Dávid Stancel získal titul z digitálnych mien. Je podľa neho Bitcoin digitálne zlato?

Dávid Stancel je spoluzakladateľ občianskeho združenia Blockchain Slovakia. Aktuálne o svete digitálnych mien vzdeláva študentov na Žilinskej univerzite.

Dávid Stancel sa venuje kryptomenám už niekoľko rokov. Je jedným z prvých Slovákov, ktorí absolvovali Nikózsku univerzitu v odbore Digitálnych mien. Prostredníctvom občianskeho združenia Blockchain Slovakia organizuje prednášky a rôzne meetupy ku kryptomenám.

V článku sa dozviete:

  • Ako funguje štúdium v odbore digitálnych mien?
  • Čo je cieľom občianskeho združenia Blockchain Slovakia?
  • Ako vníma kryptomeny Dávid Stancel?
  • Je podľa neho Bitcoin digitálnym zlatom?

Kedy a ako ste sa dostali ku kryptomenám?

Ku kryptomenám som sa dostal v roku 2012. Bolo to v čase, keď som bol sympatizantom Rakúskej ekonomickej školy a stále som študoval na Masarykovej Univerzite v Brne, kde som o rok neskôr zorganizoval prvý meetup venujúci sa kryptomenám.

Kryptomeny som videl najmä ako konkurenciu voči súčasným peniazom, ktoré sú založené na dôvere. Rovnako som pracoval v korporácii a pracoval som na audite bankových systémov. Tie mi prišli štruktúrou krehké a Bitcoin mi nastavením blockchainu prišiel pevnejší a odolnejší. Hlavne kvôli tomu, že to je v súčasnosti najbezpečnejší decentralizovaný systém, ktorý minimalizuje potrebu zásahu tretej strany či centralizovanej autority.

Len nedávno ste získali titul z odboru Digitálnych mien na Nikózskej univerzite. Mohli by ste objasniť, o čo vlastne ide?

Nikózia vytvorila ako prvá krajina na svete inžiniersky program, ktorý sa venuje digitálnym menám. V súčasnosti sa čím ďalej tým viac učí o digitálnych menách aj na iných popredných školách vo svete. V princípe viac ako polovica z top 50 univerzít na svete už má predmety zamerané na kryptomeny či blockchain, a to v rôznych oboroch.

Konkrétne Nikózia je v tomto zatiaľ jednotka, keďže od 2014 začali poskytovať kurz s Andreasom Antonopoulosom (jeden z prvých Bitcoinových popularizátorov, ktorý prednáša po celom svete, pozn. red.). Rovnako začala prijímať Bitcoiny ako platbu za školné a spolupracuje s rôznymi inštitúciami v oblasti blockchainu.

Z čoho je samotné štúdium zložené?

V princípe ide o mix, ktorý je rozdelený približne na tretiny. Jedna časť sa venuje právnym aspektom kryptomien. Druhá časť sa venuje skôr ekonomickým problémom a tretia technologickým. Ja osobne som študoval na diaľku, pričom samotná univerzita je v tomto prístupe jedna z najlepších, čo sa týka množstva a kvality programov fungujúcich na diaľku.

Bolo to náročné štúdium?

Ja osobne som od štúdia nemal veľké očakávania, keďže v kryptomenách sa už nejaký ten rok pohybujem a venujem sa im aktívne. Napriek tomu som sa veľa nových vecí dozvedel a hlavne mi štúdium pomohlo dívať sa na veci s nadhľadom a odmyslieť si v rámci kryptomien nejaký osobný postoj či ideológiu, ktorá je s kryptomenami často spojená.

Dávid Stancel. Zdroj: osobný archív Dávid Stancela
Dávid Stancel. Zdroj: osobný archív Dávid Stancela

Čo vás prekvapilo?

Z vecí, ktoré priamo súvisia s kryptomenami, som sa dozvedel zaujímavé a pre mňa nové poznatky hlavne v oblasti konsenzuálnych algoritmov. Ďalej to potom boli veci súvisiace s finančnými trhmi, resp. s derivátmi, ktoré vznikajú už aj na trhu kryptomien.

V princípe ste prvým človekom, ktorý má titul z digitálnych mien na Slovensku.

To si nie som istý (smiech), ale pravdepodobne áno, keďže kryptomenová scéna je na Slovensku malá. Zároveň sme štvrtou vlnou študentov, ktorá štúdium dokončila.

Čím je špeciálne toto štúdium? Pomôže vám ďalej v kariére?

Štúdium trvalo vyše jeden a pol roka. V porovnaní s prezenčným štúdiom, ktoré som mal na Masarykovej univerzite počas bakalára, kde bol taktiež veľký dôraz kladený na samoštúdium mi neprišlo štúdium MSc. na diaľku veľmi rozdielne. Dnes je táto forma štúdia čím ďalej populárnejšia aj prostredníctvom vzdelávacích platforiem ako je napríklad Coursera.

Prečítajte si tiež

Samozrejme, človek nemá až taký intenzívny kontakt so spolužiakmi, ale má to výhody v tom, že som ušetril kopu času stráveného cestovaním na prednášky, ktoré som mohol sledovať takto aj online z archívu. Štúdium stojí približne 13 000 eur. Ja som mal našťastie časť pokrytú štipendiom.

Tým, že som často prednášal na rôznych konferenciách už pred tým, než som získal titul, veľkú zmenu necítim v tom, či som považovaný za odborníka. Ale keďže chcem ďalej učiť aj na univerzite, a taktiež zvažujem aj nad doktorátom z Nikózie, tak MSc. titul mal pre mňa význam.

Ste aj zakladateľom alebo spoluzakladateľov viacerých projektov, pričom vo viacerých pôsobíte ako konzultant. Najvyhlásenejším je pravdepodobne Blockchain Slovakia. Povedzte niečo viac o tomto projekte.

Po tom, ako som opustil korporáciu, tak sme sa spolu s Marekom Môcikom rozhodli založiť občianske združenie Blockchain Slovakia. Naším cieľom bolo zvyšovať povedomie o kryptomenách v spoločnosti. Konkrétne formou rôznych prednášok, meetupov. Zároveň vytvoriť platformu pre ľudí, ktorí sa v nejakej forme kryptomenám venujú a spájať ich.

Samozrejme, zároveň vystupovať ako združenie, ktoré môže konzultovať či radiť či už súkromnému alebo verejnému sektoru. Snažili sme sa očistiť kryptomeny od ideológie a pozerať sa na kryptomeny neutrálne. Čo napríklad znamená, že sa nebránime spolupráci so štátnymi inštitúciami na kreovaní legislatívy týkajúcej sa kryptomien.

Článok pokračuje pod reklamou

Najznámejší ste vďaka meetupom, kde vás mnoho ľudí spoznalo. Ako sa im darí?

Stále sú pre nás prioritou. Tento rok sme už zorganizovali približne 10 meetupov a chceme v tom pokračovať. Väčšinou je tam od 30 do 60 ľudí, samozrejme záleží od témy a od toho, ako sú Bitcoin a ostatné kryptomeny populárne. Koncom roka 2017, keď bola cena vysoko, tak nám prednášky praskali vo švíkoch.

Z akých pohľadov sa pozeráte na kryptomeny či Bitcoin? Niekto spomína technológiu, niekto budúce peniaze, niekto platformu na emitovanie cenných papierov.

Z jednej strany sa na kryptomeny pozerám ako na technológiu, a to práve kvôli konsenzu v rámci distribuovaného systému (decentralizovaný charakter kryptomien). Na strane druhej sa pozerám napríklad na Bitcoin ako na aktívum, ktoré vzniklo ako antitéza voči súčasnému finančnému systému, v princípe aktívum, ktoré je podobné zlatu.

Dávid Stancel. Zdroj: osobný archív Dávid Stancela
Dávid Stancel. Zdroj: osobný archív Dávid Stancela

A čo hovoríte na Initial Coin Offering, „prvotná ponuka mincí“, ktorú projekt poskytuje väčšinou počas vzniku? Je často vnímaný ako prostriedok na rýchly zisk niektorých projektov a často nefunguje ako prostriedok na získanie financií v počiatkoch projektu.

Ja vnímam konkurenčné prostredie na poli kryptomien ako pozitívum. Dôvodom je to, že si môžu medzi sebou konkurovať a vďaka tomu sa zlepšovať. Hlavne je to vidieť pri tom, keď kryptomeny či tokeny vznikajú, keďže vtedy hlavne vývojári dizajnujú systém a snažia sa vhodne nastaviť napríklad anonymitu, decentralizáciu či škálovateľnosť.

Napriek tomu vnímam Bitcoin stále ako najlepší, keďže má aj najväčší network effect (princíp, pri ktorom sa zvyšuje hodnota služby či produktu, keď sa zvyšuje počet jeho používateľov). A myslím si, že to tak ostane aj ďalších pár rokov. Keby som sa mal vyjadriť celkovo, že kde je miesto kryptomien, tak si myslím, že práve vo finančnom systéme. A tým nemyslím len Bitcoin, ale rovnako napríklad Ethereum a súvisiace projekty v rámci decentralizovaného finančného systému tzv. DEFI.

Kde je ich miesto v súčasnom svete?

Ja si myslím, že to záleží najmä od nastavenia človeka a, samozrejme, v akú ideológiu verí. Ja osobne Bitcoin vnímam ako digitálne zlato, teda nejaké bezpečné aktívum 21. storočia a uchovávateľa hodnoty. Nevnímam ho ako platidlo na každodenné použitie a myslí si, že nebude takto fungovať ani v budúcnosti. Skôr ho vnímam ako platidlo pre necenzurované platby či na prevod vyšších súm.

A čo ostatné projekty, ktoré sú svojou myšlienkou alebo vývojom zaujímavé?

Určite je dvojkou Ethereum, keďže je to obrovský ekosystém a vzniká na ňom množstvo rôznych projektov, či už sú to decentralizované protokoly, burzy či rôzne poisťovacie platformy. V princípe všetko, čo patrí k decentralizovaným financiám. Samozrejme, stále je otázne, ktoré projekty uspejú a či budú pre ľudí použiteľné.

Prečítajte si tiež

Na strane druhej vznikajú aj iné platformy na báze smart kontraktov, ktoré konkurujú Ethereu. Okrem Etherea majú svoje miesto aj kryptomeny ako Monero, ZCash, Grin, ktoré sa snažia priniesť nové technológie na zachovanie anonymity v rámci finančného systému.

Ako sa pozeráte na uplatnenie samotného blockchainu? Keďže často sa hovorí o uplatnení či použití blockchainu vo verejnej alebo súkromnej sfére.

Som veľmi skeptický voči uplatneniu blockchainu vo verejnej správe. Dôvodom je to, že blockchain a jeho nastavenie, či pôvodná myšlienka, sa ohýba v prospech centralizácie. Z toho dôvodu už by bol blockchain v tejto forme len databázou, kde je otázne, či jej distribuovanie na viacero entít by bolo efektívne.

Rovnako je otázna nemeniteľnosť a pravdivosť zapísaných údajov. V tejto forme je to problémom aj pre súkromnú sféru, ktorá si chce v rámci súkromných blockchainov zachovať nad ním moc.

Ako sa pozeráte na najväčšieho vyzývateľa kryptomien, teda reguláciu?

Myslieť si, že kryptomenový svet bude fungovať paralelne a nedotkne sa reálneho sveta, je trochu naivné. Myslím si, že regulácie tak či tak prídu, a preto presadzujem aspoň Crypto-friendly reguláciu.

Napriek tomu nesúhlasím s východiskami, ktoré štáty používajú ako argumenty, že prečo regulovať kryptomeny. Napríklad ochrana spotrebiteľa či investorov alebo boj proti praniu špinavých peňazí či terorizmu. To sú oblasti, kde si myslím, že je až prehnaný dôraz na regulácie, a to škodí inováciám.

Prečo by podľa vás mali ľudia používať kryptomeny?

Myslím si, že v súčasnosti bežný Európan nemusí mať nevyhnutne dôvod používať kryptomeny. Skôr sa pozerám na krajiny tretieho sveta ako napríklad Afriku. Tu majú napríklad zlý prístup k finančnému systému a mnohí z nich nemajú bankové účty. Kryptomeny im tak prinášajú väčšie súkromie, bezpečný prístav a zároveň nižšie poplatky.

Dôvodom je to, že často rodinní príslušníci pracujú v zahraničí a rodičom zo zahraničia posielajú peniaze, podľa svetovej banky to je približne 600 miliárd dolárov ročne. V tradičnom systéme to je drahé, ale nie v prípade kryptomien.

Ďalším dôvodom je, že sú často obeťou nezodpovedných monetárnych politík. Pre samotných Európanov to je skôr investičné aktívum. Napriek tomu si myslím, že je v záujme väčšiny ľudí mať právo na finančné súkromie či slobodu. A kryptomeny toto spĺňajú a neporušujú, na rozdiel od tradičného finančného systému.

Aké sú vaše ďalšie plány?

Pred pár mesiacmi sme rozbehli spoluprácu so Žilinskou univerzitou. Tam máme vlastný predmet venujúci sa kryptomenám, pričom prednášame pred študentami, ktorí sa venujú informatike.

Zároveň by sme chceli takýto predmet mať aj na iných vysokých školách alebo aspoň prednášať v rámci existujúcich predmetov, kde by si nás zavolali ako externistov. Zatiaľ nechcem zakríknuť, ktoré konkrétne by to mali byť.

Tiež stále pracujeme na nadviazaní spolupráce s rôznymi asociáciami z ostatných krajín. To nám napríklad umožňuje si tu zavolať na meetupy rôzne osobnosti z iných kryptomenových projektov.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Založil prvú kryptoburzu na Slovensku. Záujem Slovákov o kryptomeny rastie s ich cenou, hovorí Richard Bystrian

Podniká v oblasti kryptomien a na Slovensku zakladal prvú burzu, na ktorej je možné kúpiť si kryptomeny za eurá.

Kryptomeny, altcoiny a tokeny – čo je čo?

Kryptomenový svet a jeho definície sú pre bežného človeka často španielskou dedinou. Prinášame informácie, ktoré vám pomôžu sa zorientovať.

Čo je tokenizácia a čo môže priniesť

S rozvojom kryptomien nabral pojem tokenizácia nový rozmer. Tento článok vám vysvetlí, čo je tokenizácia aktív v kryptomenovom svete, aké prináša výhody a zároveň aké má úskalia pre podnikateľov ale aj fyzické osoby.

Regulácia kryptomien vo svete a na Slovensku

Regulácia kryptomien vo svete či na Slovensku je stále veľkou neznámou. Ako k nej pristupujú jednotlivé krajiny v Európskej únii či v USA?
Videonávod na zápis konečného užívateľa výhod

Ako zvládnete zápis svojpomocne krok po kroku.

Zistiť viac
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky