Dagmar a Karolína Volkové (DNJ Beauty): Krásny vzťah mamy a dcéry v biznise s krásou

Z obyčajného kaderníctva vytvorili oázu krásy s rozlohou 200 metrov štvorcových. Pracuje pre nich 45 zamestnancov a ročne zarobia takmer 500 000 eur. Mama a dcéra z klanu Volkov.

Vraj si nikdy nemysleli, že raz budú spolu podnikať. Dcéra Karolína robila všetko preto, aby nikdy nešla v šľapajách svojej známej mamy. Keď bola malá, schovávala mame telefón, aby jej už klienti netelefonovali a bola chvíľu aj mamou, nielen podnikateľkou. Už od šestnástich jej však vo firme začala pomáhať. Keď pominuli prvotné nezhody a Karolína si vyskúšala aj podnikanie vo vlastnej réžii, stali sa jedna pre druhú najlepšou možnou spolumajiteľkou firmy. Dnes je ich salón v TOP 5-ke v rámci Bratislavy a onedlho otvárajú ďalší s doteraz u nás neexistujúcim konceptom. Z oboch srší neuveriteľná energia a ich spoločné rozprávanie do seba zapadá dokonale ako puzzle.

Mamine porevolučné začiatky

Dagmar, ktorú všetci volajú aj Maja alebo Majka, začala podnikať hneď po revolúcii v roku 1990. Jej cesta k podnikaniu ale nebola priamočiara. Už odmalička chcela byť detskou zdravotnou sestričkou a tento sen si splnila aj proti vôli svojho otca. V zdravotníctve vydržala 11 rokov, najskôr ako detská sestrička, neskôr ako vrchná sestra. Práca to bola vraj krásna, ale aj ťažká.

Neskôr túžila po zmene a z detskej nemocnice sa presunula do Ústavu lekárskej kozmetiky, ktorý bol v tom čase jediným zariadením svojho druhu na Slovensku. Prešla si všetkými pozíciami od práce na recepcii, cez zdravotnú sestru až po manažérku celého zariadenia. Tento prerod sa udial veľmi vtipným spôsobom. Majka sa vracala do práce po druhej materskej a keďže tu sestry pracovali na dve zmeny a ona bola na deti sama, čakala, že ju vyhodia. Miesto toho sa veľmi dobre porozprávala s novým majiteľom a ten jej ponúkol najvyšší možný post za plat, ktorý bol pre dievčatá Volkové vyslobodením. Maja prácu vzala, no už vtedy sa so zamestnávateľom dohodla, že bude fungovať ako živnostníčka.

Písal sa rok 1990 a ona popri manažovaní Ústavu lekárskej kozmetiky rozbiehala aj svoje prvé víkendové skrášľovacie pobyty. „Ústav sa presťahoval do novej budovy, bývalého hotela. Boli tu nevyužité izby a ja som si povedala, čo keby sme v týchto priestoroch spravili víkendové pobyty plné krásy, psychológie a zábavy výhradne pre ženy?“ spomína Maja. Keďže podobný koncept na Slovensku ešte neexistoval, rýchlo sa uchytil. Majka ho dokonca rozšírila aj mimo Bratislavy.

V ústave zároveň pričuchla k obchodovaniu s kozmetikou a v tom istom čase ju ako odborníčku na krásu začali pozývať aj do rôznych relácií. Stala sa napríklad garantkou relácie Zmenáreň v STV. V rámci Telerána na Markíze dva roky každý utorok spolupracovala na ďalšej „zmenárni“, akomsi pouličnom salóne krásy. Celý tím zastavoval ľudí na ulici a niekoho z nich vždy zmenili na počkanie. „S týmto konceptom sme zažili množstvo vtipných príhod, napríklad keď sa za nami ráno po nočnej prišli pozrieť dámy živiace sa najstarším remeslom, že čo to tu dávajú zadarmo,“ smeje sa Maja.

Jej cesta potom viedla od čiastkových podnikateľských aktivít popri manažérskej pozícii k full time podnikaniu. Spolu s kamarátkou vytvorili prvý salón krásy, v ktorom boli spojené kaderníctvo, kozmetika, pedikúra a ďalšie služby. Ľudia si vraj na tento koncept najskôr dlho zvykali. Časom však pochopili, že ide o výraznú úsporu času. Dnes sú salóny krásy celkom bežná vec.

Po čase Majka z tohto spoločného salónu odišla a naplno sa vrhla do vlastného podnikania. Pod svoje krídla vzala distribúciu vlasovej kozmetiky Joico a ľudia ju začali oslovovať s tým, aby im pomohla rozbehnúť ich vlastný beauty salón. Stala sa tak uznávanou konzultantkou a pomohla rozbehnúť mnoho slovenských salónov krásy. Priveľa cestovania a množstvo aktivít jedna cez druhú ju ale po čase začali unavovať. Vtedy prišla správna ponuka v správnom čase.

Jeden zo salónov, ktorý Maja pomáhala rozbiehať, bol na predaj. Majiteľka k nemu mala srdcový vzťah a chcela ho posunúť iba do dobrých rúk. Oslovila teda Majku a ona súhlasila. Salón odkúpila vtedy ešte spolu so sestrou a začala sa mu naplno venovať. To už jej pomáhala aj pubertiačka Karolína.

Dcérina „veľká“ rebélia

Karolína neznáša pomenovanie „povolanie dcéra“. Počas svojich začiatkov ju ľudia dennodenne nazývali „dcéra Majky Volkovej“ a jej sa vtedy chcelo zakričať, „haló, mám vlastné meno a schopnosti a volám sa Karolína“. Keďže v téme krása vyrastala, mala jej najmä počas puberty doslova plné zuby a robila všetko preto, aby v tejto oblasti nikdy nemusela pracovať.

Vždy mala umelecké sklony, bavilo ju písať a fotiť. Strednú školu vyštudovala externe, pretože už počas nej si zarábala fotením. Neskôr sa dvakrát hlásila na vysokú školu do Opavy, kde na štúdium fotografie berú ročne iba niekoľko desiatok študentov z celej Európy. Dvakrát sa jej podarilo dostať sa do druhého kola a dvakrát prepásla záverečný pohovor pre takmer osudové udalosti. Jednou z nich bolo, že jej ráno v deň posledného kola zomrel jej najmilovanejší dedo. „Dnes viem, že to bol osud a fotku som nemala študovať,“ hovorí Karolína.

Hoci neskôr fotila aj pre módne časopisy a dokonca sa venovala manažmentu v modelingovej agentúre, táto práca ju nenapĺňala. Vedela, že so svojou hlavou a schopnosťami dokáže zarobiť viac, rozhodla sa teda podnikať. Nie však s mamou, ale na vlastnú päsť. A aby sa držala svojho predsavzatia „čo najďalej od beauty“, plánovala začať bistrom, hoci o gastronómii vedela iba toľko, že rada navštevuje gurmánske reštaurácie. Podnikanie v gastre jej, podľa jej vlastných slov, „našťastie nevyšlo“, plánované bistro kvôli problémom s povoleniami totiž nikdy neotvorila. Keď prišiel tento zlomový bod, zastavila sa a konečne si pripustila, že to, v čom sa najviac vyzná, je práve oblasť krásy.

Jej prvým samostatným podnikaním v oblasti beauty bola distribúcia vlasových klipov. Raz ich potrebovala a natrafila na ne pri prechádzke Londýnom. Pár z nich si kúpila a neskôr si firmu vygooglila. Nie pre ňu vraj nie je odpoveď, a tak firme napísala, že ju chce zastupovať na Slovensku, hoci britská spoločnosť ešte nikde na svete žiadne zastúpenie nemala. Britom sa Karolína zapáčila a exkluzívne zastúpenie jej dali hneď pre niekoľko krajín. Smeje sa, že mali skôr zastúpenie na Slovensku ako v USA. Hoci dnes už so značkou nespolupracuje, s majiteľmi ostala dobrá kamarátka.

Po istej dobe prišiel znovu čas posunúť sa ďalej, hoci sa distribučnej firme dobre darilo a počas najlepších mesiacov dokázala Karolína predať aj 10 000 vlasových príčeskov. Všetci ju od odstúpenia firmy odhovárali, ona však cítila, že je čas naozaj pomôcť mame a priznať si, že salón krásy je to, čo ju v skutočnosti naozaj láka najviac.

K osobnému prerodu došlo v momente, keď pochopila, že niečo v živote robí zle. Mala náročné obdobie v súkromí a v tej dobe aj vážne ohrozila svoje zdravie. Vážila až 165 kilogramov a podľa jej slov, „pracovať v beauty sfére s takým číslom na váhe nie je vôbec jednoduché“.

Váha ju fyzicky obmedzovala v práci, v salóne vydržala ledva dve tri hodinky a hneď bola príšerne unavená. Prácu si nosievala domov a voči okoliu bola v rámci obranných mechanizmov často nepríjemná. Keď prišla k lekárovi, povedal jej, že je obézna, pretože je chorá a zároveň je chorá, pretože je obézna. Ocitla sa v začarovanom kruhu. Karolína sa rozhodla riešiť obezitu drastickým rozhodnutím, a to gastrickým bajpasom, ktorý jej operovali v Českej republike. Lekár jej vtedy povedal, že pri operácii môže dôjsť k vážnym komplikáciám a že schudne maximálne na 120 kg. Karolína je však veľká bojovníčka a nevzdala sa. Po roku od operácie schudla na viac ako polovicu svojej váhy, teda momentálne na 75 kilogramov. „Stále je to pre mňa málo, ešte chcem schudnúť ďalších 15 kíl. Nejde ale ani tak o chudnutie, ako o celkovú zmenu svojho nastavenia a životného štýlu,“ vysvetľuje Karolína. Dnes nemá problém o obezite otvorene hovoriť a považuje to tak trochu za svoju osobnú misiu. Obezita podľa nej vôbec nie je v poriadku, zároveň ju však naučila obrovskej tolerancii a iných obéznych ľudí sa snaží nesúdiť. Mama Majka dopĺňa, že: „Karolína je dnes úplne iný človek. Zmenila sa nielen zvonku, ale aj zvnútra.“

Na celebritných menách si nezakladajú

Salón DNJ Beauty mnohokrát navštívili známe tváre ako Mária Čírová, Kristína Svarinská, Lucia Hablovičová, Ivana Gáborík či Emma Drobná. Maja a Karolína však zhodne tvrdia, že táto informácia vôbec nie je podstatná. „Áno, zo začiatku nám referencie mediálne známych ľudí pomohli, no dnes je doba celkom iná a súkromie klientov sa snažíme skôr chrániť, bez ohľadu na to, akí sú známi,“ vysvetľuje Karolína. A ako sa stalo, že k nim začali chodiť herečky, speváčky, či tanečnice, ktoré pozná celé Slovensko? „Väčšina z nich ma poznala osobne z môjho pôsobenia v médiách a dôverovali mi,“ vraví Majka. Zároveň dopĺňa, že všetci „celebritní“ klienti u nich normálne platia, čo vraj nie je tak úplne samozrejmosť.

Obe dámy poteší, keď niekto na známu tvár v televízii povie, že má krásne vlasy a neskôr zistí, že chodí do DNJ Beauty. Rovnako ich to ale poteší v prípade, že si pochvalu odovzdajú klienti, ktorí nie sú mediálne známi.

Ako mama a dcéra riadia spoločný biznis

„Prvá známka dobrého rodinného podnikania je, že je majiteľ prítomný v prevádzke,“ vraví Maja. Zo začiatku trávila v salóne 12 hodín denne, dnes už sú to len dve až tri hodinky. Od istého času totiž salón funguje automatizovane ako dobre naolejovaný stroj.

Majka s Karolínou a jej ďalšími dvoma kolegami sa ako vedenie tímu stretávajú raz do týždňa. Mama aj dcéra majú vo vedení firmy presne rozdelené úlohy. Kým sa Majka stará o bežný denný chod, o prácu so zamestnancami a rozhoduje o financiách, Karolína sa venuje brandingu, sociálnym sieťam, reklame a ďalšiemu nastavovaniu salónu.

Jedna druhej si do svojich kompetencií nezasahujú. Mali obdobie, keď sa snažili salón viesť obe rovnakým dielom, táto snaha však stroskotala. „Pracuje u nás množstvo zamestnancov, ktorí ma spoznali ešte ako 15-ročné dievča, niektorí z nich mi prvýkrát trhali obočie. Bolo pre nich ťažké rešpektovať ma ako šéfku,“ spomína Karolína a dopĺňa, že radšej sama urobila krok späť.

S mamou sa vraj dopĺňajú. Kým mama vie lepšie komunikovať s ľuďmi, dcéra je šikovnejšia v nových médiách. „Napriek tomu, že mám veľa skúseností, spojenie s dcérou je pre mňa ideálne, pretože ona je mladá krv a vidí veci inak,“ hodnotí Majka.

Rozdielne sú v manažovaní času. Majka radšej pracuje tri až štyri hodiny denne, ale veľmi intenzívne a efektívne. Karolína síce pracuje aj 12 hodín denne, pomedzi to si však nájde čas aj na seba. Odkedy cvičí, dve hodiny z dňa jej zaberie fitness centrum, kam si neberie telefón. Zvyčajne začína pracovať až po dvanástej a potom ťahá dlho do noci. S mamou sa tak prestriedajú.

Náročnejšie obdobie príde v momente, keď otvoria druhý plánovaný salón. Vtedy bude musieť Karolína zabrať na 100% a byť v salóne plných 12 hodín. Už teraz je na to plne pripravená. Na nový salón sa teší, pretože bude niesť meno jej milovaného starého otca – Volkov. Pôjde o zatiaľ na Slovensku neobjavené spojenie salónu krásy a gastronomickej prevádzky. Kým vám spravia vlasy, budete sa môcť dobre najesť alebo si dať šálku skvelej kávy. Prípadne si čo to stihnúť porobiť na notebooku.

„Ja ešte počkám, kým Karolína zabehne svoj nový salón a potom pôjdem do dôchodku. Tak rok, dva,“ vraví mama. Dcéra sa však smeje: „Mama je čiperná, dávam tomu skôr štyri až päť rokov.“

Nie každý dobrý kaderník je aj dobrý podnikateľ

Na Slovensku je vraj akosi zaužívané, že si kaderník po vyštudovaní školy, alebo po úspechu v inom salóne automaticky založí vlastný salón. Nie každý je však podnikateľský typ a to, že je šikovný v tom čo robí, ešte neznamená, že bude aj dobrý podnikateľ. Aspoň taká je skúsenosť Majky Volkovej.

Svojim zamestnancom spolu s dcérou vytvára ideálne prostredie na to, aby sa plne mohli venovať iba kreatívnej časti svojej práce a všetko ostatné zariadia ony. Prinesú im klientelu a starajú sa o zákaznícky servis. Oblasti, na ktorých zamestnanci (ne)podnikatelia často stroskotávajú.

„Takisto ako my potrebujeme zamestnancov, aj oni potrebujú nás. Snažíme sa s nimi mať rovnocenný vzťah, pretože chceme, aby sa aj oni u nás cítili príjemne. Musí ísť o obojstranne výhodný vzťah,“ vysvetľuje Karolína.

Pri preberaní salónu od pôvodnej majiteľky bol problém, že mnohí zamestnanci mali svoje zlozvyky. „Bolo to pre nás náročné. Je oveľa jednoduchšie vychovať si nového človeka, ako niekoho preúčať,“ vysvetľuje Majka. Karolína dopĺňa, že mama je v tomto príliš veľký „srdciar“ a občas musela byť ona tá tvrdšia. S niektorými členmi tímu sa museli rozlúčiť.

Dnes už ich zamestnanci presne vedia, čo majiteľky očakávajú. Musia napríklad vedieť vycítiť, či sa zákazník počas návštevy salónu s nimi chce rozprávať alebo nie. Ak je klient mĺkvy, kaderník by nemal iniciovať rozhovor a nechať ho relaxovať. Obe dámy tiež učia zamestnancov zásadne nevyužívať svojich klientov. Ak napríklad príde lekárka, zamestnanec ju nesmie zaťažovať so svojimi zdravotnými ťažkosťami. Môže tak urobiť jedine v prípade, že sa klientka sama iniciatívne opýta.

Nadštandard má byť štandard

V službách je vraj každý deň úplne iný. Recepčné a spolumajiteľky musia byť tak trochu psychologičky, aby vedeli pre klienta vybrať správneho kaderníka. Všetkých klientov vraj poznajú po mene a nadštandard je u nich nepísaný štandard.

Príklad? Pamätať si, ktorá klientka má ku káve radšej hnedý cukor ako biely a automaticky ponúknuť aj čerstvé ovocie. Ak je klientka alergička, po návšteve jej zavolať, či bolo všetko v poriadku a nemala žiadnu alergickú reakciu. Pri príchode na recepciu klienta úctivo pozdraviť a opýtať sa ho, ako sa mu páčila predošlá návšteva. Zostaviť každému klientovi plán starostlivosti o vlasy a pleť a plánovať mu termíny dopredu. Následne mu dva dni pred termínom zavolať a potvrdiť si, či môže prísť. Toto všetko sú drobnosti, ktoré vraj robia v dojme klienta veľký rozdiel.

„Ľudia chcú počuť, čo potrebujú. Zvlášť keď tomu nerozumejú,“ otvára ďalšiu kapitolu Karolína. Mama Majka sa hneď napojí a hovorí: „Z duše som neznášala, keď som v mentorovaných kaderníctvach videla, ako dal kaderník zákazníkovi do ruky vzorkovník farieb a povedal mu – vyberte si.“ Ostrieľaný profesionál má vraj vedieť sám iniciatívne poradiť a navrhnúť klientovi to najlepšie riešenie podľa svojich dlhoročných skúseností. Ak by sa človek vedel ostrihať a nafarbiť sám, asi by nechodil do kaderníctva. Očakáva radu od profesionála a tú v DNJ Beauty aj dostane.

Tak, ako všade, aj u Dagmar a Karolíny sa občas nájde nespokojný klient. Sťažností je vraj úplné minimum a keď sa nejaká vyskytne, vždy ju riešia a väčšinou poskytnú stopercentnú refundáciu. „Klientovi ponúkneme ešte aj niečo grátis navyše, napríklad masáž. Takto vyriešená sťažnosť nám často prinesie aj nových zákazníkov, klient sa totiž so svojou pozitívnou skúsenosťou zverí aj okoliu,“ vysvetľuje Majka.

A kde dámy čerpajú inšpiráciu, čo v salóne robiť a nerobiť? Obe veľa cestujú a vždy, keď sú v zahraničí, navštevujú náhodne iné salóny krásy. „Vždy si dám aspoň vyfúkať hlavu, aby som videla, čo ako kde robia inak,“ vraví Karolína a dopĺňa, že sa z ciest vracia vždy s balíčkom nových vizitiek. Kolegov z inovatívnych salónov zo zahraničia potom pozývajú k sebe do DNJ, aby vyškolili ich zamestnancov.

Článok pokračuje pod reklamou

Do tretice všetko dobré?

Ťažké momenty v podnikaní sa nevyhli ani dámam z rodiny Volkových. Karolína pripravuje nový salón už dva roky najmä preto, že jej už dvakrát „vybuchol“ takmer dohodnutý priestor. V prvom sa nezhodli s majiteľmi na prevádzkovom poriadku, pretože vyžadovali veci, ktoré Karolína považovala za priveľké obmedzovanie jej klientov aj zamestnancov. Druhý priestor bol záväzne dohodnutý zmluvou o budúcej zmluve, čakalo sa dlhé mesiace a v deň podpisu tej ostrej z kontraktu majitelia pre Karolínin nevšedný koncept vycúvali. Karolína sa po roku úpornej snahy, architektonických príprav presne na daný priestor a čistej strate vyše 30 000 eur chcela vzdať, pretože mala pocit, že priestor vyhovujúci jej požiadavkám už jednoducho nenájde. S chladnou hlavou však zasiahla mama, ktorá do 24 hodín úplnou náhodou našla ideálny priestor a do dvoch týždňov už mali podpísanú zmluvu.

Problém nebol len v priestore, ale aj v ľuďoch. Karolína si veľmi zakladá na lojalite a mala už dopredu vybudovaný tím, ktorý mal začať ihneď pracovať. Po stroskotaní druhého priestoru a nutnosti začať aj s architektmi odznova musela všetkým povedať, že pre nich ešte najbližšieho pol roka nebude mať prácu. Mnohí vtedy odišli a Karolínu to veľmi mrzelo. „Asi to tak ale malo byť, pretože sa mi dnes podarilo vybudovať ešte lepší tím,“ uzatvára nešťastnú kapitolu jej biznisu budúca šéfka.

Multikultúrna rodina

Majka aj Karolína pochádzajú z rodiny, kde to rôznymi národnosťami aj vierovyznaním len tak žije. Majkine sestry majú za manželov Taliana či Kolumbijčana, staršia sestra Karolíny má zasa za muža Kanaďana. Maja s hrdosťou hovorí, že jej otec bol Žid, mama bola zasa katolíčka. Ich vzťah aj spolužitie vraj boli nádherné. Toto prostredie obe dámy vyformovalo k veľkej tolerancii a k životu s otvorenou mysľou.

Karolína má so starým otcom spojených množstvo veselých zážitkov. Bol uznávaný právnik a okrem toho aj prezident Európskej židovskej organizácie. Karolína s ním odmalička absolvovala stretnutia detí, ktoré prežili holokaust a v tej dobe už boli dôchodcovia. Stala sa miláčikom skupiny, kde bol najnižší vek 75 rokov. „V škole potom bežne používala slová ako preživší,“ smeje sa mama Majka. Karolína strávila väčšinu svojho detstva s dospelými ľuďmi a aj to jej vraj pomohlo dospieť oveľa skôr, než jej rovesníkom.

Dojímavá historka sa viaže aj k svadbe Karolíninych starých rodičov a Majkiných rodičov. Stará mama vraj veľmi túžila po svadbe v kostole a starý otec o tom nechcel ani počuť. Privolil až po náročnej operácii srdca. „Ich druhú svadbu sme im teda vybavovali, keď mal otec 82 rokov a mama 80,“ smeje sa Majka. „My sme asi celkovo taká čudná rodina.“

S „čudnosťou“ vo veľmi dobrom slova zmysle pokračuje aj Majka, ktorá po rodičoch podľa dcéry Karolíny zdedila láskavosť a snahu pomáhať.

Dnes existuje obrovský tlak na to vyzerať dobre. Ak žene umožníte vyzerať dobre, dokážete jej zmeniť život.

Keď na ich ulici otvorili detský domov, Majka si k svojim dvom dcéram vždy brávala ešte aj ďalšie deti, ktoré boli určené na medzinárodnú adopciu a strávili u nich často aj dva roky. Chcela totiž od života viac než len to, že bude zarábať peniaze. Vždy chcela pomáhať a meniť ľuďom životy k lepšiemu. Tento princíp neskôr zaviedla aj do vlastného podnikania. V salóne dnes robia rôzne charitatívne premeny a poskytujú ich dámam s onkologickým ochorením či zo sociálne slabších rodín.

Majka vraví, že zmena vizáže sa často pozitívne odrazí aj na znovuobjavenom sebavedomí. Často jej po takýchto premenách prichádzajú esemesky, že premenenej dáme zmenila život alebo ju veľmi nakopla. Nie je to vraj len o fyzickej premene, ale aj o rozhovore a o čase, ktorý človeku venujete.

Majkine a Karolínine osobné lekcie

  • Klient sa vašich služieb časom nasýti a musíte mu neustále ponúkať niečo nové.
  • Podnikanie nemá komfortnú zónu, budete neustále mimo nej.
  • Najviac treba zamakať práve v bode, keď ste na vrchole a všetko vám vychádza.
  • Nebojte sa vypýtať si radu od iných ľudí.
  • Keď niečo poznáte zo strany zákazníka, ešte to neznamená, že to poznáte aj zo strany podnikateľa. Nepodnikajte v oblasti, ktorej dokonale nerozumiete.
  • Ak budete robiť veci srdcom, možno vám to ľudia neuveria za týždeň, ani za mesiac, ale ak to budete robiť dostatočne dlho, raz vám to uveria a vtedy príde úspech.
  • Musíte si vytvoriť finančnú rezervu a nečakať, že na začiatku pôjde všetko hneď ako po masle.

Náš tip: Ďalšie inšpiratívne príbehy slovenských podnikateliek nájdete v knihe 49 hrdiniek slovenského biznisu (Ako premeniť svoj dievčenský sen na vlastnú firmu)

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


John Grisham: Svoje právnické vzdelanie zužitkoval pri písaní. Jeho kniha Firma sa udržala v rebríčku predajnosti takmer rok

Pracoval 80 hodín týždenne ako právnik a vstával o piatej ráno, aby mohol písať. Jeho prvú knihu odmietlo 40 vydavateľských domov, napriek tomu sa nevzdal. John Grisham je dnes známy svojimi trilermi z právnického prostredia a patrí medzi top zarábajúcich autorov sveta.

Viera Sentešová (YoGO): Život je o hľadaní rovnováhy

Vyštudovala právo, potom od základov zmenila svoj život. Dnes spolu s manželom vlastnia jogové štúdiá v troch mestách a ročne vyškolia stovky nových inštruktorov.

Zakladateľ American Academy Ondřej Kania: Z problémového žiaka úspešný podnikateľ vo vzdelávaní

Zamietli mu pracovné víza do USA, tak sa rozhodol rozbehnúť vlastné podnikanie v Česku. V priebehu šiestich rokov sa vypracoval na prvotriedneho profesionála v oblasti vzdelávania a dokonca v svojich 25-tich rokoch dostal ponuku na post ministra školstva.

Želmíra Komorechová (Kompava): Obľúbená „alchymistka“ slovenských športovcov

Počas krízy obrat jej firmy klesol o 60%, no ona sa opäť dokázala postaviť na nohy. Podnikanie bolo pre ňu z núdze cnosť, dnes jej firma vyrába desiatky obľúbených výživových doplnkov pre športovcov.