Čo môže mať spoločné veterný mlyn s automobilovým priemyslom? V skutočnosti veľmi veľa, svoje o tom vie spoločnosť Peugeot, ktorá začínala spracovaním obilia a časom sa vypracovala na druhého najväčšieho výrobcu automobilov v Európe.
Existujú dve teórie o tom, kedy vznikla spoločnosť Peugeot. Jedna z nich siaha až do 15. storočia a druhá zasa hovorí, že automobilka Peugeot vznikla v roku 1810. Obe sú však pravdivé a obe vypovedajú o dlhoročnej tradícií francúzskej značky Peugeot na svetovom trhu.
Od spracovania obilia k automobilovému priemyslu
Určite by sme neklamali ak by sme uvideli, že skutočný vznik spoločnosti Peugeot sa začal už niekedy v 15. storočí. Je totiž pravda, že rodina Peugeotovcov, konkrétne Jean-Pierre Peugeot práve od tejto doby vlastnil neďaleko Montbeliardu vo východnom Francúzsku veterný mlyn na obilie. Rodina Peugetovcov sa tak označovala ako poľnohospodársky založená a okrem mlynu vlastnili aj malú textilku, kde látky tkali a farbili a zároveň boli široko-ďaleko známi i výrobou oleja. Zlom v poľnohospodárskej činnosti nastal smrťou Jeana-Pierre Peugota, pretože jeho synovia sa už viac nechceli venovať spracovaniu obilia. Tak v roku 1810 mlyn prestavali na továreň na zlievareň ocele, v ktorej sa zaoberali výrobou píl, žehličiek, vŕtačiek, šijacích strojov, ale najmä mlynčekov na kávu.
Pomohla mu konkurenčná automobilka Daimler
Bratia Jean-Pierre a Jean Fréderic Peugot, dediči niekdajšieho mlyna, investovali výlučne do takých odborov, ktoré im garantovali stabilný zisk. Otvorene pohŕdali zbohatlíkmi, kládli dôraz na usilovnú prácu a vysoké odborné znalosti. V tom čase už prišiel na svet azda najdôležitejší člen rodiny, Armand Peugeot. Narodil sa v roku 1849 a už od svojich útlych detských čias boli jeho záľubou výlučne stroje, ktoré umožňovali pohyb. Po vyštudovaní Technickej univerzity v Paríži a po absolvovaní stáže v Leedse (niekdajšie priemyselné srdce Veľkej Británie) sa vrátil do rodného domova s jasným odhodlaním eliminovať úlohu koní v doprave. Prvý vynález, ktorý ako-tak spĺňal parametre dopravného prostriedku bol bicykel Le Grand Bi vyrobený v roku 1882. Avšak skutočný úspech sa zrodil až v roku 1889 kedy spoločne s Leónom Serpolletom zostrojili parnú trojkolku Serpollet-Peugeot. Za tento vynález síce získali ocenenie Rad čestnej légie, avšak mal podstatnú chybu, ktorú bolo nevyhnutné s ďalším vývojom odstrániť. Išlo o to, že tento stroj si vyžadoval veľmi dlhú prípravu pred jazdou a preto sa Armand usiloval o inováciu, ktorým mal byť spaľovací motor. Aj vďaka pomoci konkurenta Gottlieba Daimlera, ktorý vyrábal zážihové motory už v roku 1890 Peugeot zostrojil automobil so štyrmi kolesami, poháňaný benzínovým motorom. Armandovi trvalo šesť rokov kým skonštruoval vlastný agregát a nepotreboval už pomoc od svojho konkurenta Daimlera.
Nezhody v rodine a rozdelenie spoločnosti
S výrobou vlastných agregátov nesúhlasil Armandov bratranec a zároveň väčšinový podielnik vo firme Eugen. Armanda to však neodradilo a pustil sa do podnikania sám. Odsťahoval sa do mesta Lille, kde si založil v roku 1897 vlastnú spoločnosť Societé Automobiles Peugeot. Neskôr až závisť a snaha byť rovnako úspešným prinútilo jeho bratranca Eugena pokúsiť sa o opätovnú dohodu s Armandom. Ten to spočiatku odmietal, ale časom si uvedomil obavy z ďalšej existencie podniku. Nakoľko nemal žiadneho potomka, tak v roku 1910 súhlasil a došlo znovu k zlúčeniu firmy do jednej spoločnosti Societé Anonyme des Automobiles Cycels Peugeot. Toto spojenie prinieslo v roku 1912 úspech v podobe ocenenia najväčšej automobilky vo Francúzsku s výrobou až desať tisíc áut ročne.
Peugeot počas obdobie vojen
Obdobie prvej svetovej vojny bolo pre spoločnosť ťažkým z dvoch dôvodov. Prvým bolo prerušenie výroby a tým druhým bola Armandova smrť. Šťastím však pre firmu bolo to, že do vedenia nastúpil Armandov prasynovec Robert, rovnako cieľavedomý muž. Ten sa v spoločnosti zaslúžil napríklad aj o dodnes typické označenie modelov s tromi číslami a nulou uprostred. Na čele spoločnosti pôsobil až do roku 1941 a teda priviedol spoločnosť až do obdobia druhej svetovej vojny kedy automobilku opäť postihla kríza. Firma sa ocitla v rukách Nemcov a v továrňach sa vyrábali vozidlá pre Wehrmacht. Po oslobodení sa do vedenia posadil Robertov syn Jean-Pierre, ktorému sa veľmi rýchlo podarilo obnoviť zašlú slávu a niekdajší chod automobilky. Jean-Pierre ako posledný z rodiny Peugeot sedel na čele spoločnosti a to do roku 1964, po ňom si do vedenia firmy zasadli už len najímaný manažéri.
Predaj akcií čínskej automobilke DongFeng
Zlomovým rokom bol pre firmu rok 1974 kedy Peugeot odkúpil 30% podiel v Citroene a následne ho o dva roky úplne prevzal. Tak sa zastrešujúcou firmou stala skupina PSA (Peugeot Societé Anonyme) a jej hlavným akcionárom sa stala rodina Peugotovcov. Nevyhnutné investície však zapríčinili finančné problémy tejto skupiny a to najmä preto, že sa sústredila neustále na krajiny ako Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Holandsko, Belgicko, Portugalsko, či Grécko. Keďže všetky spomenuté krajiny prešli za posledné obdobie finančnou krízou, odrazilo sa to i na skupine PSA, ktorá v roku 2012 ohlásila rekordnú stratu – viac ako 5 miliárd eur. O budúcnosti automobilky sa rozhodlo vo februári tohto roku, kedy sa stratová automobilka PSA otvorila príchodu čínskeho koncernu DongFeng Motors Group. Spoločnosti PSA tak zostalo len 14% a rovnako 14% podiel v spoločnosti nadobudla spomínaná čínska spoločnosť a 14% podiel získala i francúzska vláda.
LEV ako symbol automobilky PEUGEOT
Oficiálne logo spoločnosti Peugeot bolo zaregistrované v roku 1858, potom čo ho vytvoril pán Julien Blazer. Ako symbol spoločnosti znázornil leva a to z opodstatnených dôvodov. Totiž vlastnosti leva je možné veľmi ľahko porovnať s pracovnými nástrojmi značky Peugeot, ktorými sú silné zuby, pružnosť ocele a svižnosť rezu. Je pravdou, že v priebehu rokov sa pôvodné logo vyvíjalo a menilo, ale renomé a sláva symbolu leva ostala zachovaná a imidž je veľmi tesne prepojený s menom značky Peugeot.
