Antidumpingové a vyrovnávacie clá: „prekvapenie“ pri dovoze z tretích krajín

Kedy môže byť na dovážaný tovar uvalené antidumpingové či vyrovnávacie clo a ako sa počíta? Praktické informácie aj príklad.

Väčšina dovozcov z tretích krajín vie, že za tovar budú musieť po príchode do Európskej únie zaplatiť clo, no na extra clá v podobe antidumpingového a vyrovnávacieho cla ale neraz zabúdajú. Práve tie ich však môžu nepríjemne prekvapiť predražením dovážaného tovaru aj o viac ako 20 %. V článku približujeme, čo tieto dva typy ciel a radíme, ako sa na ne pri dovoze tovaru z tretích krajín pripraviť.

Čo sú to antidumpingové a vyrovnávacie clá?

Antidumpingové a vyrovnávacie clá sú dodatočné clá, ktoré môžu byť vyrubené na dovážaný tovar nad rámec štandardného cla uvedeného v Colnom sadzobníku. To znamená, že za dovážaný tovar firma zaplatí celkovo dva alebo, dokonca, tri typy cla. Antidumpingové a vyrovnávacie clo sa totiž nevylučujú, ale väčšinou býva na tovar nad rámec štandardného cla uplatňované len jedno z nich.

Úlohou oboch typov ciel je chrániť výrobcov a výrobné odvetvia Európskej únie pred nekalými praktikami výrobcov a/alebo vlád tretích krajín. Spoločnou charakteristikou antidumpingového aj vyrovnávacieho cla je, že uvalením extra colnej sadzby na dovážaný tovar z tretích krajín, zvyšujú jeho cenu, čím chránia konkurencieschopnosť európskych výrobcov a odvetví vyrábajúcich obdobný tovar. Možno ich teda charakterizovať ako clá, ktoré odstraňujú alebo eliminujú zvýhodnenia (či už cenové, alebo iné) výrobcov mimo Európskej únie, ktoré neboli získané v rámci medzí zdravej hospodárskej súťaže.

Antidumpingové clo

Dumping je neférovou praktikou, kedy jeden výrobca alebo viacerí výrobcovia, prípadne výrobcovia jednej krajiny alebo viacerých krajín, predávajú na inom území (v tomto prípade na colnom území Európskej únie) tovar za ceny, ktoré sú nižšie ako je štandardné na cieľovom trhu, čím poškodzujú lokálnych výrobcov a výrobné sektory. Dumpingom môže byť predaj pod výrobné náklady s cieľom dočasne dotovať predaje počas obdobia, kým nedôjde k zničeniu výrobného sektora v cieľovej krajine. Keď dôjde k zastaveniu výroby v cieľovej krajine, predávajúci z exportujúcej krajiny začnú zvyšovať ceny a vykompenzujú si straty, ktoré znášali počas rokov, kedy dumpovali - umelo znižovali predajné ceny. Kvôli ochrane domáceho trhu zavádza Európska komisia, ako orgán dohľadu a prešetrovania, antidumpingové clá, ktoré majú zastaviť práve tieto praktiky výrobcov z tretích krajín.

Vyrovnávacie clo

Vyrovnávacie clá sú vo svojej podstate podobné tým antidumpingovým. Ich cieľom ale je odstrániť dopady dotácií, ktoré poskytujú tretie krajiny svojim výrobcom a odvetviam za účelom zvýhodniť vlastné hospodárske subjekty. Môže ísť o priame platby v podobe dotácií a grantov, neúročených úverov, daňových prázdnin alebo iných daňových zvýhodnení, o štátne výkupy tovarov a podobne. Za dotáciu neohrozujúcu hospodársku súťaž s cieľom poškodenia zahraničných odvetví sa nepovažujú všeobecné dotácie s cieľom zvýšiť zamestnanosť.

Dotácie ohrozujúce hospodársku súťaž sa snaží Európska komisia po prešetrení a dokázaní ich existencie kompenzovať rozličnými formami. Môže ísť o percentuálnu prirážku k cene tovaru, pevne stanovenú cenovú prirážku na kus produktu, stanovenie minimálne dovoznej ceny alebo napríklad zaviazanie exportéra, že bude tovar predávať za viac ako je minimálna cena, ktorú dokáže prešetrovanie Európskej komisie.  

Pri dovoze akých tovarov možno očakávať extra clo?

Antidumpingové a vyrovnávacie clá sú vyrubované pri preclení a na Slovensku sa platia priamo Finančnej správe spolu s DPH a štandardným clom. Slovenská republika po ich výbere od importérov odvedie 80 % do rozpočtu Európskej únie, zostávajúcich 20 % je príjmom štátneho rozpočtu Slovenska. Zoznam tovarov a krajín, na ktoré sa uplatňujú antidumpingové a vyrovnávacie clá vrátane prebiehajúcich prešetrovaní, je možné nájsť na stránke Európskej komisie. Nevýhodou je, že importéri (slovenské firmy, ktoré tovar z tretej krajiny nakúpia) na stránke nenájdu jednoduchý prehľad, ktorý by už obsahoval HS kódy a musia linky a dokumenty prácne študovať.

Antidumpingové clo uplatňuje v roku 2023 Európska komisia napríklad na:

  • elektrické bicykle z Číny,
  • keramiku z Číny,
  • sklenené vlákna z Číny a Egyptu,
  • ručné paletové vozíky z Číny,
  • keramické dlaždice z Turecka a Indie,
  • citrusy (hlavne mandarínky) z Číny,
  • polyesterové vlákna z Číny,
  • hliníkové produkty vrátane fólie z Číny,
  • natieraný jemný papier z Číny (na ten sa vzťahuje aj vyrovnávacie clo).

Vyrovnávacie clo uplatňuje Európska komisia napríklad na:

  • rozličné oceľové výrobky z Číny, Ukrajiny, Srbska, Brazílie a Iránu (na niektoré sa súbežne uplatňuje aj antidumpingové clo),
  • tvárne rúry z Indie (aj na tie sa súbežne uplatňuje antidumpingové clo),
  • bionaftu z Indonézie, USA a Argentíny.
Článok pokračuje pod reklamou

Koľko zaplatí importér za tovar, na ktorý sa vzťahuje antidumpingové clo?

Ak sa na tovar z tretej krajiny vzťahuje antidumpingové clo, jeho výška nebýva štandardne plošne stanovená. Pri určení colnej sadzby je kľúčový názov firmy výrobcu, od ktorého sa importér chystá dovážať tovar podliehajúci antidumpingovému clu. Pre každého výrobcu platia iné sadzby cla, nakoľko Európska komisia pri prešetrovaní dumpingu vyzýva kľúčových výrobcov na spoluprácu. Firmy, ktoré s Európskou komisiou spolupracujú a prijmú opatrenia na odstránenie dumpingu, mávajú štandardne nižšiu sumu výsledného antidumpingového cla ako tie, ktoré sa do prešetrovania nezapájajú.

Ako vyzerá dovoz tovaru podliehajúceho antidumpingovému clu si ukážeme na príklade dovozu keramických hrnčekov z Číny na Slovensko.

Importér dostal od predávajúceho v Číne na tovar nasledujúci HS kód (harmonizovaný colný kód používaný pre colné konania): 6912002191.

Po kontrole kódu v colnom sadzobníku sa importér dozvedel, že na hrnčeky sa vzťahuje clo vo výške 5 %:

Zdroj: Vlastné spracovanie, Colný sadzobník (Finančná správa SR)
Zdroj: Vlastné spracovanie, Colný sadzobník (Finančná správa SR)

V Colnom sadzobníku nie je možné nájsť ďalšie informácie o prípadných obmedzeniach dovozu. Preto importér skontroluje colnú sadzbu aj v Taricu. Po zadaní HS kódu, krajiny odoslania a smeru pohybu tovaru, Taric importéra informuje o existencii antidumpingového cla:

Zdroj: Vlastné spracovanie, Taric (Finančná správa SR)
Zdroj: Vlastné spracovanie, Taric (Finančná správa SR)

Po vyklikaní podmienok sa importér dozvie, že na ním dovážané keramické hrnčeky z Číny je uvalené extra antidumpingové clo vo výške 17,9 - 36,1 %. Keďže sa po naštudovaní podmienok importér dozvie, že jeho potenciálny dodávateľ spolupracoval počas prešetrovania, môže si pri preclení tovaru uplatniť znížené antidumpingové clo vo výške 17,9 %:

Zdroj: Vlastné spracovanie, Taric (Finančná správa SR)
Zdroj: Vlastné spracovanie, Taric (Finančná správa SR)

Keďže importér podniká s kuchynským príslušenstvom dlhodobo a vie, že sa mu tovar aj napriek antidumpingovému clu oplatí doviezť, tovar objedná. Po dokončení výroby a doručení tovaru na colnicu v Bratislave je na tovar vymerané Colnou správou nielen clo a antidumpingové clo, ale aj DPH, ktoré sa počíta nielen zo sumy hodnoty tovaru vrátane všetkých dovozných nákladov, no tiež z hodnoty výšky cla a antidumpingového cla.

Ak teda importér zaplatil za keramické hrnčeky z Číny vrátane prepravy a ďalších dovozných nákladov (napríklad poistenia tovaru na preprave) 3 742,77 eur, výška štandardného cla, ktoré v tomto prípade vychádza na 5 %, sa bude počítať z tejto sumy. Z rovnakej sumy bude vyrubené aj extra antidumpingové clo vo výške 17,9 %. Výška DPH, ktorú importér zaplatí už ale bude navýšená aj o clo a antidumpingové clo, čiže sa bude počítať z hodnoty 5 079,35 eur.

Ukážka časti colného výmeru. Zdroj: Vlastné spracovanie
Ukážka časti colného výmeru. Zdroj: Vlastné spracovanie

Vyrovnávacie clo funguje pri vyrubovaní podobne ako antidumpingové clo. Importérom odporúčame overiť si pred každým dovozom z tretích krajín, či sa na ich tovar nevzťahuje extra clo, ktoré by im mohlo dovoz predražiť. V nasledujúcom článku sa pozrieme bližšie na preclievanie a dokumenty, ktoré potrebujú importéri k precleniu tovaru.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Ako funguje Európsky parlament?

Aké právomoci má europarlament a europoslanci? Čo sú frakcie a výbory a kto je ich súčasťou? Akú rolu hrá politická strana, ktorej súčasťou sú poslanci?

Európske inštitúcie v kocke

Európska komisia, europarlament, Rada EÚ, Európska rada či Rada Európy – ako sa vyznať v ich kompetenciách a kedy do ich zloženia zasahujú občania členských štátov?

Nekalé praktiky a podvody pri obchodovaní s ázijskými firmami

Na čo si dať pozor pri obchodných partneroch a výrobcoch z Ázie, ako spoznať podvodného dodávateľa a neprísť o financie, čas aj nervy?

Ako vyrábať pod vlastnou značkou v Ázii: postup z praxe

Na čo sa pripraviť pred rozbehnutím výroby tovarov vlastnej značky v ázijských krajinách, praktický príklad s postupom krok po kroku aj praktické rady, čo nepodceniť.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky