Povinnosti pri pracovných úrazoch

Redakcia Podnikajte.sk | 10.01.2013
Povinnosti pri pracovných úrazoch

Pracovný úraz je poškodenie zdravia spôsobené násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré  zamestnanec utrpel pri plnení pracovných úloh. Prevencia pred pracovnými úrazmi je jedným z hlavným záujmov zamestnancov i zamestnávateľov. Ako však postupovať v prípade, že sa pracovný úraz napriek všetkým preventívnym opatreniam stane? Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so vznikom pracovného úrazu upravuje viacero právnych predpisov. Netýkajú sa však len zamestnávateľa ale i zamestnancov. Nasledujúci článok sumarizuje všetky povinnosti zamestnanca i zamestnávateľa v súvislosti s pracovnými úrazmi.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Povinnosťou každého zamestnávateľa je zabezpečovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP) a vykonávať všetky potrebné a dostupné opatrenia (§ 146 - 147 Zákonníka práce). Primerane ich vykonáva aj živnostník. Spoločnosť je zamestnávateľom aj vtedy, ak zamestnáva iba pracovníkov na dohodu a tiež sa jej týkajú tieto povinnosti. V rámci BOZP musí mať každý zamestnávateľ (primerane aj živnostník) vypracované vnútorné predpisy, technickú dokumentáciu, doklady a iné dokumenty podľa zákona o BOZP v rozsahu, ktorý zodpovedá požiadavkám zákona, vyhláškam a technickým normám. Nakoľko termín „primerane“ nie je úplne jednoznačný, na vysvetlenie použijeme príklad.

Príklad: Zamestnávateľom je stavebná firma, ktorá vo svojej činnosti nepoužíva žeriav. Nemusí teda preukazovať vykonanie odbornej prehliadky a odbornej skúšky na používanie žeriavu. Ak v činnosti zamestnávateľa neexistuje príslušná právna skutočnosť (teda výkon konkrétnej činnosti), zamestnávateľ nie je povinný vykonať zákonom požadovanú povinnosť (mať príslušný doklad, odbornú spôsobilosť atď.).

 

V rámci BOZP je zamestnávateľ všeobecne povinný:

  • vykonávať opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
  • zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom;
  • posudzovať riziká a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami;
  • zabezpečovať, aby pracoviská, pracovné prostriedky, materiály, postupy, organizácia práce a pod. neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov (a  zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy);
  • prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na ich obmedzenie;
  • určovať bezpečné pracovné postupy,určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať. Z toho vyplýva povinnosť:
  1. udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie;
  2. bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí;
  3. vypracovať zoznam poskytovaných ochranných pracovných prostriedkov na základe posúdenia rizika;
  • písomne vypracovaťa podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a postup, prostriedky a spôsob jej vykonania (tento bod sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov);
  • vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
  • vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari, a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu;
  • starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch.

Zamestnávateľ je taktiež povinný vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. Ak však žiaden zamestnanec nechce byť dobrovoľne do tejto pozície ustanovený, nemusí byť u zamestnávateľa stanovený zástupca zamestnancov pre BOZP.
Viac informácií o pracovných podmienkach a BOZP nájdete na internetovej stránke Národného inšpektorátu práce.

Legislatíva v súvislosti s pracovnými úrazmi

  • Zákon č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení - pre účely výkonu úrazového poistenia. Zamestnávateľ je povinne úrazovo poistený a nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom a v prípade smrti poškodeného zamestnanca tiež manžel (manželka), jeho nezaopatrené dieťa a fyzická osoba, voči ktorej mal v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť;
  • Zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“) - ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov a iných poškodení zdravia z práce;
  • Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce - ustanovuje  zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze zamestnanca.

Definícia pracovného úrazu

Pracovný úraz definuje § 8 zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Pracovným úrazom je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré:
a) zamestnanec utrpel pri plnení alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh alebo pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi;
b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami (napr. žiak strednej školy alebo študent vysokej školy, ktorí utrpeli pracovný úraz pri praktickom vyučovaní v období odbornej praxe, dobrovoľný zdravotník Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorí utrpeli pracovný úraz pri výkone zdravotníckych služieb atď.).

V tejto súvislosti je dôležitým faktom, čo všetko sa považuje za plnenie pracovných alebo služobných úloh. Sú to:

  1. výkony pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru;
  2. iné činnosti vykonávané na príkaz zamestnávateľa;
  3. činnosti, ktorésú predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.

V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca je:

  1. úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou vyšetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonaného na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť,
  2. účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo vzdelávania organizovaného odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa,
  3. povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte28) alebo v priamej súvislosti s ňou.

Registrovaný pracovný úraz (ďalej RPÚ) – pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu.
Závažný pracovný úraz (ďalej ZPÚ) – pracovný úraz, ktorého následkom je smrť, ťažká ujmy na zdraví alebo ak predpokladaná alebo skutočná dĺžka pracovnej neschopnosti je najmenej 42 dní.

Povinnosti zamestnanca v súvislosti s pracovným úrazom

Zamestnanec je povinný pri svojej práci rešpektovať a dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy, ktoré súvisia s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci.  V prípade pracovného úrazu je hlavnou povinnosťou postihnutého zamestnanca ošetriť zranenie alebo vyhľadať pomoc.

Zamestnanec je povinný:

  1. bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku pracovného úrazu;
  2. postihnutý zamestnanec, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav, je povinný poskytnúť všetky potrebné informácie o vzniku pracovného úrazu, pri evidencii alebo následnej registrácii (spísanie záznamu o pracovnom úraze).

Povinnosti zamestnávateľov súvislosti s pracovným úrazom v časovom slede

Zamestnávateľ je povinný vnútorným predpisom určiť komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik pracovného úrazu (a ostatných udalostí uvedených v §17 zákona o BOZP – napr. nebezpečná udalosť, hrozba priemyselnej havárie atď.).V tomto vnútornom predpise zamestnávateľ taktiež ustanovuje, kto je zodpovedný za spísanie záznamu o úraze a za ďalšie povinnosti vyplývajúce v súvislosti s pracovnými úrazmi (môže to byť konateľ alebo aj zamestnanec – napr. vedúci úseku, prípadne priamy nadriadený postihnutého zamestnanca).
Zamestnávateľ je taktiež povinný viesť evidenciu pracovných úrazov (v minulosti „kniha drobných úrazov“ - pre prípad, že by sa následky pracovného úrazu prejavili neskôr). Evidencia pracovných úrazov musí podľa zákona o BOZP (§ 17, odsek 8, písm. a)  obsahovať všetky údaje, ktoré je potrebné na spísanie registrovaného pracovného úrazu v prípade, že by sa následky úrazu prejavili neskôr. Sú to:

  • Poradové číslo;
  • Meno a priezvisko poraneného;
  • Dátum a čas úrazu;
  • Miesto udalosti;
  • Pracovná neschopnosť - počet dní;
  • Meno, priezvisko a podpis vedúceho zamestnanca, ktorý vykonal zápis;
  • Popis poranenia;
  • Prijaté a vykonané opatrenia;
  • Svedok.

Predpísaný záznam o registrovanom pracovnom úraze zamestnávateľ vypisuje len pri registrovanom pracovnom úraze a povinnosť uchovávať záznam trvá desať rokov od vzniku úrazu. Rovnaká lehota platí aj pre uchovávanie evidencie pracovných úrazov.
Aby zamestnávateľ mohol vyplniť záznam o registrovanom pracovnom úraze, musí mať k dispozícii niektoré osobné údaje zamestnanca. Zákon o BOZP však neupravuje spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby. Tieto údaje musí zamestnávateľ spracúvať v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov (je potrebné, aby mal zamestnávateľ písomný súhlas zamestnanca na spracúvanie jeho osobných údajov).

V prípade pracovného úrazu je zamestnávateľ povinný:

  1. po oznámení pracovného úrazu bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Stav pracoviska nemožno meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov (napr. príslušného útvaru Policajného zboru, ak skutočnosti nasvedčujú spáchanie trestného činu v súvislosti s pracovným úrazom). Zamestnávateľ môže vykonať len nevyhnutné opatrenia na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. Ak sa stav pracoviska mení v dôsledku vykonania opatrení, zamestnávateľ je povinný vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie príčin vzniku udalosti;
  2. bezodkladne oznámiť vznik registrovaného pracovného úrazu zástupcom zamestnancov vrátane príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť (ak bol zástupca zamestnancov stanovený) a zároveň príslušnému útvaru Policajného zboru (ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin – napr. úmyselné poškodenie zdravia, neúmyselné poškodenie zdravia nedbalosťou). Ak ide o závažný pracovný úraz, je zamestnávateľ povinný oznámiť ho aj príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.
  3. do troch dní oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť (písomne na tlačive „Oznámenie poistnej udalosti“);

Tlačivo nájdete na stránke Sociálnej poisťovne (oblasť záujmu – úrazové poistenie, cieľová skupina – zamestnávateľ; k dispozícii aj na každej pobočke Sociálnej poisťovne). Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne sa určuje sídlom zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Zamestnávateľ teda môže zaslať záznam o registrovanom pracovnom úraze na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste svojho sídla alebo ak mzdovú evidenciu zamestnávateľa vedie iná FO alebo PO môže záznam poslať na pobočku príslušnú sídlu prevádzky - organizačnej zložky.

V tlačive „Oznámenie poistnej udalosti“ musí zamestnávateľ uviesť:

  • svoje identifikačné údaje a identifikačné údaje poškodeného zamestnanca;
  • podrobný popis vzniku poistnej udalosti;
  • zavinenie zamestnanca, tak ako ho preukázalo vyšetrenie pracovného úrazu;
  • dôvody zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa, či už celkom alebo sčasti;
  • mieru zavinenia zamestnanca (spravidla percentom - tento údaj môže zamestnávateľ zaslať aj dodatočne, po ukončení vyšetrovania, čo však musí v oznámení odôvodniť);
  • označenie orgánu, ktorého vyšetrovaniu pracovný úraz podliehal;
  • či bol v súvislosti s pracovným úrazom podaný návrh na súd a ak áno, aj označenie súdu, ktorý vo veci koná.

Zamestnávateľ je povinný Sociálnej poisťovni poskytnúť aj údaj o dennom vymeriavacom základe zamestnanca, na určenie sumy úrazovej dávky, na ktorú má nárok.

  1. registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu (ďalej sa označuje ako „registrovaný pracovný úraz“).Registrácia je spísanie záznamu o úraze najneskôr do 4 dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu. Postup:

a) zistenie príčin a okolností vzniku registrovaného pracovného úrazu, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz (ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav) a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. V prípade závažného pracovného úrazu je zamestnávateľ povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika;

b) spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do štyroch dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu. Vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze je uvedený vo vyhláške MPSVR SR č. 500/2006 Z. z.;

c) prijatie a vykonanie potrebných opatrení, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu.

  1. v prípade registrovaného pracovného úrazu predložiť pobočke Sociálnej poisťovne „Záznam o registrovanom pracovnom úraze“ najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa o pracovnom úraze dozvedel.  Ak sa nejedná o registrovaný pracovný úraz, zamestnávateľ nie je povinný spísať záznam, stačí oznámiť výsledky vyšetrovania a zaslať Oznámenie poistnej udalosti.
  2. zaslať záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel:
  • príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru;

  • zamestnancovi, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, alebo pozostalým, ak zamestnanec zomrel v dôsledku pracovného úrazu.

  1. zaslať správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru do 30 dní odo dňa, keď sa o jeho vzniku dozvedel

Povinnosti pri pracovnom úraze zamestnanca iného zamestnávateľa

Mnoho spoločností služby personálnych agentúr, ktoré im poskytujú svojich zamestnancov. Títo zamestnanci sú  zamestnancami personálnej agentúry, ale prácu vykonávajú v priestoroch iného zamestnávateľa, ku ktorému ich pridelí personálna agentúra.

V prípade zranenia zamestnanca, ktorý je zamestnancom iného zamestnávateľa, ako toho u ktorého sa stal pracovný úraz je zamestnávateľ u ktorého sa úraz stal povinný:

  1. ohlásiť pracovný úraz zamestnávateľovi zamestnanca;
  2. ak ide o registrovaný pracovný úraz, je zamestnávateľ povinný zistiť príčinu vzniku RPU;
  3. zaslať zamestnávateľovi zamestnanca podklad pre spísanie záznamu o RPÚ;
  4. v prípade závažného pracovného úrazu ohlásiť úraz na príslušný Inšpektorát práce;
  5. prijať opatrenia proti opakovaniu úrazov.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze zamestnanca upresňuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Zamestnávateľ u ktorého bol poškodený zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere je objektívne zodpovedný za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania zamestnanca, ak sa svojej zodpovednosti nezbaví celkom alebo čiastočne.

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že:

  • škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali alebo
  • škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti za škodu pri pracovnom úraze ak preukáže, že:

  • postihnutý zamestnanec porušil svojim zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
  • jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
  • zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Podľa § 196 ods. 3 ZP sa určí časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec podľa miery jeho zavinenia.

Poistenie zamestnávateľa

Právna úprava v oblasti odškodňovania pracovných úrazov je uvedená v zákone o sociálnom poistení (úrazové poistenie). Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zamestnávateľ je povinne úrazovo poistený a zamestnanec má nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa.

Sankcie za nedodržanie povinností týkajúcich sa pracovných úrazov

Pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o BOZP udeľuje Inšpektorát práce až do výšky 100 000 eur (v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce). Pri neodstránení nedostatkov do určeného termínu môže byť pokuta dvojnásobná. Ak v dôsledku porušenia  došlo k   smrteľnému   pracovnému   úrazu zamestnanca, minimálna výška pokuty je 33 000 eur. Zamestnancom zamestnávateľa a osobám oprávneným robiť právne úkony za zamestnávateľa, ktorí v určenej lehote nesplnili povinnosti možno uložiť poriadkovú pokutu od 65 € do 650 €.

Zamestnávateľ je povinný plniť si aj spomínané povinnosti voči Sociálnej poisťovni, ktoré mu ukladá zákon o sociálnom poistení. Je taktiež povinný bezplatne poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne súčinnosť pri vykonávaní sociálneho poistenia v rozsahu upraveným zákonom. V prípade, že zamestnávateľ svoje povinnosti neplní, pobočka Sociálnej poisťovne ho vyzve na ich plnenie, prípadne na odstránenie nedostatkov a stanoví mu lehotu. Ak zamestnávateľ v stanovenej lehote na výzvu nereaguje, môže mu Sociálna poisťovňa uložiť pokutu do výšky 16 596,96 €.

 

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: