Požiadaviek na ubytovacie zariadenia bude menej. Čo sa mení?

Vyhláška, ktorá určovala podnikateľom poskytujúcim ubytovacie služby absurdné povinnosti, je zrušená. Pozrite si prehľad tých najčudnejších z nich.

Aktualizácia k 11. 2. 2021: Národná rada SR schválila vládny návrh zákona o zrušení zákona č. 371/2019 Z. z. o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska, v rámci ktorého zrušila Vyhlášku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 277/2008 Z. z., ktorou sa ustanovovali klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried. Zmena nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia.

Že je v slovenskej legislatíve mnoho byrokratických nezmyslov, vedia nielen podnikatelia už dávno. No pravdepodobne len majitelia ubytovacích zariadení tušia, aké klasifikačné znaky musí ich penzión či hotel spĺňať a že v mnohých prípadoch môžu nad nariadeniami len krútiť hlavou. Mnohých preto určite potešila správa, že vláda vyhlášku, ktorá spomínané pravidlá určovala, vo štvrtok 4. novembra zrušila. Pozreli sme sa na niekoľko absurdných bodov, ktoré už po novom majitelia ubytovacích zariadení nemusia riešiť.

Kúpacie čiapky aj počet vešiakov – čo všetko museli zariadenia spĺňať?

Spomínaná vyhláška od roku 2008 ustanovovala 9 kategórií ubytovacích zariadení, pričom každá kategória mala iné možnosti zaradenia do tried (podľa počtu hviezdičiek). Pokiaľ chcel podnikateľ poskytujúci ubytovanie patriť do niektorej z nich, musel spĺňať napríklad nasledovné:

  1. Pokiaľ chcel majiteľ hotela získať pre svoje zariadenie viac hviezdičiek, mal myslieť aj na takú záležitosť, akou sú vešiaky na oblečenie. Zatiaľ čo hotel s jednou hviezdičkou mohol mať v skriniach v izbách len 4 kusy vešiakov, trojhviezdičkový ich už musel mať 5 v každej izbe a hotel patriaci do najvyššej triedy až 8 kusov. Otázne je, či si niektorý z hostí niekedy rátal počet vešiakov a na základe toho kritéria zariadenie ohodnotil.
  2. Štvor a päť hviezdičkové hotely museli mať medzi zariadením izieb aj trezor a telefón umožňujúci priame spojenie z izby do medzimestskej a medzinárodnej siete, jednohviezdičkovým stačilo mať telefón iba v budove.
  3. Hotelom z dvoch najnižších tried stačilo mať na izbe stoličku, od troch hviezdičiek však musela byť už čalúnená.
  4. Štvor a päť hviezdičkové hotely museli mať pre svojich hostí na každej izbe hygienické papierové vreckovky skladané v škatuli.
  5. Hotely s najvyšším počtom hviezdičiek mali povinnosť na každé lôžko spolu s uterákmi a osuškou položiť aj kúpaciu čiapku a froté plášť. V dvoch nižších triedach mali prevádzkovatelia túto povinnosť len v prípade wellness hotelov. Najjednoduchšiu situáciu mali jedno a dvoj hviezdičkové hotely, ktoré mali na každé lôžko položiť len 2 uteráky. Vybavenie na rozdiel od vyšších tried nemuselo zahŕňať ani papuče.
  6. V prípade turistických ubytovní pri obidvoch možných kategóriách pravidlá predpisovali, že izby musia mať vždy štyri stoličky.

Informáciu o zmene budete hľadať zbytočne

Bodov, ktoré museli ubytovacie zariadenia, je však omnoho viac. Celú absurdnosť danej vyhlášky napokon podčiarklo umiestnenie jej zrušenia v programe rokovania vlády. Samostatne by ste ju totiž hľadali márne – informácia o úprave bola zahrnutá v rámci zmeny Zákona o bezpečnosti detských ihrísk. S tým súvisí aj účinnosť tejto zmeny. Tá nastane až po schválení v parlamente a vyhlásení v zbierke zákonov.

Avšak nielen na Slovensku máme v legislatíve nezmyselné zákony. O najabsurdnejších podnikateľských zákonoch na svete si môžete prečítať v článku Najabsurdnejšie podnikateľské zákony sveta.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Aká je dĺžka záručnej doby?

Čo možno reklamovať, na koho sa vzťahuje záručná doba, aká je dlhá a kedy sa pri nákupoch týka aj podnikateľov?

Hlásenie pobytu cudzincov: prečo je byrokratickým nezmyslom aj po rokoch?

Vyžadovať formulár o pobyte od zahraničných hostí je podľa generálneho manažéra Asociácie hotelov a reštaurácií zbytočnou byrokratickou záťažou. Zahraničné skúsenosti ukazujú, že to tak nemusí byť.

Regulácia reklamy

Čo je reklama a kde je legislatívne upravená? Kedy ide o porovnávaciu a kedy o klamlivú reklamu? Aké sankcie hrozia za porušenie zákonných povinností? Kto a kde môže podať na reklamu sťažnosť?

Kde môže byť miesto podnikania a sídlo firmy?

V čom sa líši sídlo a miesto podnikania, aké možnosti má firma pri rozhodovaní o tom, akú adresu bude používať a aké praktické otázky musí riešiť?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky