Čo je tokenizácia a čo môže priniesť

S rozvojom kryptomien nabral pojem tokenizácia nový rozmer. Tento článok vám vysvetlí, čo je tokenizácia aktív v kryptomenovom svete, aké prináša výhody a zároveň aké má úskalia pre podnikateľov ale aj fyzické osoby.

Tokenizácia nie je novým slovom, ktoré by vzniklo spolu s rozvojom kryptomien a blockchainu.  Všeobecne je token nič neznamenajúci, jedinečný zhluk znakov, často na jednorazové použitie. Napríklad pri bežných platobných kartách je to zhluk znakov, ktorý je v systéme spracovateľa platieb prepojený s kartou klienta. Obchodník napríklad pri platbe mobilom dostane k dispozícii len token, cez ktorý realizuje platbu, údaje o karte nikdy nevidí. Token si netreba zamieňať so šifrou, pretože sa nedá prelomiť a nedajú sa z neho spätne zistiť údaje o karte.

Vo sfére kryptomien by sme mohli definovať token ako „unit of value“, teda ako digitálnu jednotku, ktorá je nositeľom hodnoty. Token vytvára spoločnosť (alebo kryptomenový projekt) za účelom riadenia svojho biznis modelu a zároveň zabezpečuje vlastníkom prístup k nejakým službám.

Čo znamená tokenizácia aktív

Predstavte si, že ste vlastníkom bytu v Bratislave, ktorý ma hodnotu 100-tisíc eur. Náhle potrebujete peniaze a treba vám 10 000 eur. Tokenizáciou by ste mohli vlastnícke práva na svoj byt tokenizovať, to znamená, že by ste mali nakúpených napríklad 100 000 jednotiek nejakého tokenu. Samozrejme, počet jednotiek môže byť vyšší alebo nižší, záleží na výmennom pomere.

Z týchto tokenov by ste mohli v našom prípade predať 10 000 tokenov niekomu inému tak, aby ste sa vedeli dostať k potrebným peniazom. Zároveň by druhá strana mohla investovať do vášho bytu svoje úspory a vlastnila by desatinu bytu. Všetko by bolo zapísané v inteligentnej zmluve (smart kontrakte) na blockchaine nejakej kryptomeny. Napríklad by to mohol byť blockchain kryptomeny Ethereum. Dôležité je spomenúť, že tokenizovať je možné v rôznej forme podľa toho, aké práva budete tokenu pripisovať.

Vzťah medzi tokenom a tokenizovaným aktívom

Ako môžeme deliť vzťahy medzi tokenom a tokenizovaným aktívom? Na to si odpovieme cez niekoľko bodov:

1. Právo na nejakú časť z aktíva – Inak nazývané aj claim right. Vlastníctvom tokenov, by mal vlastník nárok napríklad na cash flow aktíva či dividendu.
2. Vlastníctvo aktíva – Klasické vlastníctvo aktíva, ktoré oprávňuje na jeho kontrolu.
3. Právo na rozhodovanie nad aktívom – V tomto prípade by sa mohla skupina vlastníkov zhodnúť na nejakých konkrétnych krokoch. Takýmto príkladom je v kryptomenovom svete DAO (decentralized autonomous organization). V prípade týchto projektov vlastníci tokenov podľa množstva rozhodujú o smerovaní projektu a ďalších krokoch.

Pri tokenizácii aktív, musí mať projekt jasne dopredu dané, čo bude tokenizovať a aká bude štruktúra tokenu, aby zapadla do jednej z definícií tokenov. Napríklad pri bytoch to môže byť claim right, právo na výnos z prenájmu. Rovnako to môže byť aj právo na klasické vlastníctvo aktíva, teda v našom prípade bytu.

Výhody tokenizácie aktív

Aké výhody prináša tokenizácia aktív pre jej účastníkov?

1. Likvidita – Tokenizácia môže priniesť aktívam v ideálne nastavenom regulačnom prostredí vyššiu likviditu. Budete môcť aktíva deliť vo väčšej miere ako teraz. Konkrétny token až na sto milióntinu jednotky, zatiaľ čo napríklad najmenšou jednotkou eura je stotina (1 eurocent). Svetové ekonomické fórum odhaduje, že do roku 2025 bude 10 % svetového HDP uloženého na blockchaine.
2. Programovateľnosť ako súčasť tokenov – Táto vlastnosť umožní rýchlejšie vyrovnávanie prevodov a transakcií, avšak len v prípade, keď budú splnené regulačné požiadavky účastníkov na trhu. Tým máme na mysli compliance alebo rôzne KYC (know your customer) či AML (anti money laundering) pravidlá. Predstavte si, že by ste nemuseli chodiť na úrady vybavovať prepis vášho bytu na kupcu, ale jednoducho by ste len elektronicky narábali s tokenmi.
3. Transparentnosť vlastníctva – Všeobecne je vlastnosťou blockchainu transparentnosť. V prípade decentralizovanej formy blockchainu, akú má napríklad Bitcoin, sa môžete pozrieť do jeho útrob kedykoľvek a kdekoľvek, pričom vám stačí prístup na internet. Podobnú vlastnosť by priniesol aj do tokenizácie aktív, nehnuteľnosť a jej vlastníctvo by ste mohli vystopovať až k jej prvému majiteľovi.

O niekoľko rokov možno budeme môcť nakupovať a predávať práva na umelecké diela, hudbu, komodity či nehnuteľnosti pomocou aplikácie v mobile.

Výzvy, ktoré je potrebné pri tokenizácii aktív zdolať

Samozrejme, v prípade nehnuteľností a aj iných aktív, je problém s právnym prostredím. Keď sa majiteľ bytu rozhodne byt predať, jednoducho dostane peniaze a prepíše byt na kupujúceho. Predošlý kupec, ktorý kúpil 10 % tokenov, nebude mať z bytu nič, keďže v súčasnom právnom prostredí by nič nevlastnil a jeho podiel by bol „len“ zapísaný na blockchaine.  Z toho dôvodu musí byť v tomto prípade súlad medzi blockchainom a realitou a v neposlednom rade regulátorom. Keď raz predám niekomu XY tokenov, tak aj v realite bude táto skutočnosť platiť.

Netreba zabúdať, že smart kontrakty majú aj svoje nevýhody. Hlavnou nevýhodou je, že inteligentné zmluvy nedokážu odzrkadľovať realitu efektívne. Napríklad pri nákupe tokenov za účelom príjmu z prenájmu z nehnuteľnosti, je problém odzrkadľovať trhovú cenu alebo všetkých investorov, ktorí vlastnia tokeny. Samozrejme, je nemožné nakódovať do smart kontraktu všetky situácie alebo podmienky, ktoré môžu nastať v budúcnosti.

Ďalší problém vzniká, keď sa pozrieme na ostatné aktíva, ktoré je možné tokenizovať. Typickým príkladom tokenizácie sú napríklad aj stable coiny či tokenizovanie komodít. Stable coiny sú momentálne najrozšírenejším odvetvím, ktoré sa najviac rozvíja, čo sa týka tokenizácie.

Rovnako sa hovorí aj o tokenizovaní komodít, avšak v tejto oblasti sa hovorí o jednom špecifickom probléme. Tým je auditovanie podkladového aktíva. Predstavte si, že si nakúpite tokenizované zlato. Získate tým bez väčších problémov zlato, ktoré môžete vlastniť a obchodovať s minimálnymi nákladmi, avšak neviete či v realite zlato vlastníte. To znamená, že podkladové aktíva musia byť auditované dôveryhodnou spoločnosťou. A tým pádom je v tomto bode decentralizácia narušená a vnáša neistotu ako pri tradičných obchodných modeloch.

Preto tokenizácia musí mať vopred dané pravidlá, pričom musí byť aj v súlade so súčasným právnym systémom, ktorý bude pripravený na tokenizáciu aktív. Zároveň nemôžu vznikať právne problémy v prípade inej jurisdikcie. Napríklad v prípade, že tokeny európskej nehnuteľnosti nakúpi Američan. Zároveň musí existovať integrácia na burzách, kde by ste si tieto tokeny mohli nakúpiť a rovnako musí byť zabezpečený manažment tokenov, ich emisia, dividendy a podobne.

Poslednou výzvou, ktorá sa v rámci tokenizácie spomína je tzv. Interoperability medzi jednotlivými blockchainami projektov. To znamená, že blockchainy tokenov musia byť v nejakej forme prepojené, aby ste sa vedeli jednoducho dostať ku každému tokenu nejakého aktíva.

Záver

Tokenizácia prináša veľa výhod, avšak nie každé aktívum je možné tokenizovať, a preto sa na to treba pozerať aj z pohľadu nákladov a výnosov, či je implementácia blockchainu efektívna. Táto oblasť sa stále rozvíja a v súčasnosti naráža aj na základné legislatívne či právne prekážky.

Napriek tomu sa vývoj posúva ďalej a napríklad aj burza NASDAQ, ale aj iné burzy, pracujú na platformách na báze blockchainu, ktoré by priniesli vyššiu bezpečnosť a rýchlosť vyrovnávania obchodov s cennými papiermi či inými inštrumentami. Nasdaq konkrétne oznámil partnerstvo s Citi. Spolu by chceli na blockchain zapisovať platobné inštrukcie a transakcie. Tie by boli transparentne uložené, pričom by sa znížili náklady spojené s administratívou.

O niekoľko rokov možno budeme môcť nakupovať a predávať práva na umelecké diela, hudbu, komodity či nehnuteľnosti pomocou aplikácie v mobile. A pritom bude potrebné splniť len základné legislatívne požiadavky. Cesta k takémuto konceptu bude tŕnistá, avšak nie nemožná.