Subdodávateľská zodpovednosť – vysielanie zamestnancov od 1. 8. 2024

Novela Zákonníka práce účinná od 1. 8. 2024 prináša viaceré zmeny v pracovnom práve, napríklad možnosť vyplatenia mzdy dodávateľom služby aj v rámci SR i výkon práce maloletým zamestnancom.

Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 18. 6. 2024 novelu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Novela, ktorá nadobúda účinnosť už dňa 1. 8. 2024, reflektuje na stanovisko Európskej komisie k nesúladu vnútroštátnych opatrení so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/67/EÚ.

Podľa názoru Európskej komisie totiž v ust. § 5 Zákonníka práce nie je úplným spôsobom premietnutý princíp subdodávateľskej zodpovednosti. Čo to znamená? V zásade ide o právnu úpravu, ktorá má pomôcť zabezpečiť splnenie povinností voči vyslaným zamestnancom, t. j. zvýšiť im istotu, že im bude riadne vyplatená odmena za vykonanú prácu.

V článku sa podrobnejšie venujeme najmä tejto zmene, v závere článku však uvádzame aj ďalšiu, ktorá bola do novely vsunutá v rámci pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov z dielne opozície, týkajúcu sa práce mladistvých.

Vyslaný zamestnanec

Vyslaným zamestnancom je:

  • zamestnanec, ktorý hosťuje na Slovensku, t. j. počas určitej doby vykonáva prácu v SR, pričom bežne vykonáva prácu v inom členskom štáte Európskej únie (hosťujúci zamestnanec), alebo
  • zamestnanec, ktorý bežne pracuje v Slovenskej republike, ale bol vyslaný vykonávať počas určitého obdobia prácu v inom členskom štáte (tzv. domáci zamestnanec).

Podľa aktuálne platnej právnej úpravy uvedenej v § 5 ods. 11 Zákonníka práce má hosťujúci zamestnanec, ktorému hosťujúci zamestnávateľ pri vyslaní neposkytol splatnú mzdu alebo jej časť, právo domáhať sa jej vyplatenia u fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je dodávateľom služby na území Slovenskej republiky, ktorej priamym subdodávateľom je hosťujúci zamestnávateľ.

Inými slovami, pokiaľ určitý zahraničný zamestnávateľ z členského štátu Európskej únie vyšle svojho zamestnanca, aby pracoval na území Slovenskej republiky (na určité obdobie), a za túto prácu mu sám priamo nezaplatí splatnú mzdu vrátane minimálnych mzdových nárokov, zvýhodnení a iných povinných zložiek mzdy, za jej vyplatenie podľa aktuálne platnej právnej úpravy je zodpovedný ten subjekt, ktorému hosťujúci zamestnávateľ (teda ten, ktorý zamestnanca na Slovensko vyslal) poskytuje službu prostredníctvom tohto vyslaného, hosťujúceho zamestnanca.

Príklad na subdodávateľskú zodpovednosť pri vysielaní zamestnancov

Jožko pracuje pre svojho Zamestnávateľa v Českej republike ako renovátor. Zamestnávateľ sa rozhodne dočasne vyslať Jožka pracovať pre slovenskú Spoločnosť, ktorej poskytuje službu špecializovaných renovačných činností. Zamestnávateľ ako priamy subdodávateľ služby renovačných činností ale nezaplatí Jožkovi splatnú mzdu. Jožko si tak o ňu môže požiadať slovenského dodávateľa služby, t. j. Spoločnosť, ktorá prostredníctvom Jožkovej práce vykonáva renovácie na Slovensku. Spoločnosť následne bude (je už dnes) povinná zaplatiť  minimálnu mzdu alebo jej časť na základe Jožkovej žiadosti namiesto jeho českého Zamestnávateľa.

Toto jestvujúce ustanovenie Zákonníka práce však bolo predmetom už spomínanej kritiky, keďže sa netýka zodpovednosti za vyplatenie mzdy, ak ide o priameho subdodávateľa (t.j. zamestnávateľa) v rámci vnútroštátneho poskytovania služieb. V kontexte uvedeného s účinnosťou od 1. 8. 2024 bude platiť nová právna úprava.

Právo na vyplatenie mzdy v subdodávateľských vzťahoch od 1. 8. 2024

Novela Zákonníka práce ustanovila možnosť zamestnanca uplatniť si právo na vyplatenie zamestnávateľom nevyplatenej mzdy aj voči dodávateľovi služby na území Slovenskej republiky, ktorého priamym subdodávateľom je zamestnávateľ zamestnanca. To znamená, že princíp subdodávateľskej zodpovednosti sa bude dať využiť nielen pri cezhraničnom vyslaní, ale aj na vnútroštátne situácie.

Podľa nového ust. § 130a tak zamestnanec od 1. 8. 2024 bude môcť právo na vyplatenie mzdy uplatniť aj u fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je dodávateľom služby na území Slovenskej republiky (ďalej len „dodávateľ služby“) a ktorej priamym subdodávateľom je zamestnávateľ zamestnanca (ďalej len „subdodávateľ“), v rozsahu podľa § 130a odseku 2, ak

  • ide o splatnú mzdu, ktorá zamestnancovi
    • nebola vyplatená a
    • patrí za výkon prác podľa novej prílohy č. 1aa Zákonníka práce, ktorých vykonávanie je obsahom záväzku subdodávateľa v rámci právneho vzťahu medzi subdodávateľom a dodávateľom služby,
  • zamestnanec písomne požiada dodávateľa služby o vyplatenie mzdy v lehote šiestich mesiacov odo dňa splatnosti mzdy.

Na uplatnenie subdodávateľskej zodpovednosti tak musia byť kumulatívne (t. j. súčasne) splnené 3 podmienky:

  • ide o splatnú a nevyplatenú mzdu,
  • mzda patrí za výkon prác podľa prílohy č. 1aa Zákonníka práce a 
  • zamestnanec dodávateľa služby o vyplatenie požiada v stanovenej lehote maximálne šiestich mesiacov odo dňa splatnosti mzdy.

Prácami podľa novej prílohy č. 1aa Zákonníka práce sú stavebné práce týkajúce sa výstavby, opráv, údržby, prestavby alebo demolácie budov, najmä hĺbenie, zemné práce, vlastné stavebné práce, montáž a demontáž prefabrikovaných dielcov, interiérové alebo inštalačné práce, úpravy, renovačné práce, opravy, rozoberanie (demontáž), demolačné práce, údržba, maliarske a čistiace práce v rámci údržby a rekonštrukcie.

Článok pokračuje pod reklamou

Náležitosti žiadosti o vyplatenie mzdy subdodávateľom od 1. 8. 2024

Dodávateľ služby nepristúpi k vyplateniu splatnej mzdy zamestnanca priameho subdodávateľa služby automaticky. Práve zamestnanec musí k veci pristúpiť proaktívne.

Zamestnanec musí podať žiadosť, nejde o automatickú úhradu.

Podľa § 150a ods. 3 v žiadosti o vyplatenie mzdy zamestnanec uvedie skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie práva na vyplatenie mzdy, najmä (t. j. môže uviesť aj ďalšie skutočnosti):

  • identifikačné údaje zamestnanca,
  • identifikačné údaje zamestnávateľa,
  • sumu mzdy, o ktorej vyplatenie žiada,
  • informáciu o splatnosti mzdy, o ktorej vyplatenie zamestnanec žiada,
  • sumu vyplatenej časti mzdy za výkon práce v rámci subdodávateľského vzťahu, ak bola vyplatená,
  • dobu, za ktorú zamestnanec žiada o vyplatenie mzdy,
  • druh a rozsah práce v rámci subdodávateľského vzťahu vykonanej zamestnancom,
  • spôsob vyplatenia mzdy v hotovosti alebo na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky vrátane údajov potrebných pre vyplatenie mzdy.

Výška nároku na vyplatenie mzdy od 1. 8. 2024

Od dodávateľa však nemožno požadovať vyplatenie celej mzdy. Zamestnanec môže žiadať  len náhradu mzdy v rozsahu minimálnej mzdy platnej v čase výkonu práce v rámci subdodávateľského vzťahu za každú hodinu práce, najviac v sume rozdielu medzi minimálnou mzdou platnou v čase výkonu práce v rámci subdodávateľského vzťahu za každú hodinu práce a mzdou poskytnutou subdodávateľom za výkon tejto práce.

