Ján Tribulík (pivovar Richtár Jakub): Zachovajte si flexibilitu.

Martin Piko | 03.05.2015
Ján Tribulík (pivovar Richtár Jakub): Zachovajte si flexibilitu.

Spoločnosť TRIBI s. r. o. prevádzkuje v Bratislave minipivovar Richtár Jakub, v ktorom majú návštevníci možnosť pochutnať si na nepasterizovanom a nefiltrovanom pive vlastnej výroby. Ján Tribulík sa rozhodol v štyridsiatich rokoch naplno realizovať svoju vášeň, ktorá ročne dosahuje objem takmer sto hektolitrov vyrobeného piva.

Dvanásťstupňový svetlý ležiak, ktorého výrobou minipivovar začínal, nesie názov Jakub. Neskôr pribudla i desaťstupňová Anna a viac ako tucet ďalších vlastných pív. Zakladateľ spoločnosti, Ján Tribulík, pomenoval svoju vášeň vo výrobe piva po významnom rode bratislavských richtárov z 13. a 14. storočia a ich erb sa stal základom značky minipivovaru. Pivá z minipivovaru Richtár Jakub sú výrazne iné a ich ponuka je naozaj široká, základom pre každé pivo však je, aby chutilo jeho výrobcovi.

Aj veľmi dobrý vzťah k pivu môže človeka priviesť k podnikaniu.

Ján devätnásť rokov pracoval ako elektrikár v Slovnafte. V oblasti pivovarníctva je samoukom, niečo sa naučil z kníh, niečo odpozeral od iných výrobcov a zvyšok doladil v praxi. „Dlhé roky som s manželkou pravidelne chodil na výlety po hradoch, zámkoch a pivovaroch. Dni sme venovali prehliadkam a večery sme trávili v pivovaroch, čo ma veľmi bavilo a varenie piva sa tak rýchlo stalo mojím hobby. Prvý rok som si na sporáku v hrnci vyrábal len menšie množstvá, ale v roku 2009 som už premýšľal, ako rozšíriť svoju záľubu tak, aby ma dokázala aj živiť.“ Na varenie piva vo väčších množstvách však potreboval nové a drahé technológie. Pre ich získanie bol štyridsaťročný Ján napokon ochotný predať jeden z bytov, ktoré vlastnil.

„Považujem za výhodu, že som si nemusel požičiavať a zároveň som dokázal veľa ušetriť tým, že ako remeselník som si veľa vecí porobil sám. Do podnikania som vlietol a postupoval som intuitívne. Osobne si myslím, že akýkoľvek biznis plán je v dnešnom, neustále sa meniacom svete, nemožné dodržať. Pre úspech je veľmi podstatné šťastie, byť v správnom čase na správnom mieste a vychytiť niečo, čo na trhu ešte nie je. Mojím biznis plánom bola moja vízia, ale nepísal som si ju na papier.“

Po nakúpení nových technológií si prenajal priestory na výrobu. Zvolil veľmi dobrú lokalitu - vedľa reštaurácie, ktorú vlastnili jeho známi. Ihneď sa s nimi dohodol na spolupráci a začali v reštaurácii čapovať aj pivo z Jánovho minipivovaru. „Pri malom pivovare je mimoriadne dôležité mať aj vlastné odbytové stredisko. Pivo malo úspech, dokonca o nás písali v časopisoch a to ma podnietilo k ďalším krokom.“ Ján totiž stále pracoval aj v zamestnaní a vareniu piva venoval svoj voľný čas. „V roku 2010 som zo zamestnania odišiel, pretože som sa rozhodol otvoriť vlastnú krčmu.“ Nechcel už pracovať ako elektrikár, nakoľko výroba piva ho bavila viac. „Aby ma to uživilo, potreboval som predávať väčšie objemy a k tomu je nevyhnutné mať vlastný hostinec.“

Opäť však čelil najťažšej otázke v podnikaní. Financovaniu. Oslovil kamarátov, či nechcú do podnikania investovať, avšak nikto okrem jeho manželky zámeru neveril. „Pivovar som mal v dobrej lokalite a hostinec som preto otvoril na tom istom mieste. Nemusel som zháňať na prenájom nové priestory, len som zobral do prenájmu väčšiu plochu v priestoroch, v ktorých som vyrábal pivo. Vďaka tomu je dnes pivo priamo z miestnosti minipivovaru z pretlačného tanku vedené potrubím priamo do výčapu reštaurácie a pivu nevznikajú transportné ani teplotné šoky.“ Priestory, ktoré mal Ján prenajaté, však v minulosti slúžili ako kancelárie a pred otvorením hostinca bolo najskôr potrebné vybaviť zmenu účelu ich využitia, vybudovať toalety, kuchyňu a získať povolenia. „Bolo toho dosť, ale podarilo sa mi to veľmi rýchlo a po dvoch mesiacoch som mohol hostinec otvoriť. Nevýhodou priestorov však je, že sa nachádzame v obytnej zóne a ľuďom, ktorí bývajú na blízku, často prekáža hluk hostí sediacich pri pive.“ Kvôli potrebe financovania príprav a otvorenia krčmy Ján predal ďalší byt. „Byty som mal po rodičoch, býval som u manželky a opäť som považoval za lepšie predať byt, ako si zobrať úver.“

Kvalita pracovného prostredia najviac závisí od kvality vzťahov v kolektíve.

Prvé dni po otvorení bolo v krčme prázdno. „Ľudia o nás nevedeli a nikto neprišiel. Niekoľko dní sme s manželkou a s kamarátmi robili komparz a tvárili sme sa ako hostia. Pri rozbehu mi napokon veľmi pomohla ZlavaDna.sk a ľudia si na nás po niekoľkých mesiacoch zvykli, takže reklamu sme už nemuseli robiť. Prvý rok a pol však prevádzka určite nebola v zisku, čo ma trochu prekvapilo. Minimálne prvého pol roka som chodil so smútkom v očiach a práve vtedy sa financovanie vlastnými zdrojmi ukázalo ako správne rozhodnutie. Len vďaka tomu som pri rozbehu nepodliehal žiadnemu tlaku, aj keď prevádzka ešte nefungovala podľa predstáv. Na druhej strane som do toho však investoval veľmi veľa a nemohol som to vzdať. Nič som neplánoval a ani som nerozmýšľal nad budúcnosťou, riešil som prítomnosť. Veci som vždy riešil aktuálne až keď ich priniesol čas. Našťastie som stále videl, že klientela rastie, aj keď len pomaly.“

Skúsenosti z gastronómie Ján nemal a podľa vlastných slov mu ani nechýbali. „Prijal som skúseného kuchára a čašníčku a z mojej strany bolo dôležité zmanažovať ich, zabezpečiť správnu komunikáciu a vytvoriť z nich tím. Nerobil som z toho vedu a tak ako všetko v podnikaní, robil som to intuitívne. Akékoľvek problémy medzi ľuďmi riešim aktívnou komunikáciou, pretože bez toho, aby sa ľudia rozprávali, sa nedá efektívne pracovať. Problematické bolo hlavne zohnať ľudí, ktorí by chceli naozaj robiť s ľuďmi a zároveň sa v tejto oblasti profesijne rozvíjať. Navyše zamestnanci si málokedy uvedomujú, že podnikateľ peniaze netlačí na tlačiarni, ale financie na ich platy musí vyprodukovať firma a zamestnanec musí vyprodukovať trojnásobok svojho platu, aby firma dokázala fungovať.“ Počas piatich rokov existencie si minipivovar Richtár Jakub získal mnohých priaznivcov a vybudoval si stabilnú stálu klientelu.

Vbudúcnosti Ján zatiaľ neplánuje svoje podnikanie rozširovať, ale chce ho zachovať také, aké je. Chce sa podniku naďalej aktívne venovať, pretože ho to stále napĺňa, no pripúšťa aj iné možnosti. „Ak príde dobrá ponuka, možno podnik aj predám. Návratnosť svojej investície nemám spočítanú, no dva byty sa mi za tri roky ešte určite nevrátili. Návratnosť takýchto investícií trvá oveľa dlhšiu dobu, ale ja som trpezlivý.“

Mladým a začínajúcim podnikateľom radí: „Buďte optimistami. Snažte sa brať problémy s nadhľadom a nepoddávať sa im. Pre mňa bol v podnikaní mimoriadne dôležitý práve môj flegmatizmus. Nič som neplánoval, pretože je ťažké čokoľvek naplánovať pri neustále sa meniacej situácii na trhu a zmenách v legislatíve. Podnikateľ môže plánovať rast a budúcnosť podľa aktuálnej situácie, no nevie predpokladať, aké nové povinnosti a predpisy dovtedy pribudnú. Plňte si však svoje sny a nenechajte sa odradiť administratívou a byrokraciou.“

Náš tip: Ďalšie inšpiratívne príbehy a rady nájdete v e-booku a knihe 59 inšpiratívnych podnikateľských príbehov (Ako vybudovať úspešnú firmu na Slovensku)

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: