Podnikatelia zvyšovanie daní z nehnuteľností kritizujú, samospráve sa zdá v poriadku

Sú zvýšené dane z nehnuteľností adekvátne? Aké budú dopady zvýšenia na podnikateľov?

Na naše otázky odpovedali:

  • Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska
  • Peter Bubla, hovorca mesta Bratislava

Diskutovalo mesto Bratislava zvyšovanie daní so zástupcami podnikateľov?

Peter Bubla: Pri príprave sadzieb mesto rokovalo s predstaviteľmi spoločností, ktoré objemovo prinášajú mestu vysoký výnos dane. Pri rokovaniach sme spoločnostiam prezentovali očakávané dopady na ich daňovú povinnosť.

Ján Oravec: Očakávali by sme, že mesto nebude hovoriť iba s niekoľkými veľkými podnikmi, ktoré si samo vyberie. Na mieste by bolo vytvorenie platformy, kde budú zastúpení predstavitelia podnikateľských a zamestnávateľských organizácií a kde bude priestor konzultovať nielen otázky zvyšovania dane z nehnuteľností, ale aj ďalšie regulácie, ktoré majú dopad na podnikateľské prostredie v meste.

U niektorých podnikateľov dosahuje výška dane po zvýšení takmer 20 % z hrubých ročných tržieb z prenájmu. Je takáto výška zdanenia za adekvátna?

Peter Bubla: Adekvátnosť výšky dane z nehnuteľnosti nie je možné posudzovať podľa toho, aké % tvorí z výnosu z prenájmu danej nehnuteľnosti. Daň z nehnuteľnosti je majetková daň a teda by sa mala viazať k cene hnuteľnosti. V Bratislave je hodnota nehnuteľností v priemere najvyššia na Slovensku. Daň z nehnuteľností dnes neodzrkadľuje v plnej miere rozdiel v jej cene v porovnaní s inými mestami. Dodať musíme len jediné, že súčasný zákon o miestnych daniach (ktorého nastavenie je v kompetencii Národnej rady SR) neumožňuje dostatočne presne zdaňovať nehnuteľnosti podľa majetku a voči ministerstvu financií pravidelne komunikujeme naše požiadavky na zmenu tohto zákona.  

Ján Oravec: Výška dane by mala rešpektovať princíp primeranosti. Ak by podnikateľ platil len túto jednu daň a nič iné, ani DPH, ani daň z príjmov, ani spotrebné dane, ani odvody, potom by možno výška tejto dane bola znesiteľná. Keďže však podnikateľ musí platiť všetko uvedené a ešte oveľa viac, je jedna daň, ktorá mu berie 20 % tržieb, absolútne neprimeraná a dokazuje, že tí, čo ju takto schválili, sa vôbec nezamýšľali nad dôsledkami, ktoré toto rozhodnutie môže mať na hospodárenie firiem.

Neobávate sa, že pri narastajúcom trende zvyšovania daní z nehnuteľností budú najmä menší podnikatelia nútení ukončiť svoju činnosť, a tak budú v meste na základe vysokej dane prázdne sklady alebo iné priestory určené na podnikanie? 

Peter Bubla: Nie, o podnikateľské priestory je v hlavnom meste stále záujem.

Ján Oravec: Z radov najmä menších firiem alebo vlastníkov špecifických typov nehnuteľností máme signály, že zvýšené sadzby dane prekračujú ekonomicky únosnú mieru. Dôležitý je totiž aj kontext, konkrétne situácia, v ktorej k zvyšovaniu dane z nehnuteľnosti prichádza. Všetci podnikatelia na Slovensku sú totiž už dlhodobo vystavení citeľnému zvyšovaniu nákladov, ktoré im spôsobujú vládne opatrenia, schvaľované často formou zákonných povinností, ktoré sú podnikatelia povinní dodržiavať. K týmto opatreniam patrí skokovité dvíhanie minimálnej mzdy, zavádzanie mimoriadnych odvodov, zavádzanie vyšších príplatkov za prácu cez víkend, v noci a počas sviatkov, rekreačné poukazy atď. K tomu treba prirátať administratívnu záťaž, ktorá podnikateľom vyplýva z množstva ďalších zákonov, a ktorá im berie čas, energiu a peniaze, ktoré by mohli venovať na produktívnejšie účely.

Bude Bratislava aj po tomto zvýšení konkurencieschopná v porovnaní s inými metropolami v regióne strednej Európy?

Peter Bubla: Ceny nájmov v okolitých európskych metropolách stále prevyšujú ceny nájmov v Bratislave. Napokon, pri výbere sídiel sú náklady na nájom len jedno z mnohých výberových kritérií, ktoré podnikatelia analyzujú. Oveľa dôležitejšie bude podnikateľské prostredie, ktoré Slovensko ponúkne. Okrem toho, napr. v susednom Rakúsku sú majetkové dane rádovo vyššie ako v Bratislave (platia sa ako % z hodnoty nehnuteľnosti, ktorá sa každoročne prehodnocuje), a to nie len vo Viedni, ale aj v menších rakúskych obciach v okolí Bratislavy.

Ján Oravec: Slovensko stráca s každým takýmto opatrením svoju konkurencieschopnosť. Navyše, v slušnej krajine, ktorou chce byť aj Slovensko, by každému zvyšovaniu dane mal predchádzať odpočet kompetentných, že sa im minimálne o rovnaké percento podarilo zvýšiť kvalitu služieb, ktoré poskytujú vďaka tomu, že ich môžu financovať z daňových výnosov.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Andrej Winter o povinnosti nahlasovať voľné pracovné miesta: Nedomyslený zákon, ktorý nemôže plniť účel

Viac ako rok je v platnosti zákon, ktorý ukladá zamestnávateľom povinnosť oznamovať voľné pracovné miesta ÚPSVaR-u. V čom sú najväčšie úskalia nariadenia hovorí Andrej Winter, spoluzakladateľ a bývalý CEO z JobAngels.

Dve tretiny malých firiem vydržia bez prijatia opatrení najviac mesiac

30 % podnikateľov hovorí, že zatvorili prevádzku a prišli o jediný zdroj príjmov, 59 % hovorí, že mzdy a faktúry zvládnu platiť v splatnosti najviac mesiac a 37 % firiem hovorí, že už dnes vedia, že budú musieť prepúšťať alebo skracovať úväzky. Tieto zistenia vyplývajú z prieskumu Združenia mladých podnikateľov Slovenska.

Korona kríza: Ktoré firmy môžu na koronavírus najviac doplatiť?

Ktoré odvetvia sú najviac ohrozené? Aký počet živnostníkov a obchodných spoločností v nich na Slovensku podniká a aké dosahujú tržby?

Daňoví poradcovia navrhujú odpustenie sankcií za neskoré splnenie daňových povinností

Aké opatrenia navrhuje Slovenská komora daňových poradcov na zvládnutie ekonomických dopadov COVID-19?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky