Vláda plánuje zrušiť daň z finančných transakcií, ktorú sama zaviedla. Podnikatelia tento krok vítajú, varujú však, že na podporu ekonomiky to nestačí. Čo sa podľa nich musí zmeniť?
Daň z finančných transakcií (DFT) bola schválená v rámci konsolidačného balíčka s účinnosťou od apríla 2025. Už pred jej zavedením do praxe však prešla viacerými novelami (napríklad sa rozšírili výnimky z jej platenia, čo približujeme v článku Daň z finančných transakcií sa opäť mení: čo prináša tretia novela).
Úpravám sa nevyhla ani po začatí uplatňovania. Od 1.1.2026 sa zrušila povinnosť platenia DFT pre živnostníkov, a s tým aj súvisiaca povinnosť pre SZČO mať transakčný účet. A napokon, po šestnástich mesiacoch od zavedenia dane z finančných transakcií, premiér Slovenskej republiky avizoval, že vláda sa pripravuje na jej úplné zrušenie.
Efekt transakčnej dane v praxi: vyššie náklady firiem, menší záujem investorov
Na zrušenie DFT dlhodobo tlačili nielen opozičné politické strany, ale neskôr aj koaličná SNS, ktorá sa na schválení transakčnej dane sama podieľala. No o škodlivosti tejto dane hovorili najmä samotní podnikatelia, ako aj odborníci. Upozorňovali na možnú vlnu zdražovania v súvislosti s premietnutím zásadne vyšších nákladov firiem do konečných výrobkov a služieb. Varovali tiež pred zhoršením situácie na trhu práce či znížením atraktivity Slovenska pre investorov.
Tieto predpoklady sa napokon stali realitou. „Transakčná daň priniesla firmám zvýšené náklady vo výške až približne 350 miliónov eur v roku 2025 a v tomto roku takmer 500 mil. eur, pretože daň sa platí už celoročne. Sú to zásadné sumy. Naše firmy tak boli znevýhodnené oproti iným krajinám, ktoré takéto náklady znášať nemuseli. Z toho plynula nižšia atraktívnosť Slovenska pre nové investície (v minulom roku súkromné investície klesli v SR ako jedinej krajine V4, v reálnom vyjadrení až o 3,5 %). Naša ekonomika je v tomto roku vo V4 slimákom s rastom len okolo 0,5 %, zatiaľ čo pre ostatné ekonomiky V4 sa očakáva niekoľkonásobne vyššie tempo (2 až 3 %),“ vysvetľuje Petra Podhorcová, hovorkyňa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ).
V roku 2025 súkromné investície klesli v SR ako jedinej krajine V4
Zároveň dodáva, že toto zaostávanie nie je vinou len transakčnej dane, ale aj iných škodlivých prvkov ako zvýšené odvody pre zamestnancov, zamestnávateľov a živnostníkov, zvýšená daň z príjmu, zvýšená DPH, sektorové dane, celkovo nekvalitný a neefektívny výkon verejnej správy a vysoká byrokracia a bariéry pre podnikanie. „Z celej tejto plejády negatívnych vplyvov mohla daň z finančných transakcií spôsobiť niekoľko desatín percentuálneho bodu v našom zaