Ako ovplyvní odklad daňového priznania platenie preddavkov na daň z príjmov u živnostníkov a iných samostatne zárobkovo činných osôb.
Čo sú preddavky na daň z príjmov fyzickej osoby?
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o dani z príjmov”) ustanovuje v § 2 písm. u) preddavok na daň ako povinnú platbu na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.
Platením preddavkov v priebehu roka daňovník (napr. živnostník) platí v podstate zálohu na daň z príjmov, ktorej definitívnu sumu bude vedieť až po skončení roka. Povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov nemá každý daňovník. Je však povinnosťou daňovníka, resp. jeho účtovníka alebo daňového poradcu, aby dohliadol na platenie preddavkov, ak táto povinnosť vznikne.
Budeme sa venovať plateniu preddavkov na daň z príjmov, ktoré platí samostatne zárobkovo činná fyzická osoba (napr. živnostník). V článku sa dozviete
- aké možnosti odloženia daňového priznania má fyzická osoba,
- kedy vzniká fyzickej osobe povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov,
- v akom období sa platia preddavky na daň,
- ako ovplyvní odloženie daňového priznania platenie preddavkov,
- čo robiť, ak nechcem platiť preddavky na daň.
Odloženie daňového priznania fyzickej osoby
Fyzická osoba (napr. živnostník) si môže štandardnú trojmesačnú lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť až o najviac 6 celých kalendárnych mesiacov. Rozhoduje skutočnosť, či fyzická osoba mala príjmy zo zdrojov v zahraničí. Ak fyzická osoba nemala príjmy zo zdrojov v zahraničí, podanie daňového priznania si môže odložiť o najviac 3 celé kalendárne mesiace.
Pri tzv. odklade daňového priznania je dôležité slovo “najviac”. Znamená to, že podanie daňového priznania je možné odložiť o jeden, dva či až šesť celých kalendárnych mesiacov. Lehotu na podanie daňového priznania je možné predĺžiť napríklad do konca apríla alebo mája. Už predĺženú lehotu na podanie daňového priznania nie je možné ďalej predĺžiť.
Vzor odkladu daňového priznania a podrobnejšie informácie k odkladu daňového priznania nájdete v článku Odklad daňového priznania v roku 2017 a vzor odkladu.
Kedy vzniká fyzickej osobe povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov
Povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov vzniká po presiahnutí sumy poslednej známej daňovej povinnosti. Hraničná suma je vo výške 2 500 eur. Ak posledná známa daňová povinnosť, napr. živnostníka, nebude vyššia ako 2 500 eur (vrátane tejto sumy), preddavky na daň z príjmov neplatí. Od výšky poslednej známej daňovej povinnosti sa odvíja aj to, ako často sa preddavky musia platiť.
Posledná známa daňová povinnosť nie je vždy rovnaká ako daňová povinnosť uvedená v daňovom priznaní za predchádzajúci rok. Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa síce vychádza zo základov dane zistených za predchádzajúci rok, avšak
- tento základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka platnú v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň,
- použije sa sadzba, resp. sadzby dane platné v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň.
Vypočítaná daň sa zníži o daňový bonus. V tomto prípade platí, že vypočítaná daň sa zníži o daňový bonus, na ktorý vznikol daňovníkovi nárok v poslednom daňovom priznaní, bez ohľadu na to, či mu nárok na daňový bonus vznikne aj v nasledujúcom kalendárnom roku.
Príklad 1: V roku 2016 dosiahol živnostník základ dane 8 000 eur a vznikol mu nárok na daňový bonus 256,92 eura. Na účel výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti sa základ dane za rok 2016 zníži o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (ročnú) na rok 2017 (3 803,33 eura). Zo sumy 4 196,67 eura sa vypočíta daň (19 %), ktorá bude vo výške 797,36 eura. Následne sa zníži o daňový bonus, ktorý si živnostník uplatnil v roku 2016 (797,36 - 256,92). Suma poslednej známej daňovej povinnosti bude 540,44 eura.
Ak je posledná známa daňová povinnosť daňovníka (napr. živnostníka) aspoň 2 500,01 eura, vzniká mu povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov štvrťročne. Ak je posledná známa daňová povinnosť daňovníka (napr. živnostníka) aspoň 16 600,01 eura, vzniká mu povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov mesačne.
Ako ovplyvní odloženie daňového priznania platenie preddavkov na daň z príjmov
Fyzická osoba (napr. živnostník) platí preddavky na daň z príjmov v preddavkovom období, ktoré je iné ako zdaňovacie obdobie. Zdaňovacím obdobím fyzickej osoby je kalendárny rok. Začiatok a koniec preddavkového obdobia závisí od toho, kedy fyzická osoba bude podávať daňové priznania. Prostredníctvom odkladu daňového priznania tak môže dôjsť k predĺženiu alebo skráteniu obdobia platenia preddavkov.
Preddavkové obdobie začína prvým dňom po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a končí posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Ak by nedošlo k odkladu daňového priznania, preddavkové obdobie fyzickej osoby (napr. živnostníka) by pripadalo na mesiace apríl bežného kalendárneho roka až marec nasledujúceho kalendárneho roka.
Keďže preddavkové obdobie sa u fyzických osôb nezhoduje so zdaňovacím obdobím, v daňovom priznaní sa daň zníži len o časť zaplatených preddavkov. Preddavky sa síce platia na daňovú povinnosť za konkrétne zdaňovacie obdobie, ale ich výška a splatnosť sa viaže na konkrétne preddavkové obdobie. Pri posune lehoty na podanie daňového priznania sa nedoplácajú preddavky spätne za obdobie odkladu daňového priznania.
Preddavkové obdobia a zdaňovacie obdobia sa čiastočne prekrývajú. Môže dôjsť k situácii, že po preddavkovom období
- nebude nasledovať ďalšie preddavkové obdobie,
- bude nasledovať ďalšie preddavkové obdobie, v ktorom vznikne povinnosť platiť vyššie preddavky,
- bude nasledovať ďalšie preddavkové obdobie, v ktorom vznikne povinnosť platiť nižšie preddavky.
Ak dôjde k situácii, že po uplynutí preddavkového obdobia nevznikne daňovníkovi (napr. živnostníkovi) povinnosť platiť preddavky v ďalšom preddavkovom období, tak môže požiadať daňový úrad o vrátenie preddavkov zaplatených v bežnom zdaňovacom období.
Príklad 2: Živnostník platí v preddavkovom období apríl 2017 až marec 2018 štvrťročné preddavky vo výške 2 000 eur. Daňové priznanie za rok 2016 aj 2017 podá v lehote do konca marca príslušného roka. Posledná známa daňová povinnosť z údajov za rok 2017 nie je taká vysoká, aby mu vznikla povinnosť platiť preddavky od apríla 2018. Zaplatené preddavky za prvý štvrťrok 2018 (mesiace január, február a marec) mu daňový úrad na základe žiadosti vráti.
Ak dôjde k situácii, že po uplynutí preddavkového obdobia síce daňovníkovi (napr. živnostníkovi) vznikne povinnosť platiť preddavky, ale v nižšej sume, ako už platil, prevyšujúca časť zaplatených preddavkov sa započíta na ďalšie (už nižšie) preddavky.
Príklad 3: Živnostník platí v preddavkovom období apríl 2017 až marec 2018 štvrťročné preddavky vo výške 2 000 eur. Daňové priznanie za rok 2016 aj 2017 podá v lehote do konca marca príslušného roka. Na základe poslednej známej daňovej povinnosti z údajov za rok 2017 mu vznikne povinnosť platiť štvrťročné preddavky vo výške 1 000 eur. Keďže za prvý kalendárny štvrťrok 2018 je povinný zaplatiť preddavok vo výške 2 000 eur, za druhý kalendárny štvrťrok nemusí zaplatiť preddavok. Suma 1 000 eur z preddavku zaplateného za prvý kalendárny štvrťrok 2018 sa započíta na preddavok za druhý kalendárny štvrťrok 2018. Ďalší preddavok vo výške 1 000 eur zaplatí až za tretí kalendárny štvrťrok. Živnostník môže požiadať o vrátenie rozdielu 1 000 eur, avšak musel by zaplatiť 1 000 eur preddavok za druhý kalendárny štvrťrok 2018.
Ak dôjde k situácii, že po uplynutí preddavkového obdobia vznikne daňovníkovi (napr. živnostníkovi) povinnosť platiť preddavky vo vyššej sume, ako už platil, platí ďalšie preddavky vo vyššej sume. Spätne sa rozdiel nedopláca.
Príklad 4: Živnostník platí v preddavkovom období apríl 2017 až marec 2018 štvrťročné preddavky vo výške 2 000 eur. Daňové priznania za roky 2016 a 2017 podá v lehote do konca marca príslušného roka. Výška poslednej známej daňovej povinnosti z údajov za rok 2017 je 10 000 eur, čím mu vzniká povinnosť platiť v preddavkovom období od mesiaca apríl 2018 štvrťročné preddavky vo výške 2 500 eur. Za prvý kalendárny štvrťrok 2018 zaplatí preddavok vo výške 2 000 eur. Za druhý kalendárny štvrťrok 2018 a nasledujúce kalendárne štvrťroky zaplatí preddavky vo výške 2 500 eur. Rozdiel vo výške 500 eur za prvý kalendárny štvrťrok nedopláca.
Predĺžením lehoty na podanie daňového priznania je možné regulovať dĺžku preddavkového obdobia.
Príklad 5: Posledná známa daňová povinnosť živnostníka za rok 2016 je vo výške 4 000 eur. Je povinný platiť štvrťročné preddavky vo výške 1 000 eur do konca každého kalendárneho štvrťroka. Lehotu na podanie daňového priznania za rok 2016 si predĺžil do 30.06.2017. Ak si lehotu na podanie daňového priznania za rok 2017:
- nepredĺži, skončí preddavkové obdobie 03.04.2018, pričom na preddavkoch zaplatí spolu 3 000 eur,
- predĺži opäť o tri celé kalendárne mesiace (do konca júna 2018), skončí preddavkové obdobie 02.07.2018, pričom na preddavkoch zaplatí spolu 4 000 eur,
- predĺži o šesť celých kalendárnych mesiacov (do konca septembra 2018), skončí preddavkové obdobie 01.10.2018, pričom na preddavkoch zaplatí spolu 5 000 eur.
Nepredĺžiť lehotu na podanie daňového priznania za nasledujúce zdaňovacie obdobie (t. j. v príklade za rok 2017) je výhodné v prípade, ak ďalej nebude fyzická osoba povinná platiť preddavky.
Príklad 6 (vychádza z príkladu 5): Posledná známa daňová povinnosť živnostníka za rok 2017 by bola vo výške 1 000 eur. Ak by si podanie daňového priznania za rok 2017 odložil do konca júna 2018, zaplatil by preddavky v roku 2018 za dva kalendárne štvrťroky, spolu 2 000 eur. Ak by daňové priznanie za rok 2017 podal v štandardnej trojmesačnej lehote, zaplatil by v roku 2018 len jeden preddavok vo výške 1 000 eur. Zaplatené preddavky by na základe žiadosti živnostníka daňový úrad vrátil.
Predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania sa oplatí v prípade, ak by fyzickej osobe vychádzali platiť preddavky vyššie, ako aktuálne platí. Vyššie preddavky by daňovník platil až v preddavkovom období, ktoré začne prvým dňom po uplynutí predĺženej lehoty na podanie daňového priznania.
Príklad 7 (vychádza z príkladu 5): Posledná známa daňová povinnosť živnostníka za rok 2017 by bola vo výške 10 000 eur. Stále by musel platiť štvrťročné preddavky, avšak vo výške 2 500 eur.
- Ak by si podanie daňového priznania za rok 2017 neodložil, jedno preddavkové obdobie by mu skončilo 03.04.2018 a ďalšie by mu začalo 04.04.2018 a trvalo by až do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania za rok 2018. V roku 2018 by tak živnostník zaplatil na preddavkoch 8 500 eur (1 000 € za prvý štvrťrok a 3 x 2 500 € za druhý až štvrtý štvrťrok).
- Ak by si podanie daňového priznania za rok 2017 odložil (napr. do konca júna 2018), nové preddavkové obdobie, v ktorom by platil vyššie preddavky, by mu začalo až 03.07.2018. V roku 2018 by tak živnostník zaplatil na preddavkoch 7 000 eur (2 x 1 000 € za prvý a druhý štvrťrok a 2 x 2 500 € za tretí a štvrtý štvrťrok). Živnostník nedopláca spätne preddavky do výšky 2 500 eur za prvý a druhý kalendárny štvrťrok.
Čo robiť, ak nechcem platiť preddavky na daň z príjmov
V prípade, ak daňovníkovi vznikne povinnosť platiť preddavky vo vysokej sume, pričom táto skutočnosť vznikla na základe jednej alebo viacerých neobvyklých udalostí, t. j. daň v nasledujúcom zdaňovacom období nebude taká vysoká, aby daňovník musel platiť vysoké preddavky, môže požiadať daňový úrad o určenie preddavkov v inej výške. Je možné dohodnúť aj iné lehoty splatnosti preddavkov, ako aj faktické ukončenie povinnosti platiť preddavky.
Daňovník (napr. živnostník) v žiadosti uvedie konkrétne dôvody a výpočty, ktoré daňový úrad posúdi a rozhodne, či žiadosti vyhovie. Daňový úrad si môže (nemusí) vyžiadať dodatočné informácie. V prípade, ak chce daňovník so žiadosťou na daňovom úrade uspieť, nemal by jej pripravenie podceniť.
