V čom sú špecifiká rozvodového konania v prípade, ak majú manželia spoločné maloleté deti?
Rozvodové konanie
Konanie o rozvode manželstva na súde sa začína vždy na základe návrhu jedného z manželov. Špecifickou je situácia, kedy rozvádzajúci sa manželia majú spoločné maloleté deti. V takom prípade sa súčasťou rozvodového konania automaticky stáva aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
Je potrebné poznamenať, že musí ísť o spoločné a o maloleté deti. Rozvodové konanie žiadnym spôsobom neovplyvňuje, ak majú manželia dospelé deti, príp. ak majú maloleté deti, ale s iným partnerom.
Začatím konania o rozvode manželstva teda začína aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a manželstvo nebude rozvedené skôr, ako bude vyriešená otázka detí.
Konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
Keďže s rozvodom manželstva je spravidla spojené fyzické odlúčenie manželov a štandardný rodinný model starostlivosti o deti už nie je možný, v rozhodnutí o rozvode manželstva súd musí upraviť výkon rodičovských práv a povinností vo vzťahu k spoločným maloletým deťom rozvádzajúcich sa manželov.
Musí teda nevyhnutne určiť, komu budú deti po rozvode zverené do osobnej starostlivosti, prípadne súd určí striedavú alebo spoločnú starostlivosť. Súd upraví, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, a tiež súd určí výšku výživného na deti. Súd môže upraviť aj styk detí s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti.
Úprava výkonu rodičovských práv a povinností ale neznamená obmedzenie alebo zbavenie rodičov ich rodičovských práv a povinností. Fakticky ide o úpravu výkonu týchto práv a povinností, a teda o akési časové a materiálne rozdelenie práv a povinností medzi rodičov, ktorí sa už o svoje deti nebudú starať v rovnaký čas na rovnakom mieste.
Dohoda rodičov
Súd má možnosť
akceptovať, ak si manželia (rodičia) medzi sebou dohodli úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností, aj výšku výživného. Takúto rodičovskú dohodu predložia súdu na schválenie. Zákon túto alternatívu
preferuje a manželov k tomu motivuje. Je predpokladom, že rodiča
disponujú lepšou schopnosťou upraviť výkon svojich rodičovských práv
a povinností, ako samotný sudca, ktorý zo svojej pozície nemôže vidieť
skutočné potreby detí a musí vychádzať iba z formálnych materiálov,
dostupných v súdnom spise.
V rámci dohody nemajú rodičia absolútnu svojvôľu. Pri rodičovskej dohode musia rešpektovať najlepší záujem dieťaťa. Súd toto bude hodnotiť, posúdi dohodu či neodporuje zákonu a či je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a následne dohodu schváli.
Tým sa dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností stane súčasťou rozhodnutia o rozvode manželstva a bude mať účinky právoplatného rozsudku.
Dohoda o výživnom na maloleté deti
Treťou nevyhnutnou
náležitosťou rozhodnutia o rozvode s maloletými deťmi je určenie
výšky výživného na dieťa. Výživné sa stanovuje na základe odôvodnených potrieb
dieťaťa a na základe možností, schopností a majetkových pomerov oboch
rodičov. Samozrejme sa zohľadňuje aj intenzita poskytovanej starostlivosti
rodičmi voči dieťaťu v nadväznosti na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností.
Dohoda rodičov o výživnom je taktiež prípustná. Tá ale musí zohľadňovať záujmy dieťaťa a podmienky zákona v rámci určenia výšky výživného na dieťa. Napriek tomu, že ide o dohodu medzi rodičmi, výživné je v prospech dieťaťa. Zákon neumožňuje vzdať sa výživného na dieťa jedným z rodičov. Otázka výživného ani nemá byť argumentom na „vydieranie“ v rámci otázky budúceho majetkového vyrovnania medzi rodičmi. Ak by dohoda o výživnom odporovala zákonu, súd by ju neschválil a výšku výživného by určil autoritatívne.
Kolízny opatrovník a jeho úloha pri rozvode
Na zabezpečenie práv maloletých detí zákon o rodine stanovuje, že v prípadoch, kedy je možný konflikt záujmov rodičov so záujmami maloletých detí, v takýchto konaniach má byť dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
Ten má v súdnom konaní dieťa zastupovať, presadzovať jeho záujmy a ochraňovať jeho práva. Konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takýmto konaním nepochybne je, preto je spravidla deťom ustanovený za kolízneho opatrovníka zamestnanec Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Príkladom kolízie záujmov rodiča a záujmov detí je situácia, kedy jeden rodič v dôsledku ťažkého narušenia vzťahu chce absolútne vylúčiť kontakt s druhým rodičom a tým pádom aj nepriamo kontakt s dieťaťom. Takýto záujem rodiča môže byť v konflikte záujmov dieťaťa, ktoré môže mať s druhým rodičom pozitívny vzťah a tým pádom má záujem o zachovanie tohto vzťahu.
Akým spôsobom sa dohodnúť pri rozvode manželstva
Napriek tomu, že dohoda manželov v rámci rozvodového konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výživnom rozvodové konanie zjednodušuje, zrýchľuje a minimalizuje negatívne vplyvy procesu na deti, nie vždy k takejto dohode dôjde.
V takom prípade je súd nútený rozhodnúť autoritatívne na základe vykonaných dôkazov. Keďže je otázka zverenia dieťaťa náročnou (najmä psychologickou) kategóriou, súd vo väčšine prípadov nariadi súdnoznalecké dokazovanie znalcom v odbore psychológia. Znalec na základe sedení s rodičmi a deťmi vyhotovuje znalecký posudok, ktorý je základným podkladom pre rozhodnutie.
Súd má okrem toho možnosť, ak je to účelné a umožňujú to okolnosti, vyzvať manželov, aby sa pokúsili o zmierne riešenie mediáciou. Rovnako súd môže nariadiť absolvovanie psychologického poradenstva, sedenie u sexuológa alebo iného odborníka, ktorý v danej situácii môže napomôcť k riešeniu alebo zmierneniu situácie.
Dosiahnutie dohody je závislé od rôznych faktorov. Od podmienok, v akých sú podmienky dohody diskutované, od aktuálneho štádia konfliktu medzi manželmi, a v neposlednom rade od štádia vnútorného vysporiadania sa s ukončením vzťahu u každého z manželov.
Čo sa za relevantný pokus
o dosiahnutie dohody nedá považovať (napriek zaužívanej praxi), ak sú
druhému rodičovi poslané jednostranné podmienky dohody bez vzájomnej diskusie,
spravidla cez advokáta, a tie sú druhým rodičom odmietnuté. Tento
v praxi používaný spôsob označovaný za „pokus o dohodu“ nemožno
považovať za skutočnú vôľu vyjednať podmienky budúcej rodičovskej dohody.
Časté sporné body pri rozvode manželstva s maloletými deťmi
1. Otázka názoru
dieťaťa – samotné dieťa má v závislosti od svojej rozumovej
a vôľovej vyspelosti právo vyjadriť sa k veci, ktorá sa ho týka
a tento názor treba zohľadniť. Sporná býva otázka akceptácia názoru
dieťaťa. Odlišne sa musí prihliadať na názor 17-ročného dieťaťa a názor 4-ročného dieťaťa. Zohľadniť treba nielen jeho chápanie situácie a následkov
rozhodnutia, ale aj podmienky za ktorých bol jeho názor zisťovaný.
V neposlednom rade je potrebné brať ohľad aj na možné vystavenie konfliktu
lojality a následnému pocitu viny.
Veľmi častou je situácia, kedy rodičia bojujú na súde v presvedčení, že zohľadňujú názor svojho dieťaťa, že dieťa chce byť práve s nimi. Problémom je, že sa dieťaťa spýtajú na názor za nevhodných podmienok a toto dieťa každému z rodičov v súkromí vysloví vôľu byť práve s ním. Tu sa prejavuje konflikt lojality, kedy dieťa nechce toho ktorého rodiča raniť. Preto je vhodné v rámci rozvodu aktívne pracovať aj s psychológom, ktorý rodičom priblíži vnímanie situácie dieťaťom a poradí im spôsob, ako dieťaťu situáciu uľahčiť a zistiť jeho skutočnú vôľu.
2. Konflikt medzi
tvrdeniami naprieč súdnymi spormi – v rozvodovom konaní sa posudzuje
narušenie vzťahu manželov, ich príčin a následkov a možnosť obnovy
vzťahu. V konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
sa posudzuje rodičovská kompetencia a najlepší záujem dieťaťa pre porozvodové
konanie. A pri určení výživného na dieťa sa posudzujú potreby dieťaťa
a finančné možnosti rodičov. Nezriedka do problematiky nepriamo vstupujú
aj okolnosti budúceho vyporiadania majetku manželov.
S ohľadom na vzájomnú prepojenosť týchto oblastí je vhodné pri presadzovaní svojich práv a nárokov vychádzať zo skutočného stavu. V opačnom prípade môže dôjsť k rozporom a následnej potrebe dokazovania.
Ak je napríklad v rámci rozvodu jedným z manželom tvrdené, že druhý manžel je závislý od drog a hracích automatov, nemal by ten istý manžel v rámci konania o zverení dieťaťa presadzovať vhodnosť striedavej starostlivosti.
3. Oddelené zverenie detí – otázka zverenia súrodencov tomu istému rodičovi nie je zákonom upravená a aj pri tomto bode bude nevyhnutné zohľadňovať záujmy deti a všetky okolnosti jednotlivého prípadu. S ohľadom na okolnosti preto nie je legislatívne vylúčené oddelenie súrodencov pri náležitom zistení skutkového stavu.
4. Zverenie dieťaťa do
osobnej starostlivosti a ďalšie rodičovské práva a povinnosti –
samotné zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jednému
z rodičov neznamená, že by druhý rodič stratil aj ostatné rodičovské
práva. Ak súdnym rozhodnutím neboli tieto práva obmedzené alebo pozastavené
a nedošlo k osobitnej úprave ich výkonu, zostávajú mu zachované.
A to znamená, že ak je dieťa zverené jednému z rodičov, druhý rodič má zachované právo na výchovu dieťaťa, na poskytovanie informácii o výchove, na zastupovanie dieťaťa, správu jeho majetku, a ďalšie. Preto nemôže rodič, ktorému bolo dieťa zverené, svojvoľne nakladať s majetkom dieťaťa, bez súhlasu druhého rodiča prihlásiť dieťa do školy alebo na krúžky, prípadne dať súhlas na lekársky zákrok.
Zhrnutie
Problematika rozvodu manželstva s maloletými deťmi je značne všeobecná, aby mohla reflektovať na potrebu individuálneho posúdenia jednotlivého rodinného prípadu. Aj v rámci tejto oblasti je najvhodnejšou prevencia, resp. predchádzanie budúcim problémom a prehlbovaniu konfliktu, ktorý by mohol viesť do niekoľkoročnej záťažovej situácie tak pre manželov, ako aj pre ich deti.
