Práca s tzv. kontraktormi prináša firmám nielen flexibilitu, ale aj riziká. Pri švarcsystéme môže kontrola viesť k dodaneniu, doplateniu odvodov a sankciám v státisícoch eur.
Práca so živnostníkmi alebo „s.r.o.-čkármi“ (teda „kontraktormi“) je fenomén súčasného trhu práce na Slovensku. Napriek tomu, že sa to v praxi javí v dobe faktickej nulovej nezamestnanosti ako želaná voľba oboch zmluvných strán (t. j. spoločnosti, ako aj kontraktorov), tlak štátu na využívanie zamestnancov namiesto kontraktorov sa zintenzívnil a okrem inšpektorátov práce do hry vstúpili vo významnejšej miere aj daňové úrady.
Daňové úrady totiž jednak disponujú agresívnejšími nástrojmi a možnosťami uložiť sankcie, no zároveň im legislatíva umožňuje kontrolovať nielen samotný švarcsystém, ale aj súvisiace témy. Napríklad predmetom daňovej kontroly súvisiacej so švarcsystémom môže byť:
- nárok na odpočet DPH pri obstaraní majetku (napríklad autá), ktorý využívajú kontraktori na prácu v prospech spoločnosti,
- DPH na výstupe, ak spoločnosťou obstaraný majetok alebo služby využívajú kontraktori na prácu v prospech spoločnosti, alebo
- uplatnenie nákladov na obstaraný majetok či služby ako daňových výdavkov, ak tie využívajú kontraktori na prácu v prospech spoločnosti (napríklad ubytovanie pre kontraktorov na „služobnej ceste“).
Dokonca nie je vylúčené, že sa tej istej skutkovej podstate venuje správca dane z viacerých pohľadov. Napríklad kontraktori v IT spoločnosti využívajúci firemné počítače môžu byť predmetom kontroly švarcsystému zo strany inšpektorátu práce a daňového úradu a zároveň správca dane môže skúmať uplatnenie DPH na výstupe z dôvodu bezodplatného využívania firemných počítačov kontraktormi.
Aké sú sankcie za švarcsystém?
Ilustrujme si to na spoločnosti z IT sektora, ktorá využíva prácu 10 kontraktorov. Každý z nich fakturuje 4 000 eur.
Ak táto spoločnosť na konci dňa spor prehrá, okrem pokuty od inšpektorátu práce (v tomto prípade môže byť odhadom v rozmedzí 5 000 eur – 30 000 eur), sú to práve sankcie zo strany daňového úradu, Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne, ktoré sú problematické a právne aj kontroverzné.
Za sankciu v širšom slova zmysle je totiž potrebné považovať doplatenie preddavkov na:
- daň zo závislej činnosti pri sadzbe 19 % - 35 %,
- sociálne poistné pri sadzbe 34,6 % a
- zdravotné poistné pri sadzbe 16 %.
Ak by sa kontroloval iba jeden kalendárny rok, sankcia od inšpektorátu práce by sa navýšila o minimálne (pri 19 % sadzbe dane z príjmov) 331 920 eur.
K tejto sume je potrebné ďalej pripočítať úroky z omeškania z nezaplatených vyššie uvedených preddavkov, ktoré sú:
- min. 15 % p. a. pri dani z príjmov,
- 18,25 % p. a. pri sociálnom poistnom a
- min. 15 % p. a. pri zdravotnom poistnom.
Výška úrokov z omeškania sa pri preddavkoch na dane a zdravotné poistenie odvíja od sadzieb Európskej centrálnej banky. Spomínané sadzby sú minimálne.
Na konci dňa tak sankcia pre spoločnosť využívajúcu 10 kontraktorov môže dosiahnuť aj 500 000 eur. V hypotetických prípadoch, ak by sa kontrolovalo viacero kalendárnych rokov, to môže byť aj cez 1 000 000 eur.
Je to spravodlivé? A ako sa voči tomu brániť?
Intuícia môže naznačovať, že existuje veľká disproporcia medzi závažnosťou (kvázi) nelegálneho konania zo strany spoločnosti a výškou sankcie. Inými slovami, sankcia sa javí byť neprimerane prísna.
Vzhľadom na to, že celková sankcia sa skladá z individuálnych sankcií uložených viacerými orgánmi verejnej moci a jej podklad sa nachádza vo viacerých právnych predpisoch regulujúcich švarcsystém, je možné sa rozumne domnievať, že ani sám štát si neuvedomuje sankčnú komplexnosť a principiálnu nespravodlivosť, ktorá je menovateľom témy švarcsystému.
Toto tvrdenie je možné si jednoducho overiť prostredníctvom nedávnej legislatívnej zmeny a jej odôvodnenia. Štát totiž zvýšil spodnú hranicu pokuty v zákone o inšpekcii práce za švarcsystém z 2 000 eur na 4 000 eur. Ak by si štát uvedomoval, že spoločnosť s iba 10 IT kontraktormi môže byť sankcionovaná za švarcsystém aj sumou 500 000 eur, považoval by racionálny zákonodarca za potrebné takto kozmeticky navyšovať dolnú hranicu sankcie?
Ako sa voči tomu brániť?
Ako bolo povedané vyššie, nie je to inšpektorát práce, ktorý predstavuje principiálne riziko. Je to hlavne správca dane a poisťovne na úseku sociálneho zabezpečenia. A práve voči týmto správnym orgánom sa musí vedieť podnikateľ efektívne brániť. Ako? Dozviete sa na konferencii spoločnosti Highgate s názvom „Prečo a ako zostať na Slovensku?“.
Konferencia je určená pre všetkých, ktorí na Slovensku podnikajú alebo sú inak ekonomicky aktívni. Okrem problematiky švarcsystému bude konferencia zameraná aj na nasledujúce témy:
- Vyplácanie majiteľa zo slovenskej firmy – daňové a právne praktické súvislosti;
- Firemné autá na súkromné používanie – ako to nastaviť?
- Daňovo efektívne investovanie – kedy ako fyzická osoba, kedy cez firmu a kedy voliť „cyperskú schránku“ alebo zverenecký fond?
- „Zatvorím firmu a otvorím novú" – „ideálne“ slovenské riešenie pri dlhoch spoločnosti;
- Nezaplatené faktúry alebo dane (napríklad aj po odlišnom názore daňovej kontroly);
- Zodpovednosť štatutára – za čo všetko konateľ ručí celým majetkom;
- Zodpovednosť spoločníka – za čo všetko spoločník ručí celým majetkom;
- Ukážky typických, ako aj kreatívnych štruktúr na zníženie dane z príjmov a odvodov pre slovenských podnikateľov;
- Kedy hrozí iba dodanenie a pokuta a ktorá daňová optimalizácia vie byť už trestným činom?
Viac informácií o programe, speakroch a registráciu nájdete TU.
Rezervujte si svoje miesto za zvýhodnenú cenu EARLY BIRDS - zostáva už iba 30 lístkov.
