Rozdiely v právomociach jednotlivých inštitúcií EÚ, zloženie Europarlamentu a zastúpenie slovenských europoslancov vo frakciách a výboroch.
Funkčné obdobie novo zvoleného Európskeho parlamentu začalo ustanovujúcou plenárnou schôdzou v júli 2024. Na nej si 720 poslancov zvolilo predsedníčku, ktorou je Malťanka Roberta Metsolová z politickej skupiny (frakcie) Európska ľudová strana (EĽS alebo známa ako EPP). Následne si volili 14 predsedov a v nasledujúci deň 5 kvestorov, ktorí majú poradnú funkciu. Jeden post podpredsedu získal aj slovenský europoslanec Martin Hojsík (za stranu Progresívne Slovensko, z politickej skupiny Renew Europe). Aj medzi kvestormi má SR zástupkyňu, a to Miriam Lexmann (z KDH a frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS/EPP)). Tým sa vytvorilo predsedníctvo Europarlamentu, ktoré sa stará o bezproblémové fungovanie parlamentu a dohliada na dodržiavanie rokovacieho poriadku.
Vo volebnom období 2024 - 2029 sa navyšoval počet europoslancov a oproti 9. volebnému obdobiu v tom aktuálnom pôsobí na pôde Európskeho parlamentu o 15 poslancov viac (navýšenie zo 705 na 720). Europoslanci pôsobia v rámci frakcií, resp. politických skupín (pričom nie je povinnosťou byť ich súčasťou) a výborov (ktorých súčasťou už ale musí byť každý poslanec). V 10. volebnom období, v rokoch 2024 - 2029, bude v Európskom parlamente pôsobiť 8 politických skupín (frakcií), teda o jednu viac ako v uplynulom období – pribudla frakcia Patrioti za Európu, ktorá má 84 kresiel, a tiež Európa suverénnych národov (ESN), s počtom 25 kresiel. Naopak, zanikla frakcia Identita a Demokracia (ID). Z pôvodných frakcií posilnila Európska ľudová strana (EĽS alebo EPP), do ktorej patrí o 10 poslancov viac (188) a o rovnaký počet stúpol počet členov aj v prípade Európskych konzervatívcov a reformistov (EKR), ktorí majú 78 kresiel. Opakom je napríklad strana Renew Europe, ktorá má o 25 kresiel menej ako v 9. volebnom období, a tiež frakcia Zelených, ktorí získali len 53 kresiel (predtým 72). Treba však dodať, že poslanci môžu počas volebného obdobia z frakcie odísť a prestúpiť do inej alebo sa stať nezaradenými, preto sa počiatočný stav môže meniť.
Čo sa týka práve nezaradených europoslancov, Slovensko ich má v 10. volebnom období až sedem, zatiaľ čo na konci 9. volebného obdobia boli len štyria. Treba dodať, že zaradenie do frakcie (politickej skupiny) dáva europoslancom viaceré možnosti ako presadzovať svoje názory - hlas poslanca, za ktorým nestojí žiadna frakcia, nemá taký vplyv ako hlas poslancov, ktorí sú ich členmi a môžu získať podporu svojich kolegov.
Čo sa týka výborov, je ich 20, k tomu 4 podvýbory. Každý sa venuje istej oblasti a poslanci si vyberajú, do ktorého budú patriť. Slovenské zastúpenie je v 16 z nich, najviac europoslancov má SR vo Výbore pre občianske slobody a Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Slovensko získalo aj v tomto prípade významné funkcie - podpredsedníčkou vo Výbore pre regionálny rozvoj je Ľubica Karvašová vo Výbore pre rozpočet je podpredsedníčkou Lucia Yar a Ľudovít Ódor, ktorý je podpredsedom Výboru pre hospodárske a menové veci. Všetci traja europoslanci boli zvolení na kandidátke strany Progresívne Slovensko a patria do frakcie Renew Europe.
Hlavné slovo v legislatívnom procese EÚ však má Európska komisia, ktorá má ako jediná právomoc navrhovať legislatívu – návrhy potom putujú na prerokovanie do Europarlamentu a Rade EÚ (zloženej z ministrov alebo veľvyslancov členských krajín). Štvrtou dôležitou európskou inštitúciou je Európska rada zložená z prezidentov alebo predsedov vlád členských štátov, ktorá určuje smerovanie EÚ a predstavuje najvyššiu úroveň politickej spolupráce medzi krajinami EÚ. Možno ju prirovnať k akémusi vizionárskemu orgánu.
V čom sa líšia právomoci jednotlivých inštitúcií EÚ, v akom zložení bude Europarlament fungovať v nasledujúcom volebnom období aj aké je zastúpenie slovenských europoslancov vo frakciách a výboroch približujeme v prehľadnej infografike.
