Podnikatelia zvyšovanie daní z nehnuteľností kritizujú, samospráve sa zdá v poriadku

Sú zvýšené dane z nehnuteľností adekvátne? Aké budú dopady zvýšenia na podnikateľov?

Na naše otázky odpovedali:

  • Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska
  • Peter Bubla, hovorca mesta Bratislava

Diskutovalo mesto Bratislava zvyšovanie daní so zástupcami podnikateľov?

Peter Bubla: Pri príprave sadzieb mesto rokovalo s predstaviteľmi spoločností, ktoré objemovo prinášajú mestu vysoký výnos dane. Pri rokovaniach sme spoločnostiam prezentovali očakávané dopady na ich daňovú povinnosť.

Ján Oravec: Očakávali by sme, že mesto nebude hovoriť iba s niekoľkými veľkými podnikmi, ktoré si samo vyberie. Na mieste by bolo vytvorenie platformy, kde budú zastúpení predstavitelia podnikateľských a zamestnávateľských organizácií a kde bude priestor konzultovať nielen otázky zvyšovania dane z nehnuteľností, ale aj ďalšie regulácie, ktoré majú dopad na podnikateľské prostredie v meste.

U niektorých podnikateľov dosahuje výška dane po zvýšení takmer 20 % z hrubých ročných tržieb z prenájmu. Je takáto výška zdanenia za adekvátna?

Peter Bubla: Adekvátnosť výšky dane z nehnuteľnosti nie je možné posudzovať podľa toho, aké % tvorí z výnosu z prenájmu danej nehnuteľnosti. Daň z nehnuteľnosti je majetková daň a teda by sa mala viazať k cene hnuteľnosti. V Bratislave je hodnota nehnuteľností v priemere najvyššia na Slovensku. Daň z nehnuteľností dnes neodzrkadľuje v plnej miere rozdiel v jej cene v porovnaní s inými mestami. Dodať musíme len jediné, že súčasný zákon o miestnych daniach (ktorého nastavenie je v kompetencii Národnej rady SR) neumožňuje dostatočne presne zdaňovať nehnuteľnosti podľa majetku a voči ministerstvu financií pravidelne komunikujeme naše požiadavky na zmenu tohto zákona.  

Ján Oravec: Výška dane by mala rešpektovať princíp primeranosti. Ak by podnikateľ platil len túto jednu daň a nič iné, ani DPH, ani daň z príjmov, ani spotrebné dane, ani odvody, potom by možno výška tejto dane bola znesiteľná. Keďže však podnikateľ musí platiť všetko uvedené a ešte oveľa viac, je jedna daň, ktorá mu berie 20 % tržieb, absolútne neprimeraná a dokazuje, že tí, čo ju takto schválili, sa vôbec nezamýšľali nad dôsledkami, ktoré toto rozhodnutie môže mať na hospodárenie firiem.

Neobávate sa, že pri narastajúcom trende zvyšovania daní z nehnuteľností budú najmä menší podnikatelia nútení ukončiť svoju činnosť, a tak budú v meste na základe vysokej dane prázdne sklady alebo iné priestory určené na podnikanie? 

Peter Bubla: Nie, o podnikateľské priestory je v hlavnom meste stále záujem.

Ján Oravec: Z radov najmä menších firiem alebo vlastníkov špecifických typov nehnuteľností máme signály, že zvýšené sadzby dane prekračujú ekonomicky únosnú mieru. Dôležitý je totiž aj kontext, konkrétne situácia, v ktorej k zvyšovaniu dane z nehnuteľnosti prichádza. Všetci podnikatelia na Slovensku sú totiž už dlhodobo vystavení citeľnému zvyšovaniu nákladov, ktoré im spôsobujú vládne opatrenia, schvaľované často formou zákonných povinností, ktoré sú podnikatelia povinní dodržiavať. K týmto opatreniam patrí skokovité dvíhanie minimálnej mzdy, zavádzanie mimoriadnych odvodov, zavádzanie vyšších príplatkov za prácu cez víkend, v noci a počas sviatkov, rekreačné poukazy atď. K tomu treba prirátať administratívnu záťaž, ktorá podnikateľom vyplýva z množstva ďalších zákonov, a ktorá im berie čas, energiu a peniaze, ktoré by mohli venovať na produktívnejšie účely.

Prečítajte si tiež

Bude Bratislava aj po tomto zvýšení konkurencieschopná v porovnaní s inými metropolami v regióne strednej Európy?

Peter Bubla: Ceny nájmov v okolitých európskych metropolách stále prevyšujú ceny nájmov v Bratislave. Napokon, pri výbere sídiel sú náklady na nájom len jedno z mnohých výberových kritérií, ktoré podnikatelia analyzujú. Oveľa dôležitejšie bude podnikateľské prostredie, ktoré Slovensko ponúkne. Okrem toho, napr. v susednom Rakúsku sú majetkové dane rádovo vyššie ako v Bratislave (platia sa ako % z hodnoty nehnuteľnosti, ktorá sa každoročne prehodnocuje), a to nie len vo Viedni, ale aj v menších rakúskych obciach v okolí Bratislavy.

Ján Oravec: Slovensko stráca s každým takýmto opatrením svoju konkurencieschopnosť. Navyše, v slušnej krajine, ktorou chce byť aj Slovensko, by každému zvyšovaniu dane mal predchádzať odpočet kompetentných, že sa im minimálne o rovnaké percento podarilo zvýšiť kvalitu služieb, ktoré poskytujú vďaka tomu, že ich môžu financovať z daňových výnosov.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Ako často sa menili top zákony ovplyvňujúce podnikanie v roku 2022?

Takmer 4 novely kľúčových zákonov ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie bolo priemerne mesačne účinných v roku 2022. Ktoré zákony podliehali zmenám najviac?

Veľký prehľad zmien pre podnikateľov od roku 2023

Od roku 2023 začína platiť množstvo noviniek pre podnikateľov, účtovníkov či mzdárov. Prehľad dôležitých zmien prinášame v článku.

Daň z nehnuteľností a priznanie na rok 2023

Nadobudli ste v roku 2022 pozemok, stavbu, byt alebo nebytový priestor? Zo zákona o miestnych daniach vám vyplývajú povinnosti. Aké to sú, sa dočítate v článku.

Podnikatelia môžu hodnotiť regulácie z podnikateľského prostredia

Ministerstvo hospodárstva ex post hodnotením posudzuje, ako fungujú zavedené regulácie v praxi a aký dopad majú na podnikanie. Teraz sa môžu o svoje skúsenosti podeliť aj samotní podnikatelia.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky