Účtovné a daňové doklady

V podnikateľskej praxi sa podnikatelia stretávajú s rôznymi účtovnými a daňovými dokladmi. Najčastejším z nich je práve faktúra. Faktúru možno definovať ako účtovný doklad, ktorý zachytáva výmenný vzťah medzi dvoma subjektmi (napr. právnickou a fyzickou osobou – podnikateľom), ktorý vzniká pri výmene tovaru alebo služby.

Európsky parlament 20. 10. 2010 schválil smernicu, podľa ktorej bude v rámci Európskej únie platiť všeobecná najviac 30-dňová lehota splatnosti faktúr. Implementačný proces smernice do legislatív členských štátov má byť ukončený do dvoch rokov.

Vyúčtovaním pracovnej cesty ako aj samotnými povinnosťami a nárokmi zamestnávateľa a zamestnanca pri pracovnej ceste sa zaoberá zákon č.283/2002 Z.z zo 16. mája 2002 o cestovných náhradách, ktorý sa odvoláva na Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. z 5. novembra 1991, Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

IČO Uvádza ho každý podnikateľský subjekt na obchodných dokumentoch a úradných záznamoch. Môže to byť napríklad faktúra, zmluva, objednávka, dodací list, pokladničný doklad, doklad z elektronickej registračnej pokladnice, splátkový kalendár a podobne. Začatie podnikateľskej činnosti subjektu je spojené s pridelením identifikačného čísla organizácie, ktoré má evidenčný význam. Do obchodného a živnostenského registra sa povinne okrem iného zapisuje aj toto pridelené číslo známe pod skratkou IČO.