Daň z nehnuteľností na rok 2017 pri prenajatej budove či kancelárii

Ján Benko | 24.01.2017
Daň z nehnuteľností na rok 2017 pri prenajatej budove či kancelárii
Platí podnikateľ daň z nehnuteľností, ak si prenajíma budovu, kanceláriu či parkovacie státie?

Na základe všeobecného ustanovenie o vzniku a zániku daňovej povinnosti k dani z nehnuteľností vzniká daňová povinnosť k dani z nehnuteľností na rok 2017 dňa 1. januára 2017 daňovníkovi, ktorý sa v roku 2016 stal

  • vlastníkom,
  • správcom,
  • nájomcom alebo
  • užívateľom

nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane.

Pre úplnosť doplníme, že ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti 1. januára 2017, vzniká mu daňová povinnosť k dani z nehnuteľností na rok 2017 týmto dňom.

Zároveň zákon upravuje zánik daňovej povinnosti tak, že táto zanikla 31. decembra 2016 tým daňovníkom, ktorým v roku 2016 zaniklo

  • vlastníctvo,
  • správa,
  • nájom alebo
  • užívanie

nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane.

Uvedené formulácie zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov vyvolávajú u podnikateľov domnienku, že daň z nehnuteľností sa týka každého nájomného vzťahu.

Nájomcovia platia daň z nehnuteľností (na rok 2017) len výnimočne

V prípade väčšiny nájomných vzťahov (vrátane prenájmu kancelárskych priestorov) sa nájomcu daň z nehnuteľností netýka. Ak si nájomca prenajíma stavbu (prípadne jej časť), ktorá nie je v správe Slovenského pozemkového fondu, daň z nehnuteľností sa ho netýka.

Pokiaľ ide o nájom pozemkov, nájomca platí daň z nehnuteľností (pozemkov) v týchto prípadoch:

  1. Nájomný vzťah trvá alebo má trvať najmenej päť rokov a nájomca je zapísaný v katastri nehnuteľností. V zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov sa nájomné vzťahy zapisujú do katastra nehnuteľností, ak trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.
  2. Nájomca má v nájme pozemok spravovaný Slovenským pozemkovým fondom. Nájomcu sa týka daň z nehnuteľností bez ohľadu na dĺžku nájomného vzťahu. Do katastra nehnuteľností sa v tomto prípade nájomca nezapisuje.
  3. Nájomca má v nájme náhradné pozemky, ktoré boli fyzickej osobe alebo právnickej osobe (prenajímateľovi) pridelené na obhospodarovanie ako náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu užívaného právnickou osobou (napr. družstvom alebo iným poľnohospodárskym podnikom) až do vykonania pozemkových úprav. Ide o prípady, kedy vlastník pozemkov (fyzická osoba alebo právnická osoba – t. j. prenajímateľ) nemôže z objektívnych dôvodov hospodársky využívať viacero „rozdrobených“ pozemkov, ktoré sú v jeho vlastníctve. Na základe žiadosti sú mu dočasne a bezodplatne pridelené iné poľnohospodárske alebo lesné pozemky. Stane sa tak daňovníkom vo vzťahu k týmto prideleným pozemkom, a to až do času, kým ich ďalej neprenajme.

O autorovi

Ing. Ján Benko

Zvedavo a rád do hĺbky skúmam otázky a témy, ktoré iní prebádali len málo. V spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o. spolu s kolegami podnikateľom odhaľujeme chodníčky, ktoré ich povedú zákonnou, no finančne únosnejšou cestou. Každodenným spoločníkom je mi legislatívne dianie a výzvy, ktorým slovenskí podnikatelia čelia. K mojim osobným prioritám patrí neustále vzdelávanie a vo voľnom čase ma zaujíma politika, literatúra a skúmanie čohokoľvek nového.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: