Premlčacia doba a vplyv mediácie na jej plynutie

Premlčacia doba dáva dlžníkovi určitú istotu, že po uplynutí tejto doby bude môcť premlčanie namietnuť a jeho záväzok už nebude vymáhateľný. Podporuje tiež veriteľa, aby zbytočne neodkladal podanie žaloby na súde. Aký má vplyv mediačné konanie na plynutie premlčacej doby?

Náš právny poriadok je postavený na určitých teoretických zásadách. Jednou z nich je, že „právo patrí bdelým“. Kto sa o svoje práva nezaujíma a neuplatňuje ich, môže tak v určitých prípadoch niektoré práva stratiť.

Typickým príkladom takejto zásady je premlčanie. Podľa nálezu Ústavného súdu SR z roku 2018 „premlčanie vyjadruje záujem spoločnosti o to, aby boli dlhy súdne, za účasti štátu vymáhané len v rozumnom čase, pretože s časom sa prehlbuje dôkazná núdza a vôbec vedomosť o dlžobe. Zmyslom je, aby sa neplatil starý neistý záväzok, avšak premlčanie tým, že presne určuje dobu nároku, potláča kauzu dlhu, a je uplatniteľné, aj keď je dlh nesporný“. To znamená, že nie je v záujme štátu podporovať vymáhanie starých, zabudnutých dlhov.

Čo je to premlčanie

Ak máme akékoľvek právo, napr. máme neuhradenú faktúru, a teda máme právo na zaplatenie fakturovanej sumy, v premlčacej dobe sa musíme uhradenia faktúry domáhať.

Svoje práva musíme uplatniť na súde, a teda podať žalobu. Ak žaloba bola podaná včas, naše právo sa nepremlčí. V opačnom prípade by sme mohli byť v súdnom konaní neúspešní. Preto „mohli“, lebo na premlčanie súd prihliadne iba v prípade, ak protistrana premlčanie namietne.

V prípade, ak premlčanie na súde nie je namietnuté, súd postupuje, akoby právo premlčané nebolo. Súd nemôže protistranu upozorniť, že má právo namietnuť premlčanie nároku žalobcu. Nemôže teda na premlčanie prihliadnuť ani ex offo – z úradnej povinnosti.

Okrem potreby namietnuť premlčanie, je podstatný ďalší fakt. Premlčaním nestrácame samotné právo (pohľadávku), strácame iba možnosť domáhať sa ho súdnou cestou. V súdnom konaní budeme neúspešní, ale právo nám zostáva. Právna teória takéto premlčané právo nazýva „naturálnou obligáciou“.

Disponovať takouto naturálnou obligáciou nemusí byť vždy na škodu. Jednak sa náš dlžník môže v budúcnosti umúdriť a faktúru nám môže uhradiť. Alebo sa môže stať, že nám náš dlžník omylom na bankový účet pošle finančnú čiastku.

Za normálnych okolností musíte takéto omylom zaslané platby vrátiť, inak sa bezdôvodne obohacujeme. Ak ale voči zasielateľovi chybnej platby máme „naturálnu obligáciu“, platbu si v jej výške môžeme ponechať a vrátiť je potrebné iba prevyšujúcu časť. Inak by v tejto zvyšnej časti išlo o bezdôvodné obohatenie.

Aká je dĺžka premlčacej doby

Určenie premlčacej doby nemusí byť vždy jednoznačné. Vždy závisí od typu zmluvného alebo mimozmluvného vzťahu. Právne vzťahy založené na základe Občianskeho zákonníka majú inú dĺžku premlčacej doby, ako vzťahy založené na základe Obchodného zákonníka.

Navyše, toto sú len dva základné a najčastejšie predpisy. Netreba zabúdať, že náš právny poriadok pozná aj osobitné zákony.

Keď máme hovoriť vo všeobecnej rovine, základná dĺžka premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka sú tri roky. Osobitné je premlčanie pri spôsobenej škode. V takom prípade sú to dva roky od kedy zistíme, že škoda vznikla a kto ju spôsobil. Obdobne to je pri bezdôvodnom obohatení. Pri právach z prepravy je premlčacia doba napríklad iba jeden rok.

Iné sú dĺžky pri právnych vzťahoch, ktoré vznikli na základe Obchodného zákonníka. Pri obchodných vzťahoch je všeobecná premlčacia doba štyri roky.

Premlčacia doba sa môže tiež predĺžiť, ak dlžník písomne uzná naše právo.

Aké má premlčanie funkcie

Premlčanie je jedným z typických nástrojov právneho poriadku pre posilnenie právnej istoty a stability.

Premlčanie v našom poriadku v rozumnej miere podporuje dlžníka aj veriteľa. Dlžník má právnu garanciu, že v prípade, ak by sa niekto voči nemu domáhal starého – premlčaného dlhu, má možnosť uplatniť námietku premlčania. V prípade, ak by túto možnosť nemal, jednak by nemusel už mať vedomosť o starých dlhoch, jednak by mal podstatne sťaženú dôkaznú situáciu.

Premlčanie má tiež chrániť veriteľa alebo inak, motivovať ho, aby bol vo vzťahu k svojim právam aktívny. Taktiež pri dlhodobej nečinnosti by sa sám veriteľ mohol dostať do situácie, kedy by svoje nároky nevedel preukázať.

Všeobecnou funkciou premlčania je zabezpečenie právnej istoty. Pre dlžníka, veriteľa, ale aj pre tretie strany. Ak by skutočný/faktický stav dlhodobo nekorešpondoval s právnym stavom, bolo by to v rozpore s princípmi právneho štátu.

Článok pokračuje pod reklamou

Aký má vplyv mediácia na plynutie premlčacej doby

Zákon o mediácii stanovuje, že „zápis dohody o začatí mediácie a zápis o skončení mediácie podľa tohto zákona v knihe mediácií má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde“. Ak sa teda mediácia riadne začne, z právneho hľadiska sa s plynutím premlčacej doby deje to isté, čo by sa dialo, keby bola podaná žaloba na súde.

V stručnosti pripomenieme, že mediácia sa začína uzatvorením Dohody o začatí mediácie a zároveň zápisom v knihe mediácií a končí sa jedným zo zákonných spôsobov a tiež zápisom v knihe mediácií. V prípade riadneho začatia mediácie možno teda vo všeobecnosti povedať, že premlčacia doba prestáva plynúť  a opätovne začína plynúť po riadnom ukončení mediácie.

Ak nám niekto napríklad dlží a podľa zákona je pre tento typ dlhu stanovená trojročná premlčacia doba, máme možnosť pred uplynutím premlčania začať mediáciu, a premlčacia doba sa nám predĺži o celú dĺžku mediačného konania.

Táto úprava bola do nášho právneho poriadku zapracovaná Smernicou Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach. Účelom tejto úpravy je, aby si strany sporu bez obáv z premlčania nárokov zvolili mediáciu v snahe o urovnanie ich sporu.

Prečítajte si tiež

A teda v súčasnosti platí, že nikto nebude znevýhodnený prípadným uplynutím premlčacej doby v prípade, ak sa pokúsi o mediáciu. Zároveň nikto nemôže „zneužiť“ mediáciu, aby natiahol čas a dosiahol premlčanie práv protistrany.

Je vždy potrebné pamätať, že zákon o mediácii stanovuje pre plynutie premlčacej doby všeobecne „rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde“. Je teda potrebné presne vedieť, podľa akých právnych predpisov sa riadi náš zmluvný alebo mimozmluvný vzťah a aké má uplatnenie práva na súde účinky pre ten ktorý zmluvný vzťah.

Netreba zabúdať, že ak žiadame právneho zástupcu o zhodnotenie prípadných nárokov protistrany, netreba opomenúť poskytnúť mu informáciu o uskutočnenom mediačnom konaní. V opačnom prípade môže právny zástupca zhodnotiť záväzok ako premlčaný, pričom v rámci súdneho konania by sa preukázal opak.

Považujeme za potrebné dodať, že napriek prísnej mlčanlivosti o priebehu a obsahu mediačného konania, súd si môže pre posúdenie premlčania od mediátora vyžiadať potvrdený odpis z knihy mediácií. Preto je potrebné aj zo strany mediátorov zodpovedne viesť knihu mediácií, najmä z dôvodu prípadnej zodpovednosti za škodu spôsobenú opomenutím zápisu do knihy mediácií.

Zhrnutie

Premlčanie má v právnom poriadku odôvodnenú funkciu a pevné miesto. Vyšší záujem práva o vyriešenie sporov mimosúdne prostredníctvom mediácie, dáva mediačnému konaniu určitú moc nad premlčaním. Každému, kto sa rozhodne pre mediáciu, zákon priznáva ochranu vo forme rovnakých právnych účinkov mediácie voči premlčaniu, aké by mali účinky podaného návrhu na súde.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Namiesto exekučnej amnestie zastavenie starých exekúcií - od roku 2020

Parlament schválil zákon o ukončení niektorých exekučných konaní. Ktorých exekúcií sa bude týkať tento zákon a ktorých naopak nie? Aký dopad bude mať zastavenie exekúcií na veriteľov?

Povinnosti zamestnávateľa pri exekúcii zamestnanca

Je voči vášmu zamestnancovi vedená exekúcia? Aké povinnosti vám ako zamestnávateľovi vyplývajú zo zákona?

Kedy a v akej výške zrážať exekúciu

Ako správne zrážať exekúciu zamestnancom? Aké sumy sú nedotknuteľné? Čo v prípade, ak je zamestnanec PN? Odpovede na časté otázky a praktické príklady.

Exekúcia na živnostníkov

Čo hrozí živnostníkovi v prípade exekúcie? Môže exekútor siahnuť na jeho súkromný majetok? Ktoré pohľadávky a veci exekúcii nepodliehajú?