Eurovoľby 2019: Ako EÚ zasahuje do podnikania? Toto je 5 top regulácií

Ktoré európske predpisy za posledné volebné obdobie Európskeho parlamentu najviac zasiahli do nášho podnikateľského prostredia a ktoré v budúcnosti prinesú dôležité zmeny?

Slovenskí podnikatelia musia pozorne sledovať všetky legislatívne zmeny, ktoré sa ich týkajú. Často ide nielen o zmeny v slovenských právnych predpisoch, ale aj o zmeny vyplývajúce z rozhodnutí Európskej únie (EÚ).

Spoločný trh, ale aj regulácie

Jedným z cieľov EÚ je umožniť jej občanom študovať, nakupovať, pracovať či podnikať v ktoromkoľvek členskom štáte. Na tento účel je zabezpečený voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a osôb na jednotnom vnútornom trhu EÚ (tzv. štyri ekonomické slobody), ktorý bol spustený už v januári 1993.

Jednoducho povedané, každý občan členského štátu má napríklad právo slobodne podnikať - napr. prevádzkovať živnosť alebo založiť s.r.o. v inom členskom štáte. Členstvom v EÚ sa slovenským podnikateľom otvorili dvere na zhruba päťsto milionový jednotný trh a život im zjednodušuje aj spoločná mena – euro. Daňou za tieto benefity je množstvo regulácií, ktorými EÚ zjednocuje pravidlá pre podnikateľov na spoločnom trhu a výrazne ovplyvňuje aj slovenské podnikateľské prostredie.

Najdôležitejšie zmeny, ktorými EÚ ovplyvnila podnikanie na Slovensku

Podnikateľské prostredie v SR je ovplyvňované nielen slovenskou legislatívou (napr. domácimi zákonmi), ale aj legislatívou EÚ, ktorú predstavujú najmä nariadenia a smernice

Zastúpenie Európskej komisie v SR medzi najdôležitejšie predpisy z posledných piatich rokov, ktoré výrazne zasiahli (prípadne zasiahnu) podnikateľské prostredie v SR, zaraďuje:

  1. Smernicu o boji proti oneskoreným platbám,
  2. Smernicu o verejnom obstarávaní,
  3. GDPR,
  4. Smernica o spoločnom systéme DPH,
  5. Jednotný digitálny trh.

Smernica o boji proti oneskoreným platbám (2011/7/EÚ z 16. 2. 2011)

Mnoho platieb v obchodných transakciách sa medzi podnikateľmi uskutočňuje neskôr, než ako sa dohodlo v zmluve alebo stanovilo vo všeobecných obchodných podmienkach. Oneskorené platby v podnikateľskom prostredí komplikujú podnikateľom život. Situácia je obzvlášť náročná, keď ide o podniky alebo zákazníkov z rôznych krajín EÚ.

Za účelom ochrany európskych podnikov (najmä malých a stredných) pred oneskorenými platbami, ako aj za účelom zlepšenia ich konkurencieschopnosti, bola v roku 2011 prijatá smernica o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktorej cieľom bol boj proti platobnej nedisciplinovanosti. Smernica sa vzťahuje na všetky platby uskutočnené ako odplata za obchodné transakcie. Smernica napríklad ustanovila, že podniky musia zaplatiť svoje faktúry najneskôr do šesťdesiatich kalendárnych dní (lehota splatnosti), ak sa výslovne nedohodnú inak a za predpokladu, že to nie je značne nevýhodné pre veriteľa.  

EÚ obmedzila zmluvné lehoty splatnosti na 60 kalendárnych dní.

Správa o implementácii smernice v krajinách EÚ však poukazuje na to, že v obchodných vzťahoch sa hlavne malé a  stredné podniky zdráhajú uplatňovať svoje práva vyplývajúce zo smernice, pretože majú strach z poškodzovania obchodných vzťahov. Týka sa to najmä vymáhania úrokov pri oneskorených platbách alebo prijímania dlhých platobných podmienok.

Smernica o verejnom obstarávaní (2014/24/EÚ z 26. 2. 2014)

V roku 2014 bola na pôde EÚ prijatá smernica o verejnom obstarávaní, ktorá upravuje pravidlá postupov obstarávania vykonávaných verejnými obstarávateľmi, pokiaľ ide o verejné zákazky, ako aj súťaže návrhov, ktorých predpokladaná hodnota nie je nižšia ako finančný limit ustanovený smernicou (napr. 5 548 000 eur pre verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác alebo 144 000 eur pre verejné zákazky na dodanie tovaru a poskytnutie služieb zadané ústrednými orgánmi štátnej správy a pre súťaže návrhov organizované týmito orgánmi).

Jej účelom je najmä otvorenie trhu verejného obstarávania pre všetky hospodárske subjekty bez ohľadu na ich veľkosť. Dôvodom je, že malé a stredné podniky, ktoré sa zaujímajú o verejné zákazky, sa často sťažujú, že boli vylúčené zo zmlúv verejného obstarávania, pretože nemajú kapacitu ponuky na celú zákazku.

Cieľom smernice je preto podpora malých a stredných podnikov v účasti na verejnom obstarávaní, a to najmä prostredníctvom rozdeľovania veľkých zákaziek na časti. To znamená, že je možné udelenie verejných zákaziek vo forme oddelených častí. Uľahčuje to prístup malých a stredných podnikov do verejného obstarávania, a to kvantitatívne (veľkosť častí môže lepšie zodpovedať ich výrobnej kapacite) a aj kvalitatívne (obsah častí môže vernejšie zodpovedať ich špecializovanému odvetviu).

Smernica tiež do praxe priniesla nový postup verejného obstarávania, a to tzv. inovatívne partnerstvá. Tie sa uplatňujú vtedy, ak uspokojenie potrieb verejného obstarávateľa nie je možné na základe už dostupných, resp. existujúcich riešení. Umožňuje verejným obstarávateľom uzatvárať dlhodobé inovatívne partnerstvá zamerané na vývoj a následný nákup nových, inovačných tovarov, služieb alebo stavebných prác. Zadanie zákazky je možné len na základe kritéria najlepšieho pomeru ceny a kvality, ktoré ako najvhodnejšie umožní porovnanie ponúk inovačných riešení. Smernica teda kladie dôraz hlavne na kvalitatívne kriteriá, nie na najnižšiu cenu.

S účinnosťou 1. 1. 2019 platí v SR novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá v tejto oblasti priniesla veľké zmeny.  

Nariadenie o ochrane osobných údajov – GDPR (2016/679 z 27. 4. 2016)

S účinnosťou od 25. 5. 2018 začalo vo všetkých členských štátoch EÚ platiť európske nariadenie o ochrane osobných údajov, známe pod skratkou GDPR. Ustanovilo jednotné pravidlá ochrany fyzických osôb (občanov EÚ) pri spracúvaní ich osobných údajov a pravidlá týkajúce sa voľného pohybu osobných údajov.

GDPR zásadne ovplyvnilo všetky európske firmy podnikajúce v rámci EÚ, ale aj zahraničné spoločnosti, ktoré spracúvajú osobné údaje občanov EÚ. Dotklo sa nielen dodávateľov tovarov  či poskytovateľov služieb, ale aj prevádzkovateľov webových stránok a e-shopov. Preto bolo potrebné najneskôr koncom mája 2018, zaviesť vo všetkých slovenských firmách procesy a opatrenia, ktoré minimalizujú únik dát a maximalizujú ich bezpečnosť.

Prečítajte si tiež

Stanovenie ucelených pravidiel ochrany osobných údajov v rámci EÚ prinieslo určité zvýhodnenie pre malé a stredné podniky. Vyplýva to z toho, že vo viacerých prípadoch sú povinnosti prevádzkovateľov viazané na veľkosť podniku alebo charakter spracovávaných údajov. Napríklad malé a stredné podniky nemusia vymenovať zodpovednú osobu, pokiaľ si ich hlavná činnosť nevyžaduje rozsiahle pravidelné a systematické monitorovanie dotknutých osôb alebo ak nespracúvajú citlivé osobné údaje vo veľkom rozsahu. Taktiež nemajú povinnosť viesť záznamy o spracovateľských činnostiach, pretože táto sa nevzťahuje na podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 zamestnancov.

O zmenách, ktoré prinieslo európske nariadenie o ochrane osobných údajov sa viac dočítate v článku GDPR v skratke.

Článok pokračuje pod reklamou

Zmena smernice o spoločnom systéme DPH (2006/112/ES z 28. 11. 2006)

V marci 2019 boli schválené konkrétne opatrenia potrebné na zjednodušenie pravidiel týkajúcich sa DPH pri elektronickom (online) predaji tovarov. Tieto majú zabezpečiť, aby úplne nový systém DPH bol pre všetky podniky, ktoré v rámci EÚ predávajú svoje tovary online, pripravený do roku 2021

Týmito opatreniami sa napríklad zavádzajú nové prvky systému DPH, ktoré budú pre online spoločnosti potrebné na to, aby mohli v plnej miere využívať výhody jednotného trhu EÚ. Okrem toho sa má nimi zabezpečiť, aby si online trhoviská plnili svoju úlohu v boji proti daňovým podvodom.

Od 1. 1. 2021 budú v EÚ platiť zjednodušené pravidlá týkajúce sa DPH.

Súčasťou týchto opatrení je tiež aktualizovaný elektronický obchodný portál pre DPH (tzv. jednotné kontaktné miesto), ktorý umožní spoločnostiam predávajúcim svoje tovary online, aby si plnili povinnosti súvisiace s DPH v EÚ pomocou jedného internetového portálu v ich vlastnom jazyku. Má byť dostupný aj pre spoločnosti z krajín mimo EÚ, ktoré chcú predávať iným podnikom v rámci EÚ a ktoré by sa inak na účely DPH museli registrovať v príslušných členských štátoch EÚ.

Nové opatrenia prijme EÚ s konečnou platnosťou, až keď bude mať k dispozícii poradné stanovisko Európskeho parlamentu (s najväčšou pravdepodobnosťou budú platiť od 1. januára 2021). Dovtedy však môžu jednotlivé členské štáty vychádzať z týchto opatrení a začať napríklad rozširovať svoje IT systémy.

Legislatíva EÚ v oblasti jednotného digitálneho trhu

Väčšina Európanov denne využíva internet na prácu, štúdium, nakupovanie či na kontakt s ľuďmi. Aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý si EÚ dala za cieľ vytvoriť spoločné pravidlá upravujúce telekomunikačný priemysel, resp. aktualizovať európske predpisy v oblasti telekomunikácií.

Prečítajte si tiež

Už v prvej polovici roka 2017 boli podniknuté dôležité kroky smerujúce k realizácii jednotného digitálneho trhu. Má ísť o integrovanú európsku oblasť vo využívaní digitálnych a online technológií i služieb.

Realizáciu jednotlivých opatrení EÚ oznámila v Stratégii digitálneho jednotného trhu, ktorej cieľom je vytvoriť úplne prepojenú Európu, kde bude mať každý prístup k vysokokvalitným digitálnym sieťam. Jedným z jej troch pilierov je aj zlepšenie prístupu pre podniky k digitálnemu tovaru a službám v celej Európe.

EÚ buduje jednotný digitálny trh prostredníctvom legislatívnej činnosti parlamentu. Najdôležitejšie predpisy v tejto oblasti sú napríklad:

  • smernice o pravidlách kybernetickej bezpečnosti,
  • smernica o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí,
  • smernica o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie.  

Zásadnou zmenou doposiaľ bolo zrušenie poplatkov za roaming. Od 15. júna 2017 pri používaní mobilu na cestách v rámci EÚ platia rovnaké ceny za hovory či SMS ako doma. Inými slovami, roaming je možné využívať v členských štátoch za vnútroštátne ceny.

Okrem toho chce EÚ vytvoriť právny rámec (nariadenie), ktorým sa zaručia transparentné podmienky pre komerčných používateľov online platforiem. Online platformy, na ktoré sa nariadenie bude vzťahovať, zahŕňajú online trhy, internetové obchody so softvérovými aplikáciami a internetové sociálne médiá, ako aj internetové vyhľadávače bez ohľadu na ich miesto usadenia, a to za predpokladu, že slúžia komerčným používateľom, ktorí sú usadení v EÚ, a že ponúkajú tovar alebo služby spotrebiteľom, ktorí sa tiež nachádzajú v EÚ. 

Dokončenie jednotného digitálneho trhu zostáva pre EÚ jednou z najväčších priorít. 

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Podnikatelia odkazujú europoslancom: Očakávame viac komunikácie a hájenie slovenských záujmov

Podnikateľských organizácii sme sa pýtali, ako hodnotia výsledky eurovolieb a čo od poslancov pri presadzovaní podnikateľských záujmov očakávajú.

Slovenskí europoslanci 2019 – 2024

Ktorých europoslancov zvolili do Európskeho parlamentu 25. mája 2019 Slováci?

Kandidáti do eurovolieb: Rusko nie je riziko, našou ekonomikou otrasie rozpad únie

Podľa lídrov kandidátok do eurovolieb neohrozujú slovenskú ekonomiku imperiálne ambície Ruska, ale prípadný rozpad EÚ a uprednostňovanie prerozdeľovania hodnôt pred ich tvorbou.

Eurovoľby 2019: S akými podnikateľskými prioritami sa kandidáti uchádzajú o hlas do Europarlamentu?

Ktoré regulácie EÚ kandidáti oceňujú a ktoré naopak pokladajú za nezmyselné? Čo chcú presadiť z Európskeho parlamentu v oblasti podnikania?