Prečítajte si tiež

Pokiaľ by zamestnávateľ (subdodávateľ) časť mzdy predsa len vyplatil, zníži sa suma, ktorú dodávateľ na základe žiadosti zamestnanca tomuto zamestnancovi doplatí o už vyplatenú časť. Pokiaľ by výška mzdy zamestnanca podľa pracovnej zmluvy prevyšovala sumu minimálnej mzdy, jeho nárok na zabezpečenie výplaty mzdy v zmysle subdodávateľskej povinnosti je zabezpečený aj tak len do výšky minimálnej mzdy. Nad túto sumu dodávateľ služby zamestnancovi mzdu za jeho zamestnávateľa spravidla neposkytne.

Dôvodová správa k novele Zákonníka práce ako príklad uvádza, že pokiaľ by zamestnanec v rámci príslušného mesiaca vykonával stavebné práce v medziach vzťahu dodávateľa služby a priameho subdodávateľa napr. 100 hodín, bude v príslušnom mesiaci limitový sumou 4,31 eur (suma na rok 2024)  x 100 hodín, a to bez ohľadu na to, že nevyplatená mzda za tento čas (100 hodín) by bola napríklad  750 eur (v pracovnej zmluve dohodnutá odmena vo výške 7,50 eur na hodinu).

Povinnosti dodávateľa služby od 1. 8. 2024

Po tom, ako si zamestnanec vypíše a predloží žiadosť o vyplatenie mzdy, začne dodávateľovi služby plynúť 30 dňová lehota na vyplatenie mzdy žiadajúcemu zamestnancovi. Dodávateľ služby odpočíta zrážky zo mzdy, ktoré by vykonal subdodávateľ (zamestnávateľ zamestnanca). V zásade dodávateľ vykoná len prednostné zrážky, ak zamestnanec chce zabezpečiť väčší rozsah zrážok, musí to uviesť vo svojej žiadosti.

Mzdu následne dodávateľ vyplatí spôsobom vyplývajúcim zo žiadosti zamestnanca. Samozrejme, dodávateľ služby, ktorý zaplatí mzdu za priameho subdodávateľa, t. j. za zamestnávateľa zamestnanca, si od neho bude môcť žiadať náhradu.

Dodávateľovi služby taktiež vzniknú informačné povinnosti:

  • o vyplatení mzdy následne bezodkladne informuje zamestnanca a aj subdodávateľa (zamestnávateľa zamestnanca). Pokiaľ by mzdu nevyplatil celkom alebo sčasti, je povinný informovať zamestnanca a aj subdodávateľa o dôvodoch tohto nevyplatenia;
  • o uplatnení práva na vyplatenie mzdy informuje subdodávateľa.

Právo odoprieť vyplatenie mzdy od 1. 8. 2024

Novela Zákonníka práce upravuje aj určité situácie, v ktorých dodávateľ nebude povinný mzdu napriek žiadosti zamestnanca za zamestnávateľa vyplatiť, resp. kedy bude môcť takéto vyplatenie mzdy odoprieť.

Dodávateľ služby môže odoprieť vyplatenie mzdy, ak pri výbere subdodávateľa za účelom vzniku právneho vzťahu medzi ním a subdodávateľom nemohol ani pri vynaložení náležitej starostlivosti predvídať, že subdodávateľ nebude svojim zamestnancom vyplácať mzdu. Dodávateľ tak bude musieť preukázať, že vyvinul úsilie, aby si vybral zmluvného partnera, u ktorého nie je predpoklad, že mzdy nevyplatí (napr. si preverí podlžnosti voči štátu, či nejde o schránkovú spoločnosť a pod.).

S cieľom objektívneho nastavenia pravidiel pre posúdenie existencie práva odoprieť vyplatenie mzdy novela Zákonníka práce upravuje konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých bude môcť dodávateľ služby na tento účel vychádzať, a to:

  • dohodnutá cena za plnenie subdodávateľa nie je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane nízka,
  • štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom subdodávateľa nie je štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník dodávateľa služby,
  • subdodávateľovi nebola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v Slovenskej republike a v štáte sídla v období dvoch rokov pred vznikom právneho vzťahu medzi dodávateľom služby a subdodávateľom,
  • subdodávateľ nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie v Slovenskej republike a nemá evidované nedoplatky rovnakého alebo porovnateľného druhu v štáte sídla,
  • subdodávateľ nemá evidované nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu podľa osobitných predpisov v Slovenskej republike a nemá evidované nedoplatky rovnakého alebo porovnateľného druhu v štáte sídla,
  • na majetok subdodávateľa nie je vyhlásený konkurz, subdodávateľ nie je v likvidácii, nebolo proti nemu zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo nebol zrušený konkurz pre nedostatok majetku,
  • subdodávateľ vykonáva podnikateľskú činnosť viac ako šesť mesiacov.

Je však potrebné zdôrazniť, že zistenie nenaplnenia niektorého z uvedených bodov automaticky neznamená, že dodávateľ nevynaložil potrebnú starostlivosť. Každý prípad sa bude posudzovať individuálne a v kontexte všetkých skutočností ako celok. Ako vyplýva aj z dôvodovej správy, napríklad nedoplatok na sociálnom poistení do výške 50 eur pre 20 rokov na trhu fungujúcu spoločnosť nemožno automaticky vnímať ako predpoklad nevyplatenia mzdy zamestnancom.

Na druhej strane, právo odoprieť vyplatenie mzdy nebude možné použiť, ak dodávateľ nezaplatil subdodávateľovi za vykonanie práce, t. j. ak bude mať subdodávateľ pohľadávku voči dodávateľovi v čase uplatnenia práva zamestnanca. Napríklad aj táto skutočnosť môže byť totiž dôvodom nevyplatenia mzdy.

Práca maloletého zamestnanca od 1. 8. 2024

Novela Zákonníka práce upravuje po novom aj prácu maloletých zamestnancov.

Platí, že subjektivita fyzickej osoby byť zamestnancom je Zákonníkom práce viazaná na dovŕšenie veku 15 rokov. Doposiaľ však platil všeobecný zákaz začať pracovať skôr, než uplynie povinná školská dochádzka. Aby však bolo umožnené žiakom, ktorí dovŕšia 15. rok veku, pracovať už počas letných prázdnin po skončení vyučovania, novela mení znenie § 11 ods. 2 Zákonníka práce. Zamestnávateľ tak nebude môcť dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky.

Ak žiak dovŕši 15 rokov v posledný rok povinnej školskej dochádzky, akonáhle skončí obdobie vyučovania, bude môcť využiť letné mesiace napríklad za účelom brigádovania a nebude musieť čakať na oficiálne ukončenie školského roka.

Na výkon takejto práce počas letných prázdnin sa v kontexte týchto zmien nebude vyžadovať ani súhlas príslušného inšpektorátu práce. 

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Paulína Vargicová
Paulína Vargicová

Absolventka Právnickej fakulty UK s dlhoročnou advokátskou praxou najmä v oblasti civilného práva a vymáhania pohľadávok, autorka monografie Zodpovednosť za vady, ktorá pravidelne publikuje aj odborné články. V súčasnosti pôsobí v oblasti verejného obstarávania.


Hľadanie práce a nábor zamestnancov s využitím umelej inteligencie

Napísať životopis a motivačný list, vytvoriť lákavú pracovnú ponuku či dobre sa pripraviť na pracovný pohovor – s čím ďalším pomôže AI a ako ju môžu využiť uchádzači o prácu či firmy?

Uchádzač o zamestnanie a dosahovanie príjmov

Je možné, aby sa nezamestnaný evidoval na úrade práce a poberal dávku v nezamestnanosti, ak dosahuje napríklad príjmy z prenájmu nehnuteľnosti či si privyrába prácou na dohodu?

Pracovná zmluva – náležitosti a vzor

Čo musí a čo môže obsahovať pracovná zmluva? Prinášame prehľad povinných a nepovinných náležitostí pracovnej zmluvy a jej možný vzor.

Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch – vzor pre rok 2024

Finančné riaditeľstvo SR určilo vzor tlačiva potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2024, vydané bolo aj poučenie.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky