Nezaplatil vám odberateľ faktúru načas? Pozrite sa, kedy môžete požadovať úrok z omeškania, ako určiť správnu sadzbu, vypočítať výslednú sumu a kedy prichádza do úvahy zmluvná pokuta.
Nezaplatená faktúra nemusí znamenať len pôvodný dlh. Veriteľ môže za určitých podmienok požadovať aj úrok z omeškania či ďalšie nároky. Výšku úroku si pritom strany nemusia vždy dohodnúť vopred. Ak dohoda chýba, použije sa zákonná sadzba.
Čo je úrok z omeškania a kedy naň vzniká nárok?
Úrok z omeškania je suma, ktorú môže veriteľ požadovať navyše, ak dlžník nezaplatí peňažný záväzok včas. Typickým príkladom je nezaplatená faktúra po dátume splatnosti.
Ak bola faktúra splatná napríklad 31. augusta, dlžník sa dostáva do omeškania nasledujúci deň. Úrok sa počíta z neuhradenej sumy za obdobie, počas ktorého platba mešká.
Veriteľ nemusí dlžníka na úrok osobitne upozorňovať.
Aký je zákonný úrok z omeškania medzi podnikateľmi?
Výška zákonného úroku z omeškania v obchodných vzťahoch sa odvíja od základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, preto sa môže v čase meniť.
Ako sa určuje zákonná sadzba?
Zákonnú sadzbu možno určiť dvoma spôsobmi:
- Podľa kalendárneho polroka: k sadzbe ECB platnej v prvý deň polroka sa pripočíta 8 percentuálnych bodov. Výsledná sadzba platí do konca daného polroka.
- Podľa začiatku omeškania: k sadzbe ECB platnej v prvý deň omeškania sa pripočíta 9 percentuálnych bodov. Takto určená sadzba sa počas celého omeškania nemení.
Od 16. septembra 2026 platí základná sadzba ECB 2,65 %. Ak omeškanie vzniklo práve v tento deň a sadzba sa určuje podľa začiatku omeškania – k 2,65 % sa pripočíta 9 percentuálnych bodov. Výsledná sadzba úroku z omeškania je tak 11,65 % ročne.
Pri výpočte podľa kalendárneho polroka je pre druhý polrok 2026 sadzba úroku z omeškania 10,40 % ročne.
Ako vypočítať úrok z omeškania?
Na výpočet potrebujete poznať dlžnú sumu, ročnú úrokovú sadzbu a počet dní omeškania.
Použiť môžete tento vzorec:
dlžná suma × ročná úroková sadzba × počet dní omeškania / počet dní v roku
Príklad výpočtu úroku z omeškania
Firma má nezaplatenú faktúru vo výške 5 000 eur. Odberateľ mešká s úhradou 30 dní a veriteľ použije zákonnú sadzbu 10,40 % ročne.
Pri výpočte sa 10,40 % zapíše ako 0,104:
5 000 × 0,104 × 30 / 365 = 42,74 eura
Za 30 dní omeškania teda úrok predstavuje 42,74 eura (približne 1,42 eura denne).
V príklade počítame s 365 dňami, keďže rok 2026 nie je priestupný.
Ak sa zmení dĺžka omeškania alebo použitá úroková sadzba, zmení sa aj výsledná suma.
Odkedy sa počíta úrok z omeškania?
Omeškanie sa začína deň po dátume splatnosti. Od tohto dňa sa úrok počíta až do zaplatenia dlhu.
Ak dlžník uhradí len časť dlhu, môže určiť, na čo sa má platba započítať. Pokiaľ tak neurobí, v obchodných vzťahoch sa z platby najskôr uhradia úroky a zvyšok sa odpočíta od dlžnej sumy.
Aký je rozdiel medzi zákonným a dohodnutým úrokom z omeškania?
Podnikatelia si môžu výšku úroku z omeškania dohodnúť vopred, napríklad v zmluve. Ak tak neurobia, použije sa zákonná sadzba. Nestačí preto, ak veriteľ uvedie vlastnú sadzbu až na faktúre.
Pri dohodnutom úroku zákon neurčuje jednu pevnú hranicu, po ktorej prekročení by bol automaticky neplatný. Posudzuje sa aj primeranosť jeho výšky a okolností, za ktorých sa na nej strany dohodli.
Ako sa líši úrok z omeškania podľa Obchodného a Občianskeho zákonníka?
Ak si strany výšku úroku z omeškania nedohodli, zákonná sadzba závisí aj od toho, akým právnym režimom sa daný vzťah riadi. V občianskoprávnych vzťahoch je o 5 percentuálnych bodov vyššia než základná sadzba ECB platná v prvý deň omeškania.
V obchodných vzťahoch platia iné pravidlá. Zákonný úrok možno určiť podľa základnej sadzby ECB platnej v prvý deň príslušného kalendárneho polroka zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. Veriteľ môže namiesto toho použiť sadzbu platnú v prvý deň omeškania zvýšenú o 9 percentuálnych bodov. Tá zostáva rovnaká počas celej doby omeškania.
Čo sa zmení od 1. júla 2027?
Národná rada SR schválila nový Občiansky zákonník, ktorý nadobudne účinnosť 1. júla 2027. Pri úrokoch z omeškania zostáva základný princíp rovnaký. Ak si strany sadzbu dohodnú, platí ich dohoda. Ak nie, výšku zákonného úroku určí nariadenie vlády.
V spotrebiteľských vzťahoch bude nariadenie určovať aj maximálnu prípustnú sadzbu. Neprimerane vysoký dohodnutý úrok bude môcť súd znížiť.
Nový zákonník zároveň smeruje k zjednoteniu pravidiel pre občianske a obchodné záväzky. Na úplné odstránenie súčasného rozdelenia medzi Občiansky a Obchodný zákonník však bude potrebná aj nadväzujúca úprava Obchodného zákonníka.
Čo je zmluvná pokuta a kedy ju možno požadovať?
Zmluvná pokuta je vopred dohodnutá sankcia za porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti. Veriteľ ju môže požadovať, ak dlžník poruší povinnosť, na ktorú sa dohoda vzťahuje. Môže ísť napríklad o oneskorenú úhradu, nedodržanie termínu dodania alebo inú povinnosť zo zmluvy.
Na rozdiel od úroku z omeškania nevzniká automaticky zo zákona. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť písomná a musí z nej byť jasná jej výška alebo spôsob výpočtu. Môže ísť o pevnú sumu, percento alebo sumu za každý deň omeškania.
Ak je pokuta neprimerane vysoká, súd ju môže znížiť. Pri rozhodovaní prihliada aj na význam a hodnotu porušenej povinnosti.
Úrok z omeškania vs. zmluvná pokuta: aký je rozdiel?
Základný rozdiel je v tom, pri akom porušení povinnosti sa tieto nároky uplatňujú.
| Úrok z omeškania | Zmluvná pokuta | |
|---|---|---|
| Kedy sa uplatňuje? | Pri omeškaní s peňažným záväzkom | Pri porušení povinnosti, na ktorú sa pokuta vzťahuje |
| Musí byť dohodnutý? | Nie, pri nedohodnutej výške sa použije zákonná sadzba | Áno |
| Ako sa určí výška? | Zákonnou sadzbou alebo dohodou | Podľa dohody strán |
| Je potrebná písomná dohoda? | Nie je vždy potrebná | Áno |
| Viaže sa len na peňažný dlh? | Áno | Nie |
Možno požadovať úrok z omeškania aj zmluvnú pokutu?
Ak dlžník mešká s úhradou a zároveň bola platne dohodnutá zmluvná pokuta za oneskorenú platbu, veriteľ môže požadovať oboje súčasne.
Zmluvná pokuta teda úrok z omeškania nenahrádza.
Kedy vzniká nárok na paušálnu náhradu 40 eur?
Ak sa dlžník v obchodnom vzťahu dostane do omeškania, veriteľ môže požadovať aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Na tento nárok nemusí dlžníka osobitne upozorňovať.
Ide o jednorazových 40 eur za každú samostatnú pohľadávku, napríklad za nezaplatenú faktúru. Výška náhrady sa nemení podľa sumy dlhu ani dĺžky omeškania. Toto pravidlo sa nevzťahuje na spotrebiteľskú zmluvu, ak je dlžníkom spotrebiteľ.
Paušálna náhrada je samostatný nárok veriteľa popri úroku z omeškania.
Čo uviesť v upomienke alebo predžalobnej výzve?
Ak odberateľ nezaplatil, veriteľ môže vo výzve vyčísliť dlžnú sumu aj ďalšie nároky, ktoré mu vznikli. Podľa situácie môže uviesť:
- dlžnú sumu,
- úrok z omeškania,
- zmluvnú pokutu, ak ju má právo požadovať,
- paušálnu náhradu 40 eur.
Pri úroku je vhodné uviesť použitú sadzbu, počet dní omeškania aj výpočet. Dlžník tak vidí, z čoho požadovaná suma vychádza.
Ako postupovať pred súdnym vymáhaním, čo má predžalobná výzva obsahovať a akú lehotu na zaplatenie určiť, vysvetľujeme v článku Predžalobná výzva: čo má obsahovať a kedy ju poslať?
Ak si naopak chcete preveriť vlastné záväzky, pozrite si, ako zistiť, či ste dlžník.
Zdroje: Obchodný zákonník, Občiansky zákonník, nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z., nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., Ministerstvo spravodlivosti SR, Európska centrálna banka.
