Kandidáti do eurovolieb: Rusko nie je riziko, našou ekonomikou otrasie rozpad únie

Podľa lídrov kandidátok do eurovolieb neohrozujú slovenskú ekonomiku imperiálne ambície Ruska, ale prípadný rozpad EÚ a uprednostňovanie prerozdeľovania hodnôt pred ich tvorbou.

Otázky Združenia podnikateľov Slovenska lídrom kandidátok do Eurovolieb 2019

V súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu sa Združenie podnikateľov Slovenska rozhodlo prispieť k zvýšeniu kvality verejnej diskusie tým, že umožní vyjadriť kandidátom svoje názory a postoje k špecifickým otázkam, ktoré zaujímajú ich potenciálnych voličov z radov slovenských podnikateľov. 

S krátkym dotazníkom oslovilo lídrov kandidátnych listín desiatich politických strán, t.j. všetkých parlamentných politických strán (SMER, SaS, OĽANO, ĽSNS, SME RODINA-Boris Kollár, SNS, MOST-HÍD) a troch mimoparlamentných strán (koalícia PS/SPOLU, KDH, SMK), ktoré majú podľa prieskumov verejnej mienky najvyššie preferencie spomedzi mimoparlamentných politických strán.

Kandidátom Združenie podnikateľov Slovenska položilo 5 otázok a ich úlohou bolo vyznačiť pri každej odpovedi len jednu možnosť (niektorí vyznačili aj viac odpovedí).

Čo si myslia nádejní europoslanci

Z odpovedí lídrov kandidátnych listín na dotazník ZPS vyplývajú tieto závery:

  • Záujem slovenských malých a stredných firiem je zahranično-politická orientáciu na EÚ
  • Najväčším externým rizikom pre slovenskú ekonomiku je rozpad EÚ a dlhodobé uprednostňovanie politiky prerozdeľovania pred tvorbou hodnôt v EÚ.
  • Slovenské ekonomické záujmy možno najlepšie podporiť tlakom na odstraňovanie protekcionistických a diskriminačných opatrení namierených proti našim podnikateľom na vnútornom trhu EÚ, aktívnym otváraním dverí pre slovenský obchod a investície prostredníctvom ekonomickej diplomacie a podporou cezhraničnej spolupráce.
  • 30 % narastajúcej regulácie a z nej vyplývajúcej nezmyselnej byrokracie na Slovensku má svoj pôvod v legislatíve Európskej únie.
  • Z ekonomických výborov Európskeho parlamentu majú najväčší záujem o členstvo vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. 

Aká zahranično-politická orientácia je v záujme slovenských malých a stredných firiem?

Z desiatich oslovených lídrov kandidátnych listín nám svoje odpovede zaslalo deväť (okrem P. Pčolinského zo SME RODINA).

Zo siedmich ponúknutých možností si 8 kandidátov vybralo možnosť, že v záujme slovenských MSP je zahraničnopolitická orientácia Slovenska primárne na Európsku úniu. Orientáciu na V4 preferuje M. Beluský z ĽSNS. J. Paška zo SNS a J. Nagy z MOST-HÍD ju uvádzajú ako druhú možnosť, J. Nagy pridáva ešte tretiu možnosť – orientáciu aj na USA.

Aké je najväčšie externé riziko vývoja slovenskej ekonomiky?

Z ponúknutých možností si 4 kandidáti vybrali odpoveď, že v najbližších rokoch a desaťročiach je najväčším externým rizikom vývoja slovenskej ekonomiky dlhodobé uprednostňovanie politiky prerozdeľovania pred tvorbou hodnôt v EÚ a v jej členských štátoch (E. Jurzyca,SaS, I. Štefanec, KDH, J. Paška, SNS, P. Csáky, SMK).

Rovnako 4 kandidáti si myslia, že najväčším externým rizikom vývoja slovenskej ekonomiky je rozpad Európskej únie (M. Beňová, SMER-SD, M. Šipoš, OĽANO, M. Šimečka, PS/SPOLU, J. Nagy, MOST-HÍD,), J. Nagy ešte pridáva odpoveď, že rizikom je aj prílišná centralizácia Európskej únie.

Jeden kandidát vidí najväčšie riziko v masovej migrácii z Afriky, Blízkeho a Stredného východu do Európy (M. Beluský, ĽSNS).

Imperiálne ambície Ruska si ako možnosť nevybral žiaden z oslovených kandidátov.

Ako možno najlepšie podporiť slovenské ekonomické záujmy?

V odpovediach na otázku, ako najlepšie možno podporiť slovenské ekonomické záujmy, sa 5 kandidátov na europoslancov priklonilo k možnosti tlakom na odstraňovanie protekcionistických a diskriminačných opatrení namierených proti našim podnikateľom na vnútornom trhu EÚ. Túto možnosť si vybrali M. Šipoš, OĽANO, I. Štefanec, KDH, M. Šimečka, PS/SPOLU, J. Paška, SNS, J. Nagy, MOST-HÍD).

4 kandidáti preferujú možnosť aktívneho otvárania dverí pre slovenský obchod a investície prostredníctvom vlastnej ekonomickej diplomacie (M. Beňová, SMER-SD, M. Beluský, ĽSNS, J. Paška, SNS, J. Nagy, MOST-HÍD).

2 kandidáti vybrali možnosť presadzovaním dohôd o voľnom obchode na úrovni EÚ (E. Jurzyca, SaS, P. Csáky, SMK) a 2 kandidáti k svojim predchádzajúcim odpovediam pridali aj možnosť cez podporu cezhraničnej spolupráce v regióne (J. Paška, SNS, J. Nagy, MOST-HÍD).

Aký je na Slovensku podiel neustále narastajúcej regulácie a z nej vyplývajúcej nezmyselnej byrokracie, ktorý má svoj pôvod v legislatíve Európskej únie?

6 kandidátov si myslí, že podiel neustále narastajúcej regulácie a z nej vyplývajúcej nezmyselnej byrokracie, ktorý má svoj pôvod v legislatíve Európskej únie, v prípade Slovenska dosahuje 30% (M. Beluský, ĽSNS, I. Štefanec, KDH, M. Šimečka, PS/SPOLU, J. Paška, SNS, J. Nagy, MOST-HÍD, P. Csáky, SMK).

E. Jurzyca, SaS, si myslí, že je to až 70% a naopak 2 kandidáti si myslia, že je to len 10 % (M. Beňová, SMER-SD, M. Šipoš, OĽANO), pričom M. Beňová považuje túto otázku za tendenčne postavenú, nakoľko podsúva domnienku, že EÚ prijíma nezmyselné a byrokratické nariadenia a smernice.

O členstvo v ktorom z ekonomických výborov Európskeho parlamentu sa budú kandidáti v prípade zvolenia usilovať?

Z oslovených sa 4 kandidáti budú v prípade zvolenia do EP usilovať o členstvo vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (M. Beňová, SMER, E. Jurzyca, SaS, I. Štefanec, KDH, J. Nagy, MOST-HÍD), 1 kandidát má záujem o členstvo vo Výbore pre dopravu a cestovný ruch (M. Beluský, ĽSNS), 1 kandidát vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (M. Šipoš, OĽANO)  a 1 kandidát pridáva aj možnosť byť členom Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (J. Nagy, MOST-HÍD). 

2 kandidáti – M. Šimečka, PS/SPOLU, a P. Csáky, SMK, sa nebudú po svojom zvolení uchádzať o členstvo ani v jednom z uvedených výborov.

J. Paška, SNS, neoznačil ani jednu odpoveď.

Výsledky ankety medzi kandidátmi na europoslancov v eurovoľbách 2019 na stiahntutie.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Nariadenie vs smernica: rozdiel v právnych predpisoch EÚ

Dva najčastejšie používané typy právnych predpisov EÚ sú smernica a nariadenie, no vydávajú sa aj rozhodnutia, odporúčania či stanoviská. V čom sa líšia?

Legislatívny proces na úrovni Európskej únie

Ako vznikajú regulácie v Bruseli a Štrasburgu? Kto ich navrhuje a kto schvaľuje? Podrobnosti o schvaľovaní EÚ legislatívy, ktorá ovplyvňuje aj podnikanie na Slovensku.

Európska smernica o minimálnych mzdách: čo znamená pre Slovensko?

Ako EÚ zasiahne do minimálnych miezd v členských štátoch? Ako ovplyvní výšku minimálnej mzdy na Slovensku a ide o ďalšiu záťaž alebo sa robí zbytočná panika?

Ako funguje Európsky parlament?

Aké právomoci má europarlament a europoslanci? Čo sú frakcie a výbory a kto je ich súčasťou? Akú rolu hrá politická strana, ktorej súčasťou sú poslanci?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky