Rozdelenie zisku a vysporiadanie straty

Norbert Seneši | 05.06.2017
Rozdelenie zisku a vysporiadanie straty
Po skončení príslušného obdobia obchodná spoločnosť zisťuje svoj výsledok hospodárenia. Môže dosiahnuť zisk alebo stratu. Rozdelenie zisku a vysporiadanie straty má aj isté pravidlá, ktoré môžu byť pri každej spoločnosti iné.

Výsledok hospodárenia môže byť zisk alebo strata

Na vyhodnotenie úspešnosti alebo neúspešnosti podnikania v príslušnom období slúži najlepšie ukazovateľ, ktorým je výsledok hospodárenia. Výsledok hospodárenia obchodnej spoločnosti sa zisťuje pravidelne, minimálne raz za celé predchádzajúce účtovné obdobie. Výsledok hospodárenia sa zisťuje ako rozdiel všetkých výnosov a všetkých nákladov za príslušné účtovné obdobie (neberú sa do úvahy vnútroorganizačné výnosy a náklady, ak o nich obchodná spoločnosť účtuje). Napríklad sa teda spočítajú všetky výnosy za rok 2016 a od nich sa odpočíta suma všetkých nákladov za rok 2016. V účtovníctve sa výsledok hospodárenia za účtovné obdobie zisťuje na účte 710 – Účet ziskov a strát. Ak boli výnosy za účtovné obdobie vyššie ako náklady, obchodná spoločnosť dosiahla zisk. A naopak, ak boli v príslušnom účtovnom období náklady vyššie ako výnosy, tak obchodná spoločnosť dosiahla stratu.

Je možné sa však stretnúť s dvoma pojmami používanými v súvislosti s výsledkom hospodárenia – výsledok hospodárenia pred zdanením a výsledok hospodárenia po zdanení. Ako je zrejmé z týchto pojmov, pri výsledku hospodárenia pred zdanením sa berú do úvahy všetky náklady okrem tých, ktoré predstavujú náklady v podobe dane z príjmov právnických osôb (neberie sa do úvahy ani tzv. „odložená daň z príjmov“, ak sa o nej účtuje). Výsledok hospodárenia po zdanení je už rozdiel úplne všetkých výnosov a úplne všetkých nákladov s výnimkou vnútroorganizačných (berie sa do úvahy aj splatná a odložená daň z príjmov). Výsledok hospodárenia po zdanení sa podľa charakteru označuje ako „účtovný zisk“ (niekedy aj ako „čistý zisk“) alebo „účtovná strata“ (niekedy aj ako „čistá strata“). V tomto článku, ak nebude uvedené inak, budeme ďalej používať pojmy zisk, strata a výsledok hospodárenia, ktorými budeme myslieť výsledok hospodárenia po zdanení, teda čistý zisk alebo čistú stratu.

Rozdelenie zisku a vysporiadanie straty v obchodných spoločnostiach

Zisk v obchodnej spoločnosti sa na niečo použije alebo sa ponechá ako tzv. „nerozdelený zisk“ a rozhodne sa o ňom inokedy. Podobne je to aj v prípade straty, ktorá sa musí z nejakých zdrojov uhradiť, alebo sa ponechá ako tzv. „neuhradená strata“. Na Slovensku v súčasnosti existuje päť druhov obchodných spoločností – spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.), akciová spoločnosť (a.s.), verejná obchodná spoločnosť (v.o.s.), komanditná spoločnosť (k.s.) a jednoduchá spoločnosť na akcie (j.s.a.).

Rozdeľovanie zisku a vypriadanie straty upravuje aj Obchodný zákonník.

Každá z týchto spoločností je osobitne upravená zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), ktorý ustanovuje aj pravidlá rozdelenia zisku a vysporiadania straty. Znamená to, že pri každom type obchodnej spoločnosti rozdelenie zisku a vysporiadanie straty môže prebehnúť úplne inak.

Rozdelenie zisku v s.r.o.

Zisk s.r.o. sa rozdeľuje až po skončení účtovného obdobia a až na základe schválenej účtovnej závierky. Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou, prípadne stanovami. Pri rozdeľovaní zisku v s.r.o. je potrebné myslieť na povinnosť vytvárať rezervný fond. Ak sa rezervný fond nevytvorí už pri vzniku, je s.r.o. povinná ho vytvoriť z čistého zisku za rok, v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, a to vo výške najmenej 5 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % základného imania. Rezervný fond je s.r.o. povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu najmenej vo výške 10 % základného imania.

Ak s.r.o. zo zisku doplnila rezervný fond (prípadne ďalšie fondy, ktoré vytvára), musí pred jeho rozdelením spoločníkom jeho zvyšnú časť prednostne použiť na úhradu neuhradenej straty minulých rokov, ak ju vykazuje. Zvyšok zisku s.r.o. môže rozdeliť spoločníkom, rozdeliť zamestnancom, zvýšiť z neho základné imanie (ak sa zo zisku zvyšuje základné imanie, vtedy musí byť účtovná závierka podľa § 144 v spojení s § 208 ods. 2 Obchodného zákonníka overená audítorom so stanoviskom bez výhrad).

Spoločníci si zisk môžu rozdeliť až po doplnení rezervného fondu a úhrade straty.

Ak sa celý zisk nerozdelí, jeho nerozdelená časť sa ponechá ako nerozdelený zisk a o jeho použití rozhodne s.r.o. neskôr. Podľa § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka s.r.o. nemôže rozdeliť medzi spoločníkov čistý zisk vtedy, ak vlastné imanie je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom (prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa nesmú použiť na plnenie spoločníkom) znížená o hodnotu nesplateného základného imania.

Rozdelenie zisku v a.s. a j.s.a.

O rozdelení zisku a vysporiadaní straty a.s. a j.s.a. rozhoduje až valné zhromaždenie na základe návrhu, ktorý mu predkladá predstavenstvo. Najskôr však musí valné zhromaždenie riadnu individuálnu účtovnú závierku schváliť. A.s. a j.s.a. vytvárajú rezervný fond už pri svojom vzniku. Sú povinné ho však každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 10 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20 % základného imania.

Podmienky, po ktorých splnení môže a.s. a j.s.a. vyplácať akcionárom podiely na zisku, sú uvedené v § 179 ods. 3 až 5 Obchodného zákonníka. Po tom, ako a.s. a j.s.a. doplní rezervný fond (prípadne ďalšie fondy, ktoré vytvára), musí prednostne čistý zisk ďalej použiť na úhradu neuhradenej straty minulých rokov, ak ju má. Až potom môže zvyšok zisku rozdeliť akcionárom, členom predstavenstva, dozornej rady, zamestnancom alebo môže zo zisku zvýšiť základné imanie (vtedy musí byť účtovná závierka overená audítorom so stanoviskom bez výhrad). Ak sa celý zisk nerozdelí, jeho nerozdelená časť sa ponechá ako nerozdelený zisk a o jeho použití sa rozhodne neskôr.

Akcionári si zisk môžu rozdeliť až po doplnení rezervného fondu a úhrade straty.

Pri rozdeľovaní zisku medzi akcionárov platí ešte obmedzenie uvedené v § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka. A.s. a j.s.a. nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk, ak vlastné imanie je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom (prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa nesmú použiť na plnenie akcionárom) znížená o hodnotu nesplateného základného imania.

Vysporiadanie straty v s.r.o., a.s. a j.s.a.

Ak s.r.o., a.s. alebo j.s.a. dosiahne stratu, na jej vysporiadanie možno použiť rezervný fond, ktorý na tento účel vytvárajú. Ak na jej krytie nepostačuje rezervný fond, existujú ďalšie možnosti, ako sa s ňou môže s.r.o., a.s. alebo j.s.a. vysporiadať. Stratu je možné uhradiť z nerozdeleného zisku minulých rokov, z iných fondov, predpísať ju na úhradu spoločníkom alebo akcionárom, znížiť o ňu základné imanie (jeho výška ani po tom nesmie klesnúť pod minimálnu výšku základného imania) alebo sa časť neuhradenej straty ponechá ako neuhradená strata a o jej vysporiadaní s.r.o., a.s. alebo j.s.a. rozhodne neskôr.

Rozdelenie zisku a vysporiadanie straty vo v.o.s.

V.o.s. neplatí zo svojho zisku daň z príjmov, ale jej základ dane/daňová strata je základom dane/daňovou stratou jej spoločníkov, ktorí podávajú daňové priznanie a až po tom, ako prípadne zaplatia daň z príjmov, sa dá hovoriť o ich čistom zisku alebo strate. V.o.s. zistí svoj výsledok hospodárenia, ktorý potom pretransformuje na základ dane. Tento základ dane sa medzi jednotlivých spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov v.o.s. rovným dielom. Spoločníci v.o.s. potom podajú daňové priznanie, do ktorého uvedú časť základu dane alebo daňovej straty v.o.s., ktorá im prináleží. Vyplatený zisk až po zdanení predstavuje pre nich čistý zisk.

Ak v.o.s. dosiahla daňovú stratu, tak tá sa medzi spoločníkov delí rovnako ako základ dane. Ak v.o.s. dosiahla stratu, spoločníci ju podľa § 80 ods. 3 Obchodného zákonníka nemusia uhradiť, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. V.o.s. sa so stratou môže vysporiadať podobne ako s.r.o., teda sa môže napríklad uhradiť z nerozdeleného zisku minulých rokov, z fondov a podobne.

Rozdelenie zisku a vysporiadanie straty v k.s.

K.s. zistí svoj výsledok hospodárenia, ktorý potom pretransformuje na základ dane. Základ dane k.s. sa potom rozdelí na časť pripadajúcu komanditistom a časť pripadajúcu komplementárom v pomere, v akom sa delí medzi nich zisk pred zdanením (ak to nie je uvedené v spoločenskej zmluve, tak sa medzi nich delí na polovicu). Časť základu dane pripadajúcu na komanditistov zdaní samotná k.s. a po zdanení môže prípadný zisk vyplatiť komanditistom podľa výšky ich splatených vkladov (ak v spoločenskej zmluve nie je uvedený iný pomer) alebo sa môže ponechať v spoločnosti a použiť na podobné účely ako v s.r.o. Časť základu dane k.s. pripadajúca na komplementárov spoločnosť nezdaňuje, ale zdaňujú ju samotní komplementári vo svojom daňovom priznaní a až po zdanení pre nich predstavuje čistý zisk. Komplementári si túto časť základu dane rozdelia v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.

Daňová strata k.s. sa delí medzi komanditistov a komplementárov rovnako ako základ dane. Komplementári nie sú povinní stratu uhrádzať, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. Časť straty pripadajúcej na samotnú k.s. (teda časť straty prináležiaca komanditistom) môže byť vysporiadaná podobným spôsobom ako v s.r.o., teda sa môže napríklad uhradiť z nerozdeleného zisku minulých rokov, z fondov a podobne.

Ďalšie obmedzenia pri rozdeľovaní zisku pre obchodné spoločnosti

Jedno obmedzenie vo vyplácaní zisku spoločníkom obsahuje aj § 28 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ak neboli aktivované náklady na vývoj (jedna zo zložiek majetku, ktorý môže obchodná spoločnosť mať) úplne odpísané, môže obchodná spoločnosť rozdeliť zisk len vtedy, ak úhrnná výška rezervných fondov a iných zložiek vlastného imania, ktoré sú k dispozícii na vyplácanie, je vyššia ako celková výška neodpísaných aktivovaných nákladov na vývoj.

S.r.o., a.s. a j.s.a. nemôžu podľa Obchodného zákonníka svojim spoločníkom vyplácať podiely na zisku ani vtedy, ak by tým spôsobili svoj úpadok (záporné vlastné imanie alebo platobná neschopnosť). Obchodné spoločnosti by si pri rozdeľovaní zisku a vysporiadaní straty mali dávať pozor aj na to, aby im úpadok nehrozil (pomer v vlastného imania a záväzkov nižší ako stanovená hranica, v roku 2017 pomer 6 ku 100). Ak je spoločnosť v úpadku alebo jej úpadok hrozí, dostáva sa do krízy a vzťahujú sa ňu určité obmedzenia, o ktorých sa viac dočítate v článku Spoločnosť v kríze - nový inštitút v Obchodnom zákonníku od 1.1.2016.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: