Kurzarbeit alebo podpora v čase skrátenej práce od 1.3.2022

Od 1. marca 2022 budú mať zamestnávatelia možnosť žiadať o novú podporu v čase skrátenej práce. Aké podmienky musia splniť a ako sa podpora dotkne zamestnancov?

Pandémia spôsobená šírením ochorenia COVID-19 sa dotkla všetkých oblastí nášho života. V jej dôsledku bolo preto prijatých niekoľko právnych predpisov, ktorých úlohou je nie len zmierniť jej následky, ale aj trvale reagovať na potreby, ktoré z nej vyplynuli. Takým opatrením je aj prijatie zákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 215/2021 Z. z.“). Jeho podstatou je poskytovanie právne nárokovateľnej podpory v prípade, ak zamestnávateľ nie vlastnou vinou nemôže svojim zamestnancom prideľovať prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu.

Zákon č. 215/2021 Z. z. síce bol prijatý v dôsledku pandémie COVID-19, bude však aplikovateľný všeobecne na rôzne situácie, ktoré v budúcnosti objektívne vplyvom vonkajšieho faktora zamestnávateľovi neumožnia prideľovať svojim zamestnancom prácu dohodnutým spôsobom. Zamestnávateľ bude v takom prípade vystupovať v režime skrátenej práce, označovanej ako „kurzarbeit“.

Zmena účinnosti zákona – kurzarbeit až od 1. marca 2022, dovtedy Prvá pomoc

Pôvodne mal nový zákon nadobudnúť účinnosť už v januári 2022. Vplyvom núdzového stavu vyhláseného dňom 25. 11. 2021 a s tým spojenej potreby zachovania kontinuity už poskytovanej pomoci podľa zákona o službách zamestnanosti, tzv. projektu Prvej pomoci, však Národná rada Slovenskej republiky prijala jeho zmenu a posunula účinnosť až na 1. 3. 2022.

Kurzarbeit bude účinný od 1. marca 2022.

Poskytovanie pomoci za mesiace január a február 2022 sa bude zabezpečovať pokračovaním projektu na podporu udržania zamestnanosti podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti (tzv. Prvá pomoc). V niektorých prípadoch však bude potrebné vykonať zápis do registra partnerov verejného sektora.

Podpora zamestnávateľom v čase skrátenej práce

Hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že účelom zákona je priamo poskytnúť náhradu časti mzdy zamestnancom, v skutočnosti ide o podporu zamestnávateľov. Podpora preto bude adresovaná zamestnávateľom, ktorým má poskytnúť čiastočnú úhradu nákladov na mzdy ich zamestnancov v čase, kedy vplyvom vonkajšieho faktora dôjde k obmedzeniu ich činnosti. Napríklad, ak kvôli protipandemickým opatreniam museli zatvoriť svoje prevádzky, alebo obmedziť ich činnosť.

Prečítajte si tiež

Aby bolo zrejmé, za akých podmienok bude možné túto podporu získať, je potrebné najskôr definovať základné pojmy. Podpora sa bude, logicky, vzťahovať len na časovo obmedzené obdobie, v ktorom vplyvom vonkajšieho faktora bude činnosť zamestnávateľa obmedzená, a to až do skončenia takéhoto obmedzenia. Aby zamestnávateľ mohol žiadať o podporu podľa zákona č. 215/2021 Z. z., bude musieť toto obmedzenie, resp. prekážka spôsobiť, že zamestnávateľ nebude môcť minimálne jednej tretine svojich zamestnancov (alebo zamestnancov časti zamestnávateľa) prideľovať prácu v plnom rozsahu. Pokles prideľovanej práce musí byť minimálne 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.

Všetky uvedené skutočnosti však musia byť spôsobené tzv. vonkajším faktorom. Na podporu tak nebude mať nárok zamestnávateľ, ktorý vlastným pričinením prispeje k obmedzeniu svojej prevádzky, napríklad nedostatočnou údržbou, neuhradením poplatkov za energie a pod. Vonkajší faktor zákon č. 215/2021 Z. z. definuje ako taký dočasný faktor, ktorý zamestnávateľ nemôže ovplyvniť, nemôže mu predísť a má na prideľovanie práce zamestnancom negatívny vplyv (najmä, no nie výlučne, mimoriadna situácia, výnimočný stav, núdzový stav, mimoriadna okolnosť, okolnosť vyššej moci a pod.)

Vonkajší faktor je len taký, ktorý nemožno ovplyvniť ani mu predísť.

Možno sa domnievať, že tornádom, ktoré nie je v našich podmienkach bežným úkazom, zničená časť výrobne ako okolnosť vyššej moci zamestnávateľa by mohla spadať do definície vonkajšieho faktora. Avšak vojnu, vojnový stav, sezónnosť vykonávanej činnosti, plánovanú odstávku či reštrukturalizáciu zamestnávateľa priamo zákon vylúčil. Rovnako zatvorenie prevádzky pre dlhodobo nehradené faktúry za energie nebudú spadať do definície vonkajšieho faktora a s tým spôsobené náklady by zamestnávateľ musel znášať sám. Vyvstáva otázka, ako by úrad práce posudzoval žiadosť o podporu takého zamestnávateľa, ktorého prevádzka je uzatvorená síce kvôli pandémii, avšak v dôsledku toho, že tento zamestnávateľ nedodržiaval protipandemické opatrenia. Možno však predpokladať, že každý prípad bude posudzovaný individuálne s ohľadom na všetky jeho špecifiká.

Podmienky poskytnutia podpory v čase skrátenej práce

Za účelom získania podpory si zamestnávateľ bude musieť podať žiadosť, a to prostredníctvom elektronických prostriedkov podpísanú kvalifikovaným podpisom. Túto žiadosť bude adresovať na Ústredie sociálnych vecí a rodiny alebo na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Aby bolo jeho žiadosti vyhovené, okrem formálnych požiadaviek, akými je napr. správne označenie žiadajúceho zamestnávateľa, uvedenie vonkajšieho faktora, počtu zamestnancov, ktorým nemôže prideľovať prácu najmenej v rozsahu 10 % ustanoveného týždenného pracovného času, musia byť splnené aj materiálne podmienky upravené v § 3 zákona č. 215/2021 Z. z. Zamestnávateľ tak na daný účel bude musieť:

  • byť v čase skrátenej práce,
  • mať ku dňu podania žiadosti odvedené poistné na sociálne poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (t. j. nemať nedoplatky na poistnom, ale môže mať povolené splátky dlžných súm a tieto riadne splácať),
  • neporušiť zákaz nelegálneho zamestnávania minimálne 2 roky pred podaním žiadosti,
  • mať podpísanú dohodu so zástupcami zamestnancov resp. so zamestnancom (pokiaľ nie sú zástupcovia zamestnancov) o tom, že požiada o poskytnutie podpory, alebo súhlas rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory,
  • splniť lehotu na podanie žiadosti najneskôr do konca mesiaca, za ktorý o poskytnutie podpory žiada.

Nebude teda stačiť len existencia objektívnej neovplyvniteľnej vonkajšej prekážky. Aj ďalšie skutočnosti podmieňujú získanie podpory na mzdy zamestnancov v prípade kurzarbeitu. Zákon totiž vyžaduje aj uzatvorenie dohody so zástupcami zamestnancov alebo priamo so zamestnancom, ak zástupcovia u zamestnávatelia nepôsobia. Túto dohodu môže nahradiť len súhlas rozhodcu podľa Zákonníka práce.

Rozhodca v súvislosti s kurzarbeitom

Osobu rozhodcu upravuje Zákonník práce. Táto funkcia má slúžiť na tie prípady, ak sa zamestnávateľ so zamestnancami, resp. ich zástupcami, nedohodne na súhlase s podaním žiadosti o poskytnutie podpory podľa zákona č. 215/2021 Z. z. Vzniknutú situáciu nový zákon vníma ako spor, ktorý by mal rozhodovať práve uvedený rozhodca. Na osobe rozhodcu sa môžu zamestnávateľ a zástupcovia zamestnancov dohodnúť. Ak sa nedohodnú, možno sa obrátiť na Ministerstvo práce SR, aby rozhodcu určilo ono.

Prečo musí byť možnosť podať žiadosť o podporu v prípade kurzarbeitu podmienená dohodou so zamestnancami, resp. minimálne súhlasom rozhodcu? Odpoveď je možné nájsť v tom, že v súvislosti s kurzarbeitom zamestnávateľ nebude musieť zamestnancovi, ktorý neodpracoval 100 % svojho pracovného času v dôsledku vonkajšieho faktora, vyplatiť plnú mzdu.

Výška podpory v prípade kurzarbeitu od 1.3.2022

Podľa zákona č. 215/2021 Z. z. bude podpora na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa za každú hodinu prekážky v práci v dôsledku obmedzenia činnosti zamestnávateľa poskytovaná vo výške  60 % priemerného hodinového zárobku dotknutého zamestnanca. To však neznamená, že čím vyšší plat zamestnanca, tým vyššia podpora. Predmetná pomoc totiž bude limitovaná hornou hranicou, t. j. maximálna výška podpory zamestnávateľovi bude môcť byť v sume 60 % z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve pred dvoma rokmi. Ako je uvedené aj v dôvodovej správe k tomuto zákonu, napríklad ak vezmeme rok 2021, pri výpočte podpory by sa vychádzalo z priemernej mzdy v roku 2019, ktorá bola 1092 eur. Maximálny hodinový vymeriavací základ by tak predstavoval 1/174 zo sumy 2184 eur, t. j. 12,5517 eur. 60 % z takto vypočítanej sumy znamená hodinovú podporu maximálne vo výške 7,5310 eur. Nejde teda o úplné pokrytie celkových nákladov zamestnávateľa, ale len o čiastočnú pomoc, ktorá mu má umožniť udržať pracovné miesta a neskrachovať.

Poskytovaná podpora tak nepokryje celkové náklady zamestnávateľa na mzdy jeho zamestnancov. S tým súvisí aj úprava výšky mzdy zamestnanca v prípade kurzarbeitu. Zamestnávateľ mu nebude povinný v takom prípade vyplácať 100 % mzdy. Zákon č. 215/2021 Z. z. do ust. § 142 ods. 5 Zákonníka práce však zakotvil, že zamestnávateľ bude v prípade, ak požiada o podporu v čase skrátenej práce, povinný vyplácať svojim zamestnancom najmenej 80% ich priemerného zárobku. Z toho vyplýva, že na rozdiel od súčasnej úpravy budú môcť mať takíto zamestnanci vyplatenú aj sumu vyššiu. Avšak ak by zamestnávateľ podporu podľa zákona č. 215/2021 Z. z. nezískal, ich nárok klesne opäť práve na 80 % ich priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Zmeny v podnikaní od roku 2022

V roku 2022 nastane viacero legislatívnych zmien, či už v pracovnom práve, ako aj v účtovnej a daňovej oblasti. Prinášame prehľad zmien v podnikateľskom prostredí od roku 2022.

Odbory vo firme – kto zastupuje zamestnancov a ako riešiť spory o pôsobenie odborovej organizácie

Čo robiť, ak je pochybnosť, či odbory pôsobiace u zamestnávateľa naozaj zastupujú zamestnancov? Ako riešiť spory o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa?

Zákon o metrológii čakajú zmeny, dotknú sa aj podnikateľov

Čo v praxi zmení novela zákona o metrológii a čo budú novinky znamenať pre podnikateľov?

25 zmien v daniach a účtovníctve od roku 2022

Digitalizácia účtovníctva, obojsmerná komunikácia s finančnou správou, ručenie za DPH, osobitný spôsob úhrady dane a zmeny v stravovaní. Prečítajte si o zmenách od 01.01.2022.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky