V čom sú špecifiká rozvodového konania v prípade, ak majú manželia spoločné maloleté deti?
Rozvodové konanie
Konanie o rozvode manželstva na súde sa začína vždy na základe návrhu jedného z manželov. Špecifickou je situácia, kedy rozvádzajúci sa manželia majú spoločné maloleté deti. V takom prípade sa súčasťou rozvodového konania automaticky stáva aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
Je potrebné poznamenať, že musí ísť o spoločné a o maloleté deti. Rozvodové konanie žiadnym spôsobom neovplyvňuje, ak majú manželia dospelé deti, príp. ak majú maloleté deti, ale s iným partnerom.
Začatím konania o rozvode manželstva teda začína aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a manželstvo nebude rozvedené skôr, ako bude vyriešená otázka detí.
Konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
Keďže s rozvodom manželstva je spravidla spojené fyzické odlúčenie manželov a štandardný rodinný model starostlivosti o deti už nie je možný, v rozhodnutí o rozvode manželstva súd musí upraviť výkon rodičovských práv a povinností vo vzťahu k spoločným maloletým deťom rozvádzajúcich sa manželov.
Musí teda nevyhnutne určiť, komu budú deti po rozvode zverené do osobnej starostlivosti, prípadne súd určí striedavú starostlivosť. Súd upraví, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, a tiež súd určí výšku výživného na deti. Súd môže upraviť aj styk detí s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti.
Úprava výkonu rodičovských práv a povinností ale neznamená obmedzenie alebo zbavenie rodičov ich rodičovských práv a povinností. Fakticky ide o úpravu výkonu týchto práv a povinností, a teda o akési časové a materiálne rozdelenie práv a povinností medzi rodičov, ktorí sa už o svoje deti nebudú starať v rovnaký čas na rovnakom mieste.
Dohoda rodičov
Súd má možnosť akceptovať, ak si manželia (rodičia) medzi sebou dohodli úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, aj výšku výživného. Takúto rodičovskú dohodu predložia súdu na schválenie. Zákon túto alternatívu preferuje a manželov k tomu motivuje. Je predpokladom, že rodiča disponujú lepšou schopnosťou upraviť výkon svojich rodičovských práv a povinností, ako samotný sudca, ktorý zo svojej pozície nemôže vidieť skutočné potreby detí a musí vychádzať iba z formálnych materiálov, dostupných v súdnom spise.
V rámci dohody nemajú rodičia absolútnu svojvôľu. Pri rodičovskej dohode musia rešpektovať najlepší záujem dieťaťa. Súd toto bude hodnotiť, posúdi dohodu či neodporuje zákonu a či je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a následne dohodu schváli.
Tým sa dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností stane súčasťou rozhodnutia o rozvode manželstva a bude mať účinky právoplatného rozsudku.
Dohoda o výživnom na maloleté deti
Treťou nevyhnutnou náležitosťou rozhodnutia o rozvode s maloletými deťmi je určenie výšky výživného na dieťa. Výživné sa stanovuje na základe odôvodnených potrieb dieťaťa a na základe možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov. Samozrejme sa zohľadňuje aj intenzita poskytovanej starostlivosti rodičmi voči dieťaťu v nadväznosti na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.
Dohoda rodičov o výživnom je taktiež prípustná. Tá ale musí zohľadňovať záujmy dieťaťa a podmienky zákona v rámci určenia výšky výživného na dieťa. Napriek tomu, že ide o dohodu medzi rodičmi, výživné je v prospech dieťaťa. Zákon neumožňuje vzdať sa výživného na dieťa jedným z rodičov. Otázka výživného ani nemá byť argumentom na „vydieranie“ v rámci otázky budúceho majetkového vyrovnania medzi rodičmi. Ak by dohoda o výživnom odporovala zákonu, súd by ju neschválil a výšku výživného by určil autoritatívne.
Kolízny opatrovník a jeho úloha pri rozvode
Na zabezpečenie práv maloletých detí zákon o rodine stanovuje, že v prípadoch, kedy je možný konflikt záujmov rodičov so záujmami maloletých detí, v takýchto konaniach má byť dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
Ten má v súdnom konaní dieťa zastupovať, presadzovať jeho záujmy a ochraňovať jeho práva. Konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takýmto konaním nepochybne je, preto je spravidla deťom ustanovený za kolízneho opatrovníka zamestnanec Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Príkladom kolízie záujmov rodiča a záujmov detí je situácia, kedy jeden rodič v dôsledku ťažkého narušenia vzťahu chce absolútne vylúčiť kontakt s druhým rodičom a tým pádom aj nepriamo kontakt s dieťaťom. Takýto záujem rodiča môže byť v konflikte záujmov dieťaťa, ktoré môže mať s druhým rodičom pozitívny vzťah a tým pádom má záujem o zachovanie tohto vzťahu.
Akým spôsobom sa dohodnúť pri rozvode manželstva
Napriek tomu, že dohoda manželov v rámci rozvodového konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výživnom rozvodové konanie zjednodušuje, zrýchľuje a minimalizuje negatívne vplyvy procesu na deti, nie vždy k takejto dohode dôjde.
V takom prípade je súd nútený rozhodnúť autoritatívne na základe vykonaných dôkazov. Keďže je otázka zverenia dieťaťa náročnou (najmä psychologickou) kategóriou, súd vo väčšine prípadov nariadi súdnoznalecké dokazovanie znalcom v odbore psychológia. Znalec na základe sedení s rodičmi a deťmi vyhotovuje znalecký posudok, ktorý je základným podkladom pre rozhodnutie.
Súd má okrem toho možnosť, ak je to účelné a umožňujú to okolnosti, vyzvať manželov, aby sa pokúsili o zmierne riešenie mediáciou. Rovnako súd môže nariadiť absolvovanie psychologického poradenstva, sedenie u sexuológa alebo iného odborníka, ktorý v danej situácii môže napomôcť k riešeniu alebo zmierneniu situácie.
Dosiahnutie dohody je závislé od rôznych faktorov. Od podmienok, v akých sú podmienky dohody diskutované, od aktuálneho štádia konfliktu medzi manželmi, a v neposlednom rade od štádia vnútorného vysporiadania sa s ukončením vzťahu u každého z manželov.
Čo sa za relevantný pokus
o dosiahnutie dohody nedá považovať (napriek zaužívanej praxi), ak sú
druhému rodičovi poslané jednostranné podmienky dohody bez vzájomnej diskusie,
spravidla cez advokáta, a tie sú druhým rodičom odmietnuté. Tento
v praxi používaný spôsob označovaný za „pokus o dohodu“ nemožno
považovať za skutočnú vôľu vyjednať podmienky budúcej rodičovskej dohody.
Časté sporné body pri rozvode manželstva s maloletými deťmi
1. Otázka názoru
dieťaťa – samotné dieťa má v závislosti od svojej rozumovej
a vôľovej vyspelosti právo vyjadriť sa k veci, ktorá sa ho týka
a tento názor treba zohľadniť. Sporná býva otázka akceptácia názoru
dieťaťa. Odlišne sa musí prihliadať na názor 17-ročného dieťaťa a názor 4-ročného dieťaťa. Zohľadniť treba nielen jeho chápanie situácie a následkov
rozhodnutia, ale aj podmienky za ktorých bol jeho názor zisťovaný.
V neposlednom rade je potrebné brať ohľad aj na možné vystavenie konfliktu
lojality a následnému pocitu viny.
Veľmi častou je situácia, kedy rodičia bojujú na súde v presvedčení, že zohľadňujú názor svojho dieťaťa, že dieťa chce byť práve s nimi. Problémom je, že sa dieťaťa spýtajú na názor za nevhodných podmienok a toto dieťa každému z rodičov v súkromí vysloví vôľu byť práve s ním. Tu sa prejavuje konflikt lojality, kedy dieťa nechce toho ktorého rodiča raniť. Preto je vhodné v rámci rozvodu aktívne pracovať aj s psychológom, ktorý rodičom priblíži vnímanie situácie dieťaťom a poradí im spôsob, ako dieťaťu situáciu uľahčiť a zistiť jeho skutočnú vôľu.
2. Konflikt medzi
tvrdeniami naprieč súdnymi spormi – v rozvodovom konaní sa posudzuje
narušenie vzťahu manželov, ich príčin a následkov a možnosť obnovy
vzťahu. V konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
sa posudzuje rodičovská kompetencia a najlepší záujem dieťaťa pre porozvodové
konanie. A pri určení výživného na dieťa sa posudzujú potreby dieťaťa
a finančné možnosti rodičov. Nezriedka do problematiky nepriamo vstupujú
aj okolnosti budúceho vyporiadania majetku manželov.
S ohľadom na vzájomnú prepojenosť týchto oblastí je vhodné pri presadzovaní svojich práv a nárokov vychádzať zo skutočného stavu. V opačnom prípade môže dôjsť k rozporom a následnej potrebe dokazovania.
Ak je napríklad v rámci rozvodu jedným z manželom tvrdené, že druhý manžel je závislý od drog a hracích automatov, nemal by ten istý manžel v rámci konania o zverení dieťaťa presadzovať vhodnosť striedavej starostlivosti.
3. Oddelené zverenie detí – otázka zverenia súrodencov tomu istému rodičovi nie je zákonom upravená a aj pri tomto bode bude nevyhnutné zohľadňovať záujmy deti a všetky okolnosti jednotlivého prípadu. S ohľadom na okolnosti preto nie je legislatívne vylúčené oddelenie súrodencov pri náležitom zistení skutkového stavu.
4. Zverenie dieťaťa do
osobnej starostlivosti a ďalšie rodičovské práva a povinnosti –
samotné zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jednému
z rodičov neznamená, že by druhý rodič stratil aj ostatné rodičovské
práva. Ak súdnym rozhodnutím neboli tieto práva obmedzené alebo pozastavené
a nedošlo k osobitnej úprave ich výkonu, zostávajú mu zachované.
A to znamená, že ak je dieťa zverené jednému z rodičov, druhý rodič má zachované právo na výchovu dieťaťa, na poskytovanie informácii o výchove, na zastupovanie dieťaťa, správu jeho majetku, a ďalšie. Preto nemôže rodič, ktorému bolo dieťa zverené, svojvoľne nakladať s majetkom dieťaťa, bez súhlasu druhého rodiča prihlásiť dieťa do školy alebo na krúžky, prípadne dať súhlas na lekársky zákrok.
Zhrnutie
Problematika rozvodu manželstva s maloletými deťmi je značne všeobecná, aby mohla reflektovať na potrebu individuálneho posúdenia jednotlivého rodinného prípadu. Aj v rámci tejto oblasti je najvhodnejšou prevencia, resp. predchádzanie budúcim problémom a prehlbovaniu konfliktu, ktorý by mohol viesť do niekoľkoročnej záťažovej situácie tak pre manželov, ako aj pre ich deti.
