Ako znalec vypočíta hodnotu podniku?

Ľudovít Šrenkel | 17.04.2014
Ako znalec vypočíta hodnotu podniku?

Stručná charakteristika metód stanovenia hodnoty podniku.

V článku Znalecký posudok sme vysvetlili, že ak podnikateľ potrebuje znalecký posudok, ktorým by sa stanovila hodnota podniku alebo jeho časti (tzv. všeobecná hodnota podniku resp. časti podniku), môže mu tento znalecký posudok vypracovať iba znalecká organizácia (príp. znalecký ústav). Ak sa podnikateľ obráti na znaleckú organizáciu s požiadavkou vypracovať znalecký posudok a stanoviť ním hodnotu podniku, je táto organizácia povinná použiť niektorú z metód, ktorá je popísaná v príslušnej vyhláške (č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov).

Ide o nasledovné metódy:

  1. majetková
  2. podnikateľská
  3. kombinovaná
  4. likvidačná
  5. porovnávacia

Znalecká organizácia si zvolí jednu z vyššie uvedených metód podľa účelu znaleckého posudku (t.j. na čo má posudok slúžiť). Ďalším kľúčovým faktorom je životný cyklus podniku (v každej fáze životného cyklu je vhodné použiť inú metódu stanovenia hodnoty) a rovnako aj množstvo a kvalita informácií, ktoré má znalecká organizácia k dispozícii. Použitie konkrétnej metódy musí byť v znaleckom posudku zdôvodnené. Jej výber má zvýrazniť to, aby sa našla objektívna hodnota.

Majetková metóda

Majetkovou metódou sa stanoví hodnota podniku prípadne časti podniku (tzv. všeobecná hodnota podniku resp. časti podniku) súčtom všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku podniku znížených o všeobecnú hodnotu cudzích zdrojov ku dňu ohodnotenia (v zmysle § 3 vyhlášky 492/2004). Prakticky to znamená, že znalecká organizácia spočíta hodnotu všetkých majetkových zložiek podniku a odpočíta hodnotu záväzkov.

Príklad: Podnikateľ potrebuje poznať hodnotu podniku vrátane (reálnej hodnoty) majetku a záväzkov podniku. V majetku firmy ku dňu ohodnotenia (napr. k 31.12.) mal osobný automobil, pohľadávku, materiál na sklade, peniaze v banke a v pokladnici. Firma mala zároveň záväzky voči dodávateľovi a zamestnancom. Znalci v jednotlivých odvetviach spolupracujúci so znaleckou organizáciou určili všeobecné hodnoty jednotlivých zložiek majetku a záväzkov nasledovne: osobný automobil 4 500 €, pohľadávka 20 000 €, materiál na sklade 7 200 €, peniaze na bankovom účte 11 200 €, peniaze v pokladnici 300 €, záväzky voči dodávateľovi 7 000 € a záväzky voči zamestnancom 25 000 €. Hodnota podniku sa vyčísli ako rozdiel majetkových hodnôt 43 100 € (t.j. 4 500 + 20 000 + 7200 + 11 200 + 300) a záväzkov 32 000 € (t.j. 7000 + 25 000), čiže výsledná hodnota podniku stanovená majetkovou metódou bude 11 100 € (t.j. 43 100 – 32 000).

Výhodou tejto metódy je, že podnikateľ okrem samotnej hodnoty podniku získa informáciu aj o tom, aká je hodnota jednotlivých zložiek majetku a záväzkov. To je veľmi žiaduce napríklad v prípade, ak potrebuje pre účtovné účely určiť reálnu hodnotu jednotlivých zložiek majetku a záväzkov zakúpeného alebo zlučovaného podniku. Ďalej sa táto metóda používa v prípade, že podnikateľ nemá vyjasnený podnikateľský zámer, prípadne ak ide o stratový podnik. Nevýhodou tejto metódy je jej časová náročnosť, prácnosť a finančná náročnosť. Je totiž nevyhnutné ku dňu ohodnotenia vykonať inventarizáciu majetku (každá majetková položka musí byť evidenčne zdokladovaná), podrobne zanalyzovať jednotlivé zložky majetku a záväzkov a mať k dispozícii príslušných znalcov, ktorí majú oprávnenie stanoviť hodnotu jednotlivých špecifických zložiek (napr. automobilu, ochrannej známky, stavby, cenného papiera a pod.). Taktiež táto metóda neberie do úvahy výnosový potenciál podniku. Nie je napríklad vhodná v prípade, ak podnikateľ poskytuje služby (obyčajne má vtedy len málo majetku, pričom hodnota jeho spoločnosti spočíva najmä v budúcich výnosoch – zrealizovaných zákazkách).

Príklad: Ak by vlastník účtovníckej firmy potreboval poznať hodnotu svojej firmy, nemal by znalec stanoviť hodnotu podľa majetkovej metódy, pretože by získal nízku hodnotu, ktorá by nezodpovedala skutočnému potenciálu firmy (obyčajne – najmä ak sídli v prenajatých priestoroch – majetok takejto firmy pozostáva z niekoľkých počítačov, softvéru a nábytku). Hodnotu tejto firmy totiž generujú budúce výnosy, ktoré podnik dosiahne (t.j. najmä klientská základňa).

Podnikateľská metóda

Podnikateľská metóda sa v ekonomickej teórii radí medzi výnosové metódy stanovenia hodnoty podniku. V tomto prípade sa hodnota podniku určí tzv. kapitalizáciou odčerpateľných zdrojov (napr. výnosov, výsledkov hospodárenia, cash flows) za hodnotené časové obdobie podnikania. V princípe to znamená, že znalec vyčísli, aké peňažné prostriedky podnik v budúcnosti vytvorí, a zohľadní pritom časovú hodnotu peňazí (podstatou časovej hodnoty peňazí je, že peniaze, ktoré máme k dispozícii dnes, majú pre nás väčšiu hodnotu než tie, ktoré získame v budúcnosti, pričom významnú úlohu v tejto úvahe zohráva úrok a inflácia).

Podnikateľská metóda je najčastejšie využívaná metóda pri stanovení hodnoty podniku alebo jeho časti, najmä v prípadoch, keď podnikateľ potrebuje poznať hodnotu podniku za účelom predaja. Výhodou tejto metódy je, že zohľadňuje výnosový potenciál podniku a v porovnaní s majetkovou metódou je menej prácna. Naopak určitou nevýhodou môže byť, že podnikateľ získa informáciu o hodnote podniku ako celku, pričom nepozná hodnotu jednotlivých zložiek majetku a záväzkov.

Pri podnikateľskej metóde znalecká organizácia vychádza z finančného plánu podniku (ideálne na najbližších 5 rokov), ktorý jej predloží zadávateľ. Kvalitu a spoľahlivosť vstupných údajov organizácia overí najčastejšie pomocou finančnej a ekonomickej analýzy. Z finančného plánu získa údaje o tzv. odčerpateľných zdrojoch (obyčajne ide o čisté príjmy podniku), následne určí percento, ktorým sa budú čisté príjmy získané v budúcnosti prepočítavať na súčasnú hodnotu (tzv. miera kapitalizácie), a tieto údaje dosadí do vzorcov spadajúcich do oblasti finančnej matematiky. Takto vyčísli celkovú hodnotu podniku.

Príklad: Na základe finančného plánu podniku znalec vyčísli čisté príjmy (odčerpateľné zdroje) podniku vo výške 50 000 € ročne počas najbližších 5 rokov, od 6. roku až do nekonečna je očakávaný čistý príjem vo výške 40 000 € ročne. Mieru kapitalizácie určí vo výške 10 % (t.j. v desatinnom tvare 0,1). Miera kapitalizácie sa vyčísľuje na úrovni priemerných nákladov na kapitál podniku a uvádza sa v percentách (do vzorcoch z finančnej matematiky sa dosadzuje v desatinnom tvare).

(pozn. uvedený postup sa môže meniť, ak podnik nepredpokladá časovo neobmedzené fungovanie podniku, v tomto prípade by namiesto pokračujúcej hodnoty vyčíslil likvidačnú hodnotu k predpokladanému dňu ukončenia podnikania)

Celková hodnota podniku = HOZ + HP = 189 539,34 + 248 368,53 = 437 907,87 €

Kombinovaná metóda

Pri kombinovanej metóde znalecká organizácia vyčísli hodnotu podniku ako vážený priemer všeobecných hodnôt podniku stanovených majetkovou a podnikateľskou metódou. V tomto prípade je potrebné v prvom kroku vyčísliť hodnotu podniku obidvoma vyššie uvedenými metódami, následne sa týmto hodnotám určia váhy a v poslednom kroku sa vyčísli vážený priemer vypočítaných hodnôt. V zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. sa v znaleckom posudku určia váhy nasledovne: ak je hodnota podniku vyčíslená podnikateľskou metódou približne rovnaká alebo vyššia než hodnota podniku vyčíslená majetkovou metódou, obidvom metódam sa prisúdi rovnaká váha. V ostatných prípadoch sa vyššia váha priradí hodnote vypočítanej majetkovou metódou.

Príklad: Znalecká organizácia pri stanovení hodnoty podniku kombinovanou metódou vyčíslila hodnotu podniku majetkovou metódou (550 000 €) a podnikateľskou metódou (730 000 €). Keďže hodnota vyčíslená podnikateľskou metódou je vyššia než hodnota vypočítaná majetkovou metódou, obidvom metódam sa prisúdi rovnaká váha.

Kombinovaná metóda nemá teoretické zdôvodnenie, preto by sa s ňou malo zaobchádzať veľmi opatrne. Jej výhodou je, že okrem hodnoty majetku podniku zohľadňuje aj výnosový potenciál podniku. Nevýhody tejto metódy vyplývajú zo skutočnosti, že je potrebné najskôr vyčísliť dve hodnoty podniku (čo je spojené s prácnosťou, časovou a finančnou náročnosťou).

Likvidačná metóda

Ako už vyplýva z názvu tejto metódy, používa sa pri zrušení právnickej osoby, ktoré je spojené s likvidáciou (o likvidácii sa píše napr. v tomto článku). V tomto prípade je výpočet veľmi podobný ako pri majetkovej metóde, avšak od hodnoty jednotlivých majetkových zložiek sa okrem záväzkov (cudzích zdrojov) odpočítajú aj náklady na likvidáciu (napr. odmena likvidátora, odmeny za znalecké posudky, likvidácia škôd, vyraďovanie dlhodobého majetku, nárok zamestnancov na odstupné a pod.). Pre úplnosť ešte dodávame, že túto metódu je možné použiť aj pri skončení činnosti podnikateľa konkurzom. V tomto prípade sa určí hodnota podniku ako súčet všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku podniku prenásobený koeficientom speňažiteľnosti. Táto metóda sa využíva iba vo veľmi špecifických situáciách.

Porovnávacia metóda

Porovnávacou metódou stanoví znalecká organizácia hodnotu podniku (príp. jeho časti) zohľadnením vybraných spoločných kritérií súboru porovnateľných podnikov s využitím tzv. transakčného prístupu, vzorového prístupu alebo burzového prístupu.

V zmysle transakčného prístupu sa stanoví hodnota podniku porovnaním so vzorovými podnikmi rovnakého odvetvia a zamerania, porovnateľnej veľkosti a štruktúry, ktoré boli kúpené alebo predané v nedávnom čase. Hodnota podniku alebo jeho časti sa stanoví pomocou cenových násobkov vybraných ukazovateľov vzorových podnikov, ktoré sa použijú na ohodnocovaný podnik alebo časť podniku.

Pri použití vzorového prístupu sa stanoví hodnota podniku porovnaním so vzorovými podnikmi sumarizáciou finančných ukazovateľov po zohľadnení rizikových faktorov, kontrolných príplatkov, diskontov predajnosti a pod.

Burzovým prístupom sa stanoví hodnota podniku ako súčet diskontovaných budúcich dividend (t.j. zohľadní sa časová hodnota budúcich podielov na zisku) počas sledovaného obdobia a očakávanej majetkovej hodnoty na konci sledovaného obdobia.

Základom všetkých troch princípov pri porovnávacej metóde je porovnávanie podniku so vzorovými t.j. porovnateľnými podnikmi.

Príklad: Ak je potrebné stanoviť hodnotu podniku, ktorého priemerná hodnota ročného zisku je 50 000 €, a sú k dispozícii informácie o cene (590 000 €) nedávno predaného podniku z rovnakého odvetvia, porovnateľnej veľkosti a štruktúry, ktorý dosahoval zisky v priemernej výške 35 000 €, hodnota podniku s využitím porovnávacej metódy sa určí nasledovne:

Hodnota podniku = 2,57 × 590 000 = 1 516 300 €

Nevýhodou porovnávacej metódy je, že pri jej použití je potrebné disponovať informáciami, ktoré sú veľmi ťažko dostupné, prípadne sú dokonca nedostupné (napr. cenami porovnateľných podnikov v prípade transakčného a vzorového prístupu). Aj preto sa táto metóda prakticky vôbec nevyužíva.

Pri spracovaní znaleckého posudku musí znalec vychádzať z niektorej zo spomínaných metód. Podľa viacerých názorov z praxe by však bolo vhodné, keby právne normy obsahovali iba všeobecný rámec pre stanovenie hodnoty, pričom výber konkrétnej metódy a modelu by bol ponechaný na kvalifikovanom znalcovi, ktorý by pri ohodnocovaní vychádzal z najnovších poznatkov príslušných vedných disciplín. V súčasnosti má totiž znalec do určitej miery „zviazané ruky“ a nemôže pri znaleckých posudkoch využívať najnovšie metódy a techniky stanovenia hodnoty podniku. Aj z tohto dôvodu odporúčame podnikateľom, ktorí chcú poznať hodnotu svojho podniku pre svoje interné potreby, aby požiadali znalca o vypracovanie iného než znaleckého posudku (môže byť označený ako „odborný posudok“). V tomto prípade totiž môže znalec naplno využiť všetky svoje teoretické vedomosti a skúsenosti a aplikovať najmodernejšie poznatky z oblasti ohodnocovania podniku. Výsledný dokument však nebude mať váhu znaleckého posudku.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: