej webovej stránke potrebujete jeho súhlas. Takýto súhlas by ste si mali vyžiadať písomne, aby v budúcnosti nevznikli pochybnosti o zabezpečení vašej zákonnej povinnosti voči zamestnancovi. Vzor súhlasu so zverejnením osobných údajov môžete nájsť voľne dostupný na internete.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Ako na správnu krízovú komunikáciu pri kybernetickom útoku na zamestnancov

Firmy často čelia úniku údajov zamestnancov, no takmer polovica z nich tieto incidenty nezverejňuje. Prečo je to chyba a ako môže správna komunikácia pomôcť predchádzať ďalším útokom?

Kontroly GDPR v roku 2020 – kto ich môže čakať?

Koho si Úrad pre ochranu osobných údajov SR plánuje zobrať na mušku? Prezradil plán kontrol na rok 2020. V strehu by mali byť ubytovacie zariadenia, prevádzkovatelia STK či webhostingové firmy.

Pozor na chyby v pravidlách o ochrane osobných údajov (GDPR)

Aj po vyše roku a pol od účinnosti GDPR sa na internetových stránkach či e-shopoch nájdu neaktuálne a nesprávne informácie o ochrane osobných údajov. Aké sú najčastejšie chyby?

Je mzda osobným údajom zamestnanca?

V pracovnoprávnej oblasti sa bežne spracúvajú osobné údaje ako meno, priezvisko alebo dátum narodenia zamestnanca. Považuje sa však za osobný údaj zamestnanca aj jeho mzda?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky