Kedy a akým spôsobom zdaňujú Slováci pracujúci v zahraničí celosvetové príjmy na Slovensku.
Kedy sa v Slovenskej republike zdaňujú aj zahraničné príjmy
Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) sa daňovníci delia na daňovníkov z neobmedzenou daňovou povinnosťou (ďalej len „rezidenti“) a daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. Jedným zo základných pravidiel zdaňovania príjmov je, že rezidenti zdaňujú v Slovenskej republike celosvetové príjmy, t. j. príjmy plynúce zo zdrojov v Slovenskej republike (ďalej len „tuzemské príjmy“) a príjmy plynúce zo zdrojov mimo Slovenskej republiky (ďalej len „zahraničné príjmy“).
Pokiaľ ide o fyzickú osobu, rezidentom je taká fyzická osoba, ktorá:
- má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo
- sa zdržiava na území Slovenskej republiky aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach.
Môže dôjsť k situácii, kedy sa na určenie rezidencie aplikujú aj ustanovenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak je fyzická osoba rezidentom oboch štátov, použijú sa rozhodovacie kritériá podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (spravidla článok IV - Rezident).
Príklad: Peter má trvalý pobyt v Slovenskej republike a v roku 2014 pracoval v Českej republike. Podľa českého zákona č. 586/1992 Sb. o daních z příjmů v znení neskorších predpisov (ďalej len “český zákon o dani z príjmov”) ale nie je daňovým rezidentom v Česku. Keďže má v SR trvalý pobyt, tak spĺňa jedno z vyššie uvedených kritérií a je daňovým rezidentom na Slovensku.
Príklad: Peter má trvalý pobyt v Slovenskej republike. V Slovenskej republike má manželku, dieťa a je spoluvlastníkom nehnuteľnosti. V roku 2014 pracoval v Českej republike 200 dní. Z ustanovení českého zákona o dani z príjmov vyplýva, že bude rezidentom v Česku. Rezidencia sa určí podľa čl. IV – Rezident ods. 2 písm. a) zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (v Zbierke zákonov predpis č. 238/2003). Na základe tejto zmluvy sa daňová rezidencia určí podľa toho, kde má Peter stredisko životných záujmov. Vzhľadom na jeho situáciu, to bude v Slovenskej republike, a preto bude daňovým rezidentom v SR.
Čo je daňová rezidencia a prečo sa ňou zaoberať približujeme aj v článku Posudzovanie daňovej rezidencie fyzickej a právnickej osoby.
Kedy vznikne povinnosť podať daňové priznanie za rok 2014 v Slovenskej republike
Pri tuzemských a zahraničných príjmoch zo zamestnania (závislej činnosti) daňovník “testuje”, či tieto príjmy presiahli 50 % nezdaniteľnej časti základu dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Pre rok 2014 sa príjmy zo zamestnania (tuzemské príjmy a zahraničné príjmy) testujú (porovnávajú) voči sume 1 901,67 €.
Príklad: Vychádzajme zo situácie, že Peter bude daňovým rezidentom v SR. V Slovenskej republike mal príjmy zo závislej činnosti 1 000 eur. V Českej republike mal príjmy zo závislej činnosti v prepočte na menu euro 9 000 eur. Súčet tuzemských príjmov a zahraničných príjmov (10 000 eur) je vyšší ako 1 901,67 eur, a preto je povinný podať daňové priznanie v Slovenskej republike.
Príklad: Vychádzajme zo situácie, že Peter bude daňovým rezidentom v SR. V Slovenskej republike mal príjmy zo závislej činnosti 1 000 eur. V Českej republike mal príjmy zo závislej činnosti v prepočte na menu euro 900 eur (prepočet sa vykoná podľa § 31 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Súčet tuzemských príjmov a zahraničných príjmov (1 900 eur) je nižší ako 1901,67 eur, preto nie je povinný podať daňové priznanie v Slovenskej republike.
Metódy pre zamedzenia dvojitého zdanenia pri zdaňovaní zahraničných príjmov
Pri zdaňovaní príjmov zo zahraničia sa uplatňujú metódy zamedzenia dvojitého zdanenia v príslušných zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia. Používajú sa tieto dve metódy:
- metóda zápočtu dane,
- metóda vyňatia príjmov.
Pri metóde započítania dane sú pre daňovníka s príjmami zo závislej činnosti rozhodujúce:
- základ dane z celosvetových príjmov,
- základ dane zo zahraničných príjmov,
- daň zaplatená v zahraničí (na prepočet sa použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie a suma za zaokrúhli na dve desatinné miesta matematicky),
- daň uznaná na zápočet (vypočítaná v daňovom priznaní).
Daňovník znižuje daň z príjmov vypočítanú zo základu dane z celosvetových príjmov o daň uznanú na zápočet, ktorá sa uznáva najviac do výšky dane zaplatenej v zahraničí.
Pri metóde vyňatia príjmov sú pre daňovníka s príjmami zo závislej činnosti rozhodujúce:
- základ dane z celosvetových príjmov,
- základ dane zo zahraničných príjmov.
Daňovník od základu dane z celosvetových príjmov odpočíta základ dane zo zahraničných príjmov a tak zdaňuje len tuzemské príjmy.
Akú metódu pre zamedzenie dvojitého zdanenia použiť?
Daňovník použije metódu, ktorú vyžaduje konkrétna zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. Prípadne môže použiť metódu vyňatia príjmov aj keď zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia vyžaduje uplatnenie metódy zápočtu dane, ak je uplatnenie metódy vyňatia príjmov pre daňovníka výhodnejšie a zároveň boli príjmy v zahraničí preukázateľne zdanené.
Zdanenie príjmov v zahraničí sa preukazuje obdobným dokladom ako je potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti, ktorý vyhotoví zahraničný zamestnávateľ. Tento doklad je povinnou prílohou daňového priznania v Slovenskej republike.
Prečítajte si aj článok Ako vyplniť daňové priznanie za rok 2014 pri príjmoch zo zahraničia.
Pracovali ste v roku 2015 Rakúsku? Ako vyplniť daňové priznanie sa dozviete v článku Daňové priznanie Slováka pracujúceho v Rakúsku.
