Iveta Smileková (Detvianske ľudové umenie): Svet valcuje obrovský záujem o tradície

Šije kroje za viac ako 2000 eur a jej klientelou sú najväčšie folklórne súbory. Kedysi v obchode od nudy utierala prach, dnes má objednávky na pol roka dopredu a vyrába hlavne na zákazku.

V minulosti nebol folklór taký módny ako dnes. Ľudia kroje po svojich starých mamách vynášali na smetisko, alebo ich dokonca pálili. Zanietenej folkloristke Veronike Golianovej to bolo ľúto. Chcela zachovať Detviansku výšivku, teda tradíciu ručného vyšívania. Na Veronikin podnet bola v roku 1968 v Detve založená predajňa Detvianskeho ľudového umenia. V predajni jej pomáhala aj jej dcéra Vilma Hojčová, ktorá predajňu po maminom odchode do dôchodku prevzala. Keď po niekoľkých rokoch čakal dôchodok aj Vilmu, nad obchodíkom visela otázka, čo bude ďalej. Vtedy velenie do svojich rúk prebrala vnučka Iveta.

Odkúpenie zabehnutej predajne od mesta

Iveta Smileková pomáhala v obchode svojej babičky Veroniky a mamy Vilmy od malička. K folklóru mala blízko, keďže od detstva tancovala vo folklórnom súbore. Nikdy však nemala ambície pracovať v predajni či podnikať.

V roku 1989 stála prevádzka Detvianskeho ľudového umenia pred hrozbou, že ju mesto zatvorí, pretože Vilma odchádzala do dôchodku. Dcéra Iveta práve vtedy prišla o prácu v inej firme. Bola to skvelá zhoda náhod. Iveta sa rozhodla pokračovať v rodinnej tradícii a zároveň zachovať tradíciu detvianskej výšivky a zabehnutého obchodíku.

Prvé roky pracovala Iveta s mamou na polovičný úväzok, aby mesto nebolo zaťažené dvomi platmi. Ivetu práca bavila čím ďalej, tým viac. Pre mesto však predajňa nebola dostatočne atraktívna a zisková. Budúcnosť predajne bola opäť ohrozená. V roku 1995 preto Iveta predajňu Detvianskeho ľudového umenia odkúpila a začala podnikať.

Prevod obchodu z mestskej správy do rúk Ivety prebehol hladko a plynule. Väčšina zákazníkov si zmenu ani neuvedomilo. Keď Iveta začala podnikať, mala to o trošičku jednoduchšie. Nemusela totiž v predajni zavádzať žiadne zásadné zmeny, systém prevádzky bol vďaka uplynulým rokom nastavený dobre a fungoval bez problémov. „Prišla som do zabehnutého a rokmi overeného obchodu,“ hodnotí spätne.

V predajni Iveta predáva ručne šité kroje pre ženy, mužov i deti. Cena detského kroja sa pohybuje okolo 300 až 400 eur, ženský a mužský kroj stojí minimálne 500 eur. Svadobné kroje, ktoré sú omnoho zložitejšie, sú v cenovej relácii okolo 2 000 eur. Všetky kroje sa v Detvianskom ľudovom umení vyrábajú iba na zákazku.

Objednávky berú na pol roka dopredu

Kedysi sortiment obchodu tvorili len kroje a výšivky, dečky a pár fujár. Odkedy je však v predajni Iveta, sortiment sa rozšíril. „Zákazníci nás posúvajú. Dopyt určuje, čo postupne zaraďujeme do ponuky.“ Okrem krojov tiež v predajni nájdete ručne vyšívané obliečky na vankúše, darčekové predmety alebo módne doplnky, ako sú venčeky a čelenky do vlasov či kabelky.

Zákazníci môžu prísť nový kroj prekonzultovať osobne priamo do predajne v Detve, alebo si ho dokážu objednať cez eshop. V eshope sú konfekčné veľkosti, ktoré zákazníkov navedú, ako nakúpiť správne. Na svoj nový kúsok si však budú musieť počkať. „Sme vybookovaní na minimálne pol roka dopredu.“

Nie vždy to tak však bolo. Keď mala Iveta nastúpiť do obchodu, mala obrovské obavy. Jej sestra ju veľmi podporila a postrčila. Napriek tomu, že Iveta musela prekonať prekážky, neudiali sa žiadne príšerné udalosti, ktorých sa pôvodne obávala. „Keď nevyskúšate, neviete,“ hovorí dnes už s úsmevom.

Prečítajte si tiež

Začiatky boli náročné. Keď Iveta v roku 1992 prevzala predajňu, po štyri zimy chcela obchod zatvoriť pre nedostatok práce a skromné predaje. Práve zimné obdobia boli najslabšie. „Zažila som časy, kedy som sa prechádzala po prázdnej predajni a hľadala som, kde ešte utrieť prach, pretože som nemala čo na práci.“ Počas štvrtého a piateho roku sa však podnikanie rozbehlo. Dnes je Detvianske ľudové umenie nonstop vyťažené a Ivetu občas až mrzí, že zákazníci musia tak dlho čakať. Stále však ide o poctivú ručnú prácu, ktorá sa nedá urýchliť.

Kroje pre folklórne súbory, ale aj pre cudzincov

Najväčšou cieľovou skupinou obchodu sú folklórne súbory. Iveta obliekla viac ako sto folklórnych kolektívov a medzi najznámejšie z nich patrí napríklad SĽUK či Lúčnica, ale aj niektorí súťažiaci z relácie Zem spieva. Jej práca nezostáva iba na Slovensku – Detvianske ľudové umenie je vyhľadávané aj v zahraničí.

Do predajne v Detve nemajú problém pricestovať aj zákazníci z USA, Kanady, Nemecka, Austrálie a mnohých ďalších krajín. Do Detvianskeho ľudového umenia tiež často prichádzajú muzikanti, ktorí sa venujú ľudovej tvorbe. Na svoje vystúpenia potrebujú byť náležite oblečení, preto si u Ivety radi zaobstarajú kroje či aspoň vyšívané košele. Do obchodu zablúdia aj turisti, ktorí zbierajú kroje.

Výroba aj na diaľku

Keď si chce folklórny súbor kúpiť kroje, nemusí nutne cestovať do Detvy. Iveta folkloristov na diaľku nainštruuje, ako sa majú pomerať. Dnes už má vypracované rôzne nákresy a pomôcky, podľa ktorých vie poradiť, ako sa musí tanečník či tanečnica správne pomerať, aby bol kroj dobre ušitý.

V súboroch sa nešije na každého člena na mieru. Vyrobia sa napríklad tri alebo štyri veľkosti, pretože sa členovia časom menia. Kroje teda musia byť variabilné. Dajú sa napríklad povoliť v bočných švoch, takže si ich súboristi vedia prispôsobiť na rôzne druhy postáv.

A ako Iveta tvorí? Najprv zoberie plátno. Na špeciálnu fóliu si nakreslí vzor a ten celý predierkuje. Potom ho pretláča na látku. Nasleduje vyšívačka, ktorá vyšije predkreslený vzor na plátno. Iveta jej buď poskytne farebnú predlohu, ako presne chce, aby finálny výrobok vyzeral, alebo len vyberie farby a povie vyšívačke, nech ich zvolí podľa seba. Vo vyšívačkách sa vraj Iveta ešte nikdy nesklamala. Môže sa na ne spoľahnúť, pretože sú to profesionálky, ktoré sa detvianskej výšivke venujú roky. Mnohé z nich sú už v dôchodkovom veku a majú teda roky praxe. Ide o pozitívum i negatívum zároveň. Pozitívom sú skúsenosti, negatívom obava, čo sa stane, keď tieto panie prestanú vyšívať kvôli vysokému veku. Nastupujúca generácia vraj totiž veľmi nie je.

Pri výrobe má každá vyšívačka svoje tempo. „Na ručnú prácu nemôžete tlačiť,“ vysvetľuje Iveta. Keď vyšívačka výšivku vyšije, donesie ju Ivete. Iveta následne výšivku operie, ožehlí a po nej nastupuje krajčírka, ktorá z vyšitého plátna šije hotové výrobky. Výšivka sa perie a žehlí kvôli tomu, aby náhodou nejaká perlovka nepustila farbu. Zákazník teda dostane tovar už opraný a nachystaný na okamžité nosenie. Iveta napríklad folkloristov učí aj to, ako kroje správne prať, žehliť a skladať, aby im vydržali čo najdlhšie a aby sa pri cestovaní príliš nepokrčili a mohli sa rovno použiť na vystúpení.

Ručná výroba nie je vždy jednoduchá a stáva sa aj to, že sa niečo pokazí. Iveta sa tým však nestresuje. „Keď sa budeme zlostiť, nepôjde nám práca dobre,“ hovorí. Keď sa niečo ušije zle, jednoducho to v pokoji vypárajú a vyšijú znova. „Netreba sa stresovať a trápiť. Keď máte v práci zlú atmosféru, všetko vám ide omnoho horšie, ako keď pracujete v príjemnom prostredí.“

Cenotvorba krojov

Materiály na výrobu krojov berie Iveta z rôznych skladov z celého sveta. S textilom je vraj celkovo problém. Na Slovensku väčšina textiliek po nežnej revolúcii vymrela, a tak je Iveta nútená nakupovať látky z Čiech, Indie, Turecka alebo Pakistanu. Hoci na Slovensku vládne predsudok, že látky z východu nemôžu byť dobré, nie je to tak. Napriek tomu však nikdy nedováža látky z Číny, pretože u tých je už kvalita často otázna. Na unikátne kúsky sa v Detvianskom ľudovom umení používa aj staré, doma tkané plátno, ktoré sa ešte stále dá nakúpiť aj na Slovensku.

Do ceny krojov a ostatných produktov vstupuje množstvo rôznych faktorov. Iveta ich určuje podľa rokmi overenej tabuľky. Má pevné cenníky, ktoré paradoxne nevychádzajú z času strávenom na jednotlivých produktoch, ale z počtu spotrebovaných klbiek priadze. Najdôležitejším faktorom je teda spotreba materiálu. Keď sa v obchode vyrába nový vzor, vyšije ho Iveta alebo Ivetina najskúsenejšia vyšívačka, aby zistili, koľko klbiek je na výrobu potrebných. Do ceny sa tiež započítavajú mnohé náklady, ktoré ľudia pri ručnej výrobe často opomínajú. Sú to náklady, ako nájomné, energia, voda, odvody a rôzne ďalšie, nielen náklady na materiál a prácu.

Do ceny tovaru musíte poctivo zarátať všetky náklady, inak nepodnikáte so ziskom.

Napriek tomu, že je cena ručne robených krojov vyššia, Iveta sa snaží cenou vyhovieť zákazníkom a nájsť rozumný kompromis. Spokojní zákazníci sú totiž pre Ivetu najdôležitejší. Prípadné nedorozumenia alebo nedocenenie jej práce ju vždy mrzí. „Nemám rada, keď nemám z obchodu dobrý pocit,“ vysvetľuje. Aj preto sa vždy snaží o stopercentné odvedenie svojej práce.

„Občas vytvoríme niečo tak krásne, až je nám to ľúto predať,“ smeje sa. Iveta si pamätá, aké kúsky si konkrétni zákazníci v minulosti kúpili. Niekedy sú z toho vraj až prekvapení, keď im ich nákup po rokoch pripomenie. „Najviac ma teší, keď sa k nám zákazník opäť vráti,“ hovorí.

Článok pokračuje pod reklamou

(Ne)existujúci marketing

Najlepšou reklamou Detvianskeho ľudového umenia sú vracajúci sa zákazníci a dlhoročne vybudovaná klientela. Iveta do online reklamy neinvestuje, keďže sú v predajni už aj tak dosť vyťažení. Vedie však Facebookovú stránku a majú aj Instagram. Na webstránke má tiež niekoľko článkov o histórii Detvianskej výšivky a o krojoch. Eshop spustila v roku 2018 a zákazník si v ňom sám môže vyskladať svoj nový kroj.

Svoju úlohu v propagácii značky hrajú aj rôzne ocenenia. Iveta je zvlášť hrdá na ocenenie Podnikateľka Slovenska, ktoré získala v kategórii Úspešná živnostníčka v roku 2008.

Na poli propagácie výšivky ako takej sa však činí aj sama Iveta. Detviansku výšivku zapísala ako zemepisné označenie na Úrade priemyselného vlastníctva SR, aby bola chránená a zachovaná. Momentálne sa snaží o to, aby bola Detvianska výšivka zapísaná aj do nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

O kurzy vyšívania krivou ihlou je obrovský záujem

Dopyt po folklórnom umení neustále narastá. Ľudia chcú tradičné prvky vidieť aj na modernom oblečení. V predajni napríklad ručne vyšili výšivku do svadobných šiat, často tiež vyrábajú opasky, večerné kabelky, pánske košele alebo blúzky na bežné nosenie. I keď prepojenie tradičného folklóru a modernej módy Ivetu baví, chce sa držať pôvodného zámeru, teda uchovať tradíciu detvianskej výšivky. „Chcem zachovávať tradíciu, aby nevymrela. Moderné umenie prenechávam ostatným šikovným umelcom,“ vysvetľuje.

Prečítajte si tiež

Práve preto, aby Iveta zachovala pôvodnú detviansku výšivku, je tiež lektorkou na Ústredí ľudovej umeleckej výroby. Venuje sa kurzom vyšívania krivou ihlou a prednáškam. „Kurzy beriem ako poslanie, chcem rozšíriť povedomie o ručnom vyšívaní.“

Ľudia majú o jej kurzy vyšívania veľký záujem a Ivetu to teší. Väčšina účastníkov chce prioritne šiť pre svoju rodinu. Nie raz sa Ivete stalo, že za ňou po kurze prišla žena, ktorej dcéra alebo vnučka tancuje vo folklórnom súbore a pochválila sa, akú krásnu sukňu jej doma vyšila.

Začala by znova

Je cítiť, že Iveta je so svojím obchodíkom a s detvianskou tradíciou silno spojená. Je treťou generáciou a po nej už pomaly nastupuje štvrtá. Jej šikovná dcéra dokonca o detvianskej výšivke a jej priekopníčke, prastarej mame Veronike Golianovej, napísala knihu.

Mama s dcérou by rady spoločne založili školu vyšívania. Obrovskú radosť Ivete robí aj malá vnučka, ktorá je črtajúcou sa piatou generáciou v krásnom a tradičnom rodinnom biznise. Iveta rada trávi voľný čas práve s vnučkou a keď s ňou nie je, po večeroch reštauruje kroje alebo vyšíva. Smeje sa, že od vyšívania si ide oddýchnuť k vyšívaniu. Rada tiež chodí odpočívať na rodinnú chalupu a cestuje po Slovensku.

Keď sa obzrie späť k svojim začiatkom, je vraj rada, že sa nevzdala.

Podľa Ivety je začať podnikať v dnešnej dobe oveľa jednoduchšie ako v minulosti. „Dnes máte obrovské možnosti. Internet vám vo všetkom poradí.“ Keď Iveta začínala, musela si nájsť právničku, ktorá jej pomohla so všetkými „papierovačkami“ a rozbehnutím podnikania. Dnes si človek môže nechať spoločnosť založiť aj online bez toho, aby majiteľa danej konzultantskej firmy niekedy stretol. To je podľa nej obrovská výhoda. V prvom rade si však treba veriť a nevzdať sa ani vtedy, keď sú „zimy“ tuhšie a podnikanie je náročnejšie.

Ivetine osobné lekcie

  • Nič také ako rýchly úspech neexistuje. Podnikanie vyžaduje dlhodobé úsilie. Budujte svoj biznis postupne a nevzdávajte sa.
  • Buďte aktívni a pracujte. Keď budete sedieť doma a váhať, nič neurobíte.
  • Nehovorte si dopredu, že niečo nezvládnete. Všetko sa dá, len to treba vyskúšať. Kým nevyskúšate, neviete.

Náš tip: Ďalšie inšpiratívne príbehy slovenských podnikateliek nájdete v knihe 49 hrdiniek slovenského biznisu (Ako premeniť svoj dievčenský sen na vlastnú firmu)

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Dana Dúbravská (KOMUNIKÁCIA s.r.o.): Korporát ma naučil robiť biznis

Keď mala 25 rokov, šéfovala tímu 100 ľudí. Po 30-ke si urobila titul z neurovedy a psychológie na prestížnej britskej univerzite. Dnes vedie firmu, ktorá má obrat v státisícoch len pri stovke klientov ročne.

Opustili stabilné zamestnanie a začali podnikať. Čo ich k tomu viedlo?

Sú to odborníci, technici. Mali dobre platené miesta. A odišli z nich. Niežeby málo zarábali alebo nemali možnosť robiť to, čo ich baví. Ale chceli cítiť slobodu, ktorú im dáva podnikanie.

Tri ženy, ktoré vzdelávajú Slovensko vďaka úspešnej franšíze Berlitz

Denisa, Petra a Katarína začínali ako zamestnankyne, neskôr od materskej firmy odkúpili jazykovú školu formou franšízy. Ich lektori ročne odučia 50 000 hodín a u jedného zákazníka učia aj 450 študentov.

Francúz založil v Bratislave galériu s manželkiným menom. Radí Slovákom, ako investovať do umenia

Francúzskeho obchodníka Emiliena Grivelu a ruskú maliarku Viktoriu Skityba spojila láska k umeniu. Na Slovensku otvorili Viktoria’s Gallery, ktorá vystavuje diela Pabla Picassa či Andyho Warhola.