Ako zabezpečiť, aby si dlžník plnil povinnosti a predísť nezaplateným pohľadávkam?

Aké zabezpečovacie prostriedky môžu podnikatelia využiť, aby si dlžníci plnili svoje záväzky? Prinášame prehľad možností, ktoré pomôžu motivovať obchodného partnera, aby platil svoje dlhy načas a v prípade problémov uľahčia ich vymáhanie.

Okrem možnosti obrátiť sa na súd nám právny poriadok dáva možnosť zvýšiť svoju právnu istotu zabezpečením záväzkov jedným z právnych nástrojov zabezpečenia. Vo svojej podstate ide o situáciu, kedy si zmluvne poistíme, že náš obchodný partner si splní, čo má.

Ako príklad si môžeme uviesť obchodného partnera, ktorý je v postavení dlžníka, a má nám v priebehu roka splatiť pôžičku. Ak by ju riadne nesplatil a nemali by sme zabezpečenie, obrátili by sme sa na súd a exekútora. Ak by sme sa s dlžníkom vopred dohodli, že si túto jeho povinnosť poistíme, na jednej strane by bol dlžník viac motivovaný k riadnym splátkam, a na strane druhej by sme sa mohli vyhnúť súdu a uspokojiť sa zo zabezpečenia. Ako záruku nám môže navrhnúť napríklad ručiteľa, bankovú záruku, vec do zálohu. A teda v prípade problému by sme sa obrátili na ručiteľa, ktorý by dlh za nášho dlžníka musel splatiť.

Takéto zabezpečenie má dve funkcie. V prvom rade zabezpečenie pôsobí preventívne – dlžník je motivovaný si svoju povinnosť splniť riadne a včas. V druhom rade, ak si povinnosť riadne a včas nesplní, prostredníctvom zabezpečenia je možné uspokojiť svoje pohľadávky a má teda aj uhradzovaciu funkciu.

V prípade eskalovaných sporov, či už ide o peňažný dlh alebo o povinnosť niečo splniť, pri strate dôvery voči obchodnému partnerovi nie je často možné dosiahnuť zmierlivé riešenie bez dostatočnej záruky. V právnom prostredí môže byť takouto zárukou práve jeden zo zabezpečovacích prostriedkov.

Ako fungujú zabezpečovacie prostriedky

Podstatou zabezpečenia je, že stojí vždy popri hlavnom právnom vzťahu. Vždy sa teda viaže k hlavnému záväzku a nemôže vzniknúť bez toho, aby tento hlavný záväzok existoval.

Za záväzok pritom nepovažujeme iba záväzok niekomu zaplatiť alebo dodať mu nejakú vec. Považuje sa zaň aj povinnosť niečo vykonať (postaviť výrobnú halu), niečoho sa zdržať (nevyužívanie prenajatého vozidla na obchodné účely) alebo niečo strpieť (umožniť prechod cez pozemok).

V rámci obchodných vzťahov štandardne ide o vzájomné záväzky. Pri kúpnej zmluve má ten, kto niečo kupuje, záväzok za tovar zaplatiť a druhá strana má záväzok tovar dodať.

Preto, aby bolo zrejmé k akému záväzku sa zabezpečenie vzťahuje, je nevyhnutné presne špecifikovať hlavný záväzok.

Druhy zabezpečovacích prostriedkov

Náš právny poriadok pozná viacero zabezpečovacích prostriedkov:

  • zmluvná pokuta
  • ručenie
  • dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
  • záložná zmluva
  • zabezpečenie záväzkov prevodom práva
  • zabezpečenie postúpením pohľadávky
  • zábezpeka
  • uznanie dlhu

Netreba sa pritom striktne pridržiavať iba tohto vymenovania. Vo všeobecnosti sa možno dohodnúť na všetko, čo zákon nezakazuje, a teda priestor na kreativitu zostáva aj pri zabezpečovacích prostriedkoch. Ako zabezpečenie môže preto slúžiť napríklad aj zmenka, zloženie veci do notárskej úschovy, a iné.

Vznik zabezpečenia

Samotné zabezpečenie vzniká zmluvou. Tá môže byť dvojstranná alebo viacstranná, kedy pristupuje tretia osoba, ktorá zabezpečenie poskytuje.

Sú ale aj zabezpečovacie prostriedky, kde sa zmluva nevyžaduje, ale postačuje iba jednostranné vyhlásenie (napríklad uznanie dlhu). A do tretice zabezpečenie môže vzniknúť aj na základe zákona (napríklad zákonné záložné právo).

Výber zabezpečovacích prostriedkov

Aby zabezpečenie plnilo svoju funkciu, je pri výbere potrebné zohľadniť faktory, akými sú spoľahlivosť a bonita dlžníka, výška a druh záväzku, doba zabezpečenia a ďalšie.

Nebolo by účelné zriaďovať záložné právo na nehnuteľnosť, pokiaľ ide o stoeurový záväzok, ani by nebolo účelné dohadovať zmluvnú pokutu s krachujúcim obchodným partnerom.

Netreba zabúdať ani na fakt, že v rámci zmluvných vzťahov sú záväzky vzájomné, preto by mala byť zábezpeka obojstranná a primeraná.

Zmluvná pokuta je najbežneješím zabezpečovacím prostriedkom

Najbežnejším spôsobom ako zabezpečiť, aby si zmluvná strana plnila svoje povinnosti, je dohodnúť sa na zmluvnej pokute. Takáto dohoda musí byť písomná a podstatné je už v dohode určiť výšku pokuty alebo spôsob, akým sa pokuta vypočíta. Napríklad ako určité percentá z dlžnej čiastky.

Ak by z dohody o zmluvnej pokute nebolo zrejmé, k akej povinnosti sa viaže alebo by bola nejasná výška pokuty, ten kto pokutu musí platiť by sa mohol domáhať neplatnosti takejto dohody. Pri dohode o pokute treba brať ohľad aj na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Neprimerane vysokú pokutu môže súd znížiť.

Ak by sme napríklad dohodli pokutu vo výške milión eur za dvojdňové omeškanie splátky v hodnote 1000 eur, súd by nepochybne zmluvnú pokutu v dohodnutej výške neuznal a znížil.

Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká samotným nesplnením si zmluvných povinností a nie je potrebné, aby vznikla akákoľvek škoda. Preto ani netreba preukazovať, že reálne nejaká škoda vznikla. Zmluvná pokuta má povahu paušalizovanej náhrady škody. Túto zákonnú podmienku je ale možné vzájomnou dohodou upraviť a zmeniť.

Ak je napríklad náš dodávateľ v omeškaní a máme s ním dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 1000 eur za takéto omeškanie, aj keby nám prestojmi vo výrobe vznikala škoda či už 500 alebo 2000 eur, nárok by sme mali iba na zmluvnú pokutu vo výške 1000 eur. Toto možno ale dohodou upraviť a vopred sa dohodnúť, že ten kto mešká s plnením si povinností, bude povinný uhradiť aj škodu presahujúcu zmluvnú pokutu.

Samotné zaplatenie zmluvnej pokuty nás nezbavuje povinnosti splniť si svoje povinnosti. Aj tu sa možno dohodnúť, že zaplatením zmluvnej pokuty už nemusíme splniť to, za čo sme pokutu dostali.

Ručenie za dlžníka

Princípom ručenia je, že sa za dlžníka zaručí tretia osoba alebo firma. A teda, že splní za neho povinnosť, ak ju dlžník riadne a včas nesplní. V rámci tohto zabezpečovacieho inštitútu nám teda do zmluvného vzťahu vstupuje tretia osoba - ručiteľ.

Toto zabezpečenie vznikne v momente, keď ručiteľ písomne vyhlási, že na seba berie povinnosť uspokojiť pohľadávku v prípade, ak by ju dlžník nesplnil.

Nie je potrebné, aby s ručením súhlasil dlžník, ale je potrebný súhlas veriteľa, teda toho, komu má byť niečo zaplatené alebo má byť splnená iná nepeňažná povinnosť.

Ručiteľ má právo kedykoľvek vedieť výšku dlhu, za ktorý sa zaručil. V prípade, ak by reálne došlo k situácii, že ručiteľ dlh uhradil, má právo žiadať náhradu od toho, za koho sa zaručil.

Článok pokračuje pod reklamou

Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov

Uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nám vzniká právo, aby zamestnávateľ nášmu dlžníkovi strhával zo mzdy zrážky v náš prospech.

Takáto dohoda musí byť písomná a prípadné zrážky nesmú byť vyššie, ako sú maximálne zrážky v prípade exekúcie. Znamená to, že každému musí zostať z výplaty určité minimum. Aj keby dlžník súhlasil, že mu bude strhnutá celá mzda, zamestnávateľ tak nemôže urobiť, lebo by porušoval zákon.

Z povahy tohto zabezpečovacieho inštitútu vyplýva, že dlžníkom, ktorému majú byť strhávané čiastky zo mzdy, môže byť iba fyzická osoba. Zamestnávateľ dlžníka nie je súčasťou tejto dohody o zrážkach zo mzdy a teda nemusí s dohodou vyjadrovať súhlas. Ak je zamestnávateľovi dohoda o zrážkach predložená so žiadosťou o vykonávanie zrážok, zrážky zo zákona vykonávať musí.

Záložná zmluva

Jedným z najfrekventovanejších spôsobov zabezpečenia pohľadávok je zriadenie záložného práva na majetok dlžníka alebo tretej osoby. Záložné právo sa zriaďuje záložnou zmluvou.

V prípade, ak nie je naša pohľadávka riadne a včas splatená, môžeme sa domáhať uspokojenia pohľadávky zo zálohu.

Pri záložnej zmluve rozlišujeme veriteľa, dlžníka a záložcu (toho, kto poskytne vec do zálohu). Ak je dlžník a záložca jedna a tá istá osoba, záložná zmluva je dvojstranná. Záložná zmluva ale môže byť aj trojstrannou práve v prípadoch, kedy dlžník a záložca nie sú rovnaké osoby. Záložca sa v takomto prípade stáva akýmsi ručiteľom za dlžníka.

Záložné právo sa zriaďuje k určitej konkrétnej majetkovej hodnote. Zálohom môže byť hnuteľnosť, nehnuteľnosť, spoluvlastnícky podiel, obchodný podiel, pohľadávka, cenné papiere, ochranné známky, patenty, a ďalšie.

Zabezpečenie záväzkov prevodom práva

Zabezpečovací prevod práva nie je až tak frekventovaný spôsob zabezpečenia pohľadávky.

Princípom je, že ak nám niekto dlží a chceme mať záruku, že svoj dlh splní, tento dlžník na nás dočasne prevedie vlastníctvo k nejakej veci.

Nemusí ísť iba o hnuteľné alebo nehnuteľné veci. Previesť môžeme napríklad aj obchodný podiel. Ten, na koho bolo právo dočasne prevedené, nemôže s vecou nakladať ako s vlastnou. Nemôže ju teda predať alebo zaťažiť záložným právom.

Z dočasného a zabezpečovacieho charakteru vyplýva, že ak by dlžník svoj dlh nesplnil, vec ktorou ručil si nemôžeme ponechať, ale je potrebné vykonať speňaženie.

Ak by teda svoj dlh nesplnil, túto vec môžeme následne speňažiť buď na dražbe alebo iný spôsobom, ktorý sme si v zmluve dohodli. Ak ale svoj dlh riadne a včas splní, automaticky všetky práva, ktoré na nás previedol, prechádzajú na dlžníka späť a zabezpečenie zaniká.

Tento prostriedok zabezpečenia má veľa podobného so záložnou zmluvou. Hlavným rozdielom je, že na jednu vec je možné zriadiť viacero záložných práv, ale zabezpečenie záväzku prevodom práva možno v rámci jednej veci urobiť iba raz. Rozdielom je tiež, že pri záložnej zmluve vlastnícke právo zostáva pôvodnému vlastníkovi celú dobu.

Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí byť vždy písomná. Tak ako pri záložnej zmluve, aj tu môže zabezpečenie poskytnúť priamo dlžník alebo tretia osoba, ktorá sa takto za dlžníka zaručí.

Zabezpečovacie postúpenie pohľadávky

Ide o podobný inštitút zabezpečenia, ako zabezpečenie prevodom práv, akurát namiesto vlastníckeho práva dochádza k dočasnému postúpeniu pohľadávky.

Ak si budeme chcieť napríklad od obchodného partnera (A) zobrať pôžičku a bude požadovať zábezpeku, môžeme mu poskytnúť ako zábezpeku, že na neho dočasne prevedieme svoju pohľadávku voči inému obchodnému partnerovi (B). Ten nám má napríklad v lehote jedného roka zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar a táto naša pohľadávka môže poslúžiť ako záruka. A teda, ak by sme voči obchodnému partnerovi (A) nesplnili zmluvné povinnosti, mohol by od nášho obchodného partnera (B) žiadať, aby kúpnu cenu neuhradil nám, ale obchodnému partnerovi (A) z titulu, že sa stal dočasným veriteľom v rámci tejto postúpenej pohľadávky.

Zábezpeka

Doteraz uvedené zabezpečovacie prostriedky sú samostatné právne inštitúty, so svojou osobitnou zabezpečovacou funkciou.

Zábezpeka, ako taká, nie je osobitný zabezpečovací inštitút, ale ide iba o akýsi prísľub splnenia a zabezpečenia záväzkov. Ako zábezpeka nám teda poslúži napríklad dohoda s dlžníkom, že svoje záväzky zabezpečí niektorým zo zabezpečovacích prostriedkov. Najčastejšie ide o záväzok poskytnúť záloh alebo spôsobilého ručiteľa.

Uznanie dlhu

Uznanie dlhu je právny úkon dlžníka, ktorým uznáva, že dlh v skutočnosti existuje a že ho zaplatí. Zabezpečovacia funkcia tohto prejavu vôle spočíva v tom, že na súde by nám toto uznanie dlhu zľahčilo procesné postavenie a povinnosť dokazovať existenciu dlhu.

Uznať treba nielen výšku dlhu, ale aj dôvod dlhu. Napríklad ako dlh vyplývajúci z kúpnej zmluvy vo výške 20 000 eur. Ak by v uznaní dlhu chýbal dôvod alebo výšku dlhu, nemalo by uznanie dlhu účinky.

Najpodstatnejšou výhodou je, že ak niekto takto uzná svoj dlh, začína plynúť 10 ročná premlčacia lehota. A teda máme desať rokov na to, aby sme dlh dali na súd. Navyše, uznať je možné aj premlčaný dlh, ale iba v prípade, ak dlžník o premlčaní vedel.

Uznanie dlhu, ako aj zvyšné zabezpečovacie inštitúty, musí byť písomné. Uznanie dlhu nepredstavuje ale absolútnu prezumciu existencie dlhu. Ak by sa napríklad dodatočne zistilo, že pôvodná zmluva, z ktorej dlh vznikol, bola neplatná, uznanie dlhu by tiež nebolo účinné.

Iné prostriedky zabezpečenia záväzkov

Právny poriadok špecifikuje niektoré druhy zabezpečenia záväzkov, ale nevylučuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na iných formách zabezpečenia.

Ako zabezpečenie môže slúžiť napríklad zmenka, banková záruka, notárska úschova. Zárukou na splnenie záväzku teda môže byť všetko, čo právny poriadok nevylučuje a čo dlžníka motivuje k splneniu svojich záväzkov.

Zabezpečovacie prostriedky sú vhodné nielen ako preventívne nástroje na našu ochranu. Zabezpečovacie prostriedky sú aj vhodným nástrojom v rámci riešenia už vzniknutých sporov. Ak dlžník má vôľu splniť svoj dlh, ale nemá na to prostriedky, poskytnutím zabezpečenia môže dôjsť k zmene postoja veriteľa a môže dôjsť k vzájomnej dohode.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Premlčacia doba a vplyv mediácie na jej plynutie

Premlčacia doba dáva dlžníkovi určitú istotu, že po uplynutí tejto doby bude môcť premlčanie namietnuť a jeho záväzok už nebude vymáhateľný. Podporuje tiež veriteľa, aby zbytočne neodkladal podanie žaloby na súde. Aký má vplyv mediačné konanie na plynutie premlčacej doby?

Mediátor Martin Svatoš: Na spory treba pozerať ako človek, nie ako právnik

Vzdelanie, jazyková výbava a skúsenosti otvorili českému mediátorovi Martinovi Svatošovi cestu k riešeniu medzinárodných sporov alterantívnymi spôsobmi. Opýtali sme sa ho na motiváciu veľkých firiem riešiť spory zmierlivo a aj na jeho skúsenosti s jednotlivými prípadmi.

Ako prebieha mediačné konanie (mediácia)

Mediačné konanie ako neformálny a dobrovoľný proces riešenia sporov prináša rôzne možnosti, ako bude samotné konanie prebiehať. Kľúčovou zostáva dohoda medzi stranami sporu a mediátorom, akým spôsobom bude mediačné konanie mediátorom vedené.

Ako sa stať mediátorom

Ak sa chcete stať mediátorom a spolupodieľať sa na mimosúdnom riešení sporov, musíte okrem splnenia zákonných požiadaviek disponovať aj určitými osobnostnými vlastnosťami a skúsenosťami.
Videonávod na zápis konečného užívateľa výhod

Ako zvládnete zápis svojpomocne krok po kroku.

Zistiť viac
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky