Róbert Šarina (Deaf Kebab): Keď sme začínali, nemali sme ani na kávu

Deaf Kebab je jedinečným konceptom predaja rýchleho občerstvenia, ktorý dnes môžete nájsť vo viacerých mestách na Slovensku. Nejde však len o obyčajnú predajňu kebabu – túto obľúbenú pochúťku vám totiž pripraví nepočujúci personál.

Koncept totiž funguje ako sieť chránených dielní, kde priamo v obsluhe pracujú ľudia so sluchovým postihnutím. Autormi originálnej myšlienky sú bratia Róbert a Pavel Šarinovci, víťazi ocenenia METRO Dobrý podnikateľ 2014, ktorí premenili hendikep na úspešné podnikanie s ušľachtilým cieľom.

Keď hendikep vyústi do podnikateľského nápadu

Projekt Deaf Kebab vznikol v roku 2012 jednoduchým vyústením životnej situácie nadaných bratov, ktorí mali s podnikaním na živnosť už niekoľkoročné skúsenosti. Mladší brat Pavel, hoci je nepočujúci, od malička sníval o vlastnej firme. Starší z bratov, Róbert, sa venoval školeniu posunkového jazyka, a keď prišiel bratov nápad otvoriť predajňu kebabu, bez váhania ho podporil. „Prišiel som o prácu a môj mladší brat práve dokončil strednú školu. Na výšku chcel ísť externe, a tak sme mali veľa času a málo peňazí. Brat má podnikavého ducha a hneď po osemnástych narodeninách si založil živnosť. Otvoriť vo Veľkom Krtíši podnik bol jeho nápad. Ja som k tomu pridal zamestnávanie ľudí so sluchovým postihnutím a koncept bol hotový. Následne sme už len všetko prepočítavali a odhadovali možný výsledok,“ objasňuje situáciu Róbert.

Rozhodnutie podnikať v oblasti gastronómie môže znieť prvoplánovo, avšak išlo o dlhodobé strategické rozhodnutie, ktoré trvalo bratom Šarinovcom takmer rok. Bolo totiž potrebné vybrať taký produkt, ktorý na trhu chýbal a predaj ktorého by bol nenáročný aj pre sluchovo postihnutý personál. Keďže nepočujúci sú skupina veľmi ťažko zamestnateľných ľudí, bratia Šarinovci im chceli dať príležitosť a zároveň ukázať ostatným, že je možné zapojiť do práce aj zdravotne postihnutých ľudí bez toho, aby to bola nevýhoda. Kebab bol niečím, čo na miestnom trhu chýbalo a navyše Pavel bol jeho veľký fanúšik, vysvetľuje Róbert. „Môj brat bol už odmalička milovník kebabu. Vždy keď bola príležitosť si niekde kebab dať, tak ju využil. Vo Veľkom Krtíši kebab nebol a to bol prvý impulz.“ Začalo sa teda veľké plánovanie a čoskoro bratia Šarinovci otvorili svoju prvú prevádzku vo Veľkom Krtíši.

Začiatky boli ako v každom podnikaní náročné, situáciu bratom komplikovala najmä legislatíva a podpora v oblasti zamestnávania postihnutých. S týmto problémom bojujú Šarinovci dodnes. „Veľmi nás zabrzdila zmena zákona o službách zamestnanosti, ktorá okresala financovanie chránených dielní. Vždy sme sa snažili pristupovať k problémom ako ku skúsenostiam, ktoré z nás robia šikovnejších podnikateľov, ale priznám sa, že neraz sme s podnikaním chceli prestať. Dodnes sa potýkame s finančnými problémami a obťažne získavame financie na rozvoj firmy.“ Nemenej náročné bolo tiež vyriešiť dodávku surovín na výrobu kebabu, najmä mäsa, ktoré bratia dlho dovážali z Viedne. V Deaf Kebab je totiž kladený veľký dôraz na kvalitu surovín, čo pri zachovaní primeranej ceny produktu, ako je kebab, nemusí byť vždy jednoduché. Aj s touto výzvou sa však bratia vysporiadali a časom si našli dodávateľa, ktorý im kvalitné mäso dovážal.

Dôležitým aspektom bola aj podpora rodiny, bez ktorej by projekt možno nikdy nebol vznikol. „Začínali sme bez peňazí a rodina nás podporila aj finančne. Taktiež naši rodičia popri práci pomáhali aj v našej prevádzke. Dnes pre firmu pracujeme obidvaja bratia a aj naši rodičia,“ hovorí Róbert.

Článok pokračuje pod reklamou

Franchising bez ochranných známok, aj to je možné

Po krátkom čase od otvorenia prvej prevádzky prišli za bratmi Šarinovcami ich priatelia, ktorým sa nápad páčil a chceli ho skopírovať v inom meste. Šarinovci boli tomuto nápadu veľmi otvorení, nakoľko idea rozšíriť sa do viacerých miest a zamestnať čo najviac sluchovo postihnutých ľudí vznikla ešte pred otvorením prvej prevádzky. „Od začiatku sme snívali, že raz bude náš projekt Deaf Kebab vo viacerých mestách. Keby sme chceli vlastniť všetky prevádzky, asi by sa nám to tak rýchlo nepodarilo, preto sme sa rozhodli pre franchisingový systém. Chceli sme pomôcť čo najväčšiemu počtu nepočujúcich ľudí a dosiahnuť rýchly rast siete,“ objasňuje prvé stretnutie s franchisingom Róbert.

Budovať vlastnú sieť je náročný proces, kúpenie zahraničnej franchisingovej licencie však pre bratov neprichádzalo do úvahy. „Keď sme začínali, nemali sme ani na kávu. Boli to ťažké časy. Museli sme si požičať financie a tie využiť čo najefektívnejšie. Licencia na podobné gastro prevádzky je pomerne drahá vec a kritéria umiestnenia prevádzky bývajú tiež náročné. Nikdy sme nad tým nerozmýšľali,“ hovorí Róbert a dokazuje, že začať sa dá aj takmer od nuly.

Nakoľko však prví „franchisingoví partneri“ boli priatelia alebo zamestnanci prevádzky, ochranné známky či franchisingové zmluvy bratia neriešili. Za riziko to však nepovažujú. Potreba vytvárania zmlúv a ochranných známok podľa ich skúseností nastala až pri ďalšej expanzii prostredníctvom nových partnerov, spomína starší z bratov. „V tom čase sme sa spoliehali na dôveru. Neskôr, keď sa zoznam partnerov rozrástol, prišli na rad aj zmluvy, ale vždy sme si partnerov vyberali na základe vzájomných sympatií.“

Serióznosť a dobré úmysly v tomto podnikaní potvrdzuje aj fakt, že bratia Šarinovci zatiaľ s franchisantmi nemali žiadne problémy a za celé obdobie od otvorenia prvej prevádzky Deaf Kebab ukončili spoluprácu iba s jedným z nich po vzájomnej dohode. „Boli to tiež naši kamaráti a dodnes spolu vychádzame. Dôvodom ukončenia spolupráce bolo, že sme sa rozchádzali v názoroch na podnikanie,“ vysvetľuje Róbert. Aktuálne má Deaf Kebab prevádzky v 12 mestách a v blízkej dobe plánuje ďalších 5. Plánom je podľa Róberta obsadiť celé Slovensko. „Vtedy sa prejavia maximálne výhody pre našich partnerov. Ceny vstupov budú minimálne a dobré meno nášho projektu môže ísť široko ďaleko.“

Každé podnikanie má svoje úskalia, skúsenosti však môžu byť veľmi nápomocné

Budovanie franchisingovej siete bez pomoci skúseného človeka v tejto oblasti považujú bratia Šarinovci za náročnú úlohu. „Nikdy sme neboli franchisanti, a tak sme nemali skúsenosti z druhej strany. Snažili sme sa všetko urobiť čo najlepšie, ale urobili sme mnoho chýb.“ Problémy sa však vyskytujú v každom podnikaní, a ak chce niekto uspieť, musí sa naučiť ich prekonať. Nie je prekvapením, keď Róbert vysvetľuje, že momentálne je najväčším problémom Deaf Kebab finančná disciplína jeho partnerov. Okrem toho však nezabudne zdôrazniť, že im podnikanie komplikuje tiež boj s úradmi. „V rôznych okresoch platia rôzne nároky úradov. Niekedy mám pocit, akoby bol vedľajší okres iný štát.“

Napriek tomu bratia svoje rozhodnutie využiť franchisingový systém podnikania považujú za jedno z najlepších. „V našom prípade bola najdôležitejším kritériom rýchlosť, akou je možné rozrastať sa. Chceli sme, aby sa o nás čo najskôr hovorilo, a tým by sme šetrili priame náklady na reklamu,“ hovorí Róbert. Franchising považujú za ideálny tiež pre ľudí, ktorí chcú podnikať, ale nevedia v čom. „Je to ideálny spôsob, ako vhupnúť do podnikania, a mať na svojej strane partnera, ktorý poradí a pomôže v ťažkých časoch,“ tvrdí dnes už celkom skúsený franchisor.

Aj franchising je však podnikanie ako každé iné a treba byť naň pripravený. Ako bratia Šarinovci hovoria, podnikanie im nielen splnilo veľa predstáv, ale ich mnohému aj naučilo. „Podnikanie nám vyvrátilo zopár predstáv, ktoré sme o živote mali. Podnikaním človek môže pomôcť mnohým ľuďom, ale taktiež môže vytvoriť mnoho neprajníkov.“

Budúcim majiteľom franchisingových konceptov okrem výberu vhodnej lokality pre umiestnenie prevádzok radia: „Veľmi dôležité je presne si určiť, čo je koho zodpovednosť. A mať dostatočné finančné krytie.”

Tip na záver: Zvažujete podnikanie formou franchisingu? Nazrite s nami do sveta podnikania so značkami ako Pizza Mizza, Subway, RE/MAX, KINEKUS, Yves Rocher a mnohými ďalšími v publikácii 19 príbehov podnikania formou franchisingu, alebo Ako podnikať so známou značkou na Slovensku.

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Michelinská hviezda nie je jediné ocenenie, ktoré môže reštaurácia získať

Prestíž gastro prevádzkam zabezpečí aj Bib Gourmand či Green Star. O čo ide a aké sú kritériá hodnotenia pri jednotlivých michelinovských oceneniach?

Patrí Slovensko na gastronomickú mapu Michelin Guide?

Zaradenie do sprievodcu môže mať prínos pre náš cestovný ruch aj ekonomiku. Od čoho spolupráca s Michelinom závisí, aký význam by mala pre neocenené prevádzky a čo môže Slovensko ponúknuť?

Cukráreň Floril: súdržnosť rodiny sa odráža v ich fungovaní aj zákuskoch

Z pivnice do vlastných prevádzok, kaviarní či hotelov. Ako funguje 80-členný kolektív, ktorého štvrtinu tvoria príbuzní zakladateľov a čo by im uľahčilo podnikanie?

Zmena v Covid opatreniach od 3.1.2022: otvoria sa reštaurácie

Od 3.1.2022 sa môžu pre verejnosť otvoriť všetky reštaurácie. Aké podmienky musia splniť?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky