Miestny poplatok za rozvoj od 1. 11. 2016

Ján Benko | 17.11.2016
Miestny poplatok za rozvoj od 1. 11. 2016
Obce či mestá môžu uložiť povinnosť zaplatiť jednorazový poplatok za stavbu nehnuteľnosti. Za niektoré drobné stavby, stavby rodinných domov a parkovacích státí nebude možné poplatok vyberať.

Zákon č. 477/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o miestnom poplatku za rozvoj“) vstúpil do účinnosti 1.11.2016. Miestny poplatok za rozvoj nie je povinným poplatkom. Zákon poskytuje obci, resp. mestu právomoc takýto poplatok zaviesť a vyberať. Obec či mesto na základe dobrovoľného rozhodnutia poplatok zavedie alebo nezavedie. Miestny poplatok za rozvoj môže obec, resp. mesto ustanoviť všeobecne záväzným nariadením (VZN) na celom svojom území, v jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území.

Správu miestneho poplatku za rozvoj vykonáva obec, ktorá ho na svojom území uložila. Správu poplatku za rozvoj vykonávajú v Bratislave a v Košiciach mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta. Správu miestneho poplatku za rozvoj vykonáva v Bratislave Magistrát hlavného mesta SR. Mesto Košice zatiaľ nepredložilo návrh všeobecne záväzného nariadenia (VZN), ktorým by zaviedlo na svojom území tento poplatok.

Základ a výška (sadzby) miestneho poplatku za rozvoj

Základom pre výpočet miestneho poplatku za rozvoj je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2, pričom na účely zákona o miestnom poplatku za rozvoj sa za podlahovú plochu nadzemnej časti stavby považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby.

Obec či mesto môžu určiť výšku miestneho poplatku za rozvoj od 10 eur do 35 eur za každý (aj začatý) m2 podlahovej plochy.

Obec, resp. mesto môže ustanoviť sadzby miestneho poplatku za rozvoj rôzne pre stavby v nasledovnom členení

  • stavby na bývanie,
  • stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,
  • priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,
  • stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou,
  • ostatné stavby.

Napríklad Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy navrhuje s účinnosťou od 1.1.2017 ustanoviť pre všetky kategórie stavieb miestny poplatok za rozvoj v maximálnej sume 35 € za m2 podlahovej plochy.

Pre jednotlivé katastrálne územia obce, resp. mesta alebo jednotlivé časti je možné ustanoviť rôzne sadzby miestneho poplatku za rozvoj. Ak sa stavba využíva na viacero účelov (napr. na bývanie a na podnikanie) a obec určila rozdielne sadzby miestneho poplatku za rozvoj, celková suma tohto poplatku sa vypočíta ako súčet jednotlivých pomerných častí tohto poplatku podľa využitia podlahovej plochy.

Ak stavba slúži na viaceré účely, poplatník je povinný oznámiť obci, resp. mestu najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti výmeru podlahovej plochy nadzemnej časti stavby podľa príslušného účelu využitia podlahovej plochy.

Sadzbu miestneho poplatku za rozvoj je možné ustanoviť alebo zmeniť všeobecne záväzným nariadením (VZN) iba k 1. januáru kalendárneho roka.

Kto platí miestny poplatok za rozvoj a aká je lehota splatnosti

Miestny poplatok za rozvoj platí poplatník, ktorým je v zmysle zákona o miestnom poplatku za rozvoj fyzická osoba (napr. občan, živnostník) alebo právnická osoba (napr. podnikateľská s.r.o.), ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie.

Zákon zároveň vymedzuje, kto poplatníkom nie je, t. j. ani nim byť nemôže. Poplatníkom nie je obec, alebo samosprávny kraj alebo štát, ktorá ako stavebník uskutočňuje stavbu na svojom území.

Ak stavbu realizuje viac stavebníkov uvedených v právoplatnom stavebnom povolení, poplatníkom je každý stavebník v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak. Viacerých poplatníkov môže zastupovať aj jeden z nich ako zástupca. Zástupca musí skutočnosť, že je zástupcom oznámiť obci, resp. mestu najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti.

Ak uskutočňujú stavbu manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, poplatníkmi sú obaja manželia, ktorí ručia za poplatok za rozvoj spoločne a nerozdielne.

Obec či mesto vyrubuje miestny poplatok za rozvoj rozhodnutím. Vyrubený poplatok je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Na základe žiadosti poplatníka je možné určiť splatnosť tohto poplatku v splátkach.

Ak dôjde k zmene výmery podlahovej plochy stavby (napríklad v dôsledku povolenia zmeny stavby pred dokončením a pod.), obec vydá nové rozhodnutie, ktorým vyrubí rozdiel oproti pôvodne vyrubenému poplatku (jeho výške).

Vznik a zánik povinnosti uhradiť miestny poplatok za rozvoj

Poplatková povinnosť:

  • vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia,
  • zaniká dňom, ktorým stavebné povolenie stratilo platnosť, ak súčasne poplatník nezačal stavbu realizovať.

Kedy nemôže obec, resp. mesto vyberať miestny poplatok za rozvoj

Zákon o miestnom poplatku za rozvoj jednoznačne vymedzuje prípady, kedy obec či mesto nemôže ani vo všeobecne záväznom nariadení (VZN) určiť sumu miestneho poplatku za rozvoj. Ide o nasledujúce prípady:

  • odstránenie poruchy stavby alebo havarijného stavu stavby,
  • drobná stavba, nadstavba a prístavba s výmerou podlahovej plochy do 25 m2,
  • stavba rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m2,
  • stavba alebo časť stavby
    • sociálneho bývania alebo slúžiaca na vykonávanie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
    • vstavanej garáže a parkovacieho státia v rámci existujúcej stavby,
    • zdravotníckeho zariadenia,
    • slúžiaca materským školám, na základné vzdelávanie, na stredné vzdelávanie, na vyššie odborné vzdelávanie, na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, výlučne strediskám praktického vyučovania alebo špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy,
    • slúžiaca zariadeniu sociálnych služieb,
    • slúžiaca na vykonávanie náboženských obradov cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom,
    • slúžiaca na obranu štátu,
    • slúžiaca na účely múzea, knižnice, galérie a kultúrneho strediska.

O autorovi

Ing. Ján Benko

Zvedavo a rád do hĺbky skúmam otázky a témy, ktoré iní prebádali len málo. V spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o. spolu s kolegami podnikateľom odhaľujeme chodníčky, ktoré ich povedú zákonnou, no finančne únosnejšou cestou. Každodenným spoločníkom je mi legislatívne dianie a výzvy, ktorým slovenskí podnikatelia čelia. K mojim osobným prioritám patrí neustále vzdelávanie a vo voľnom čase ma zaujíma politika, literatúra a skúmanie čohokoľvek nového.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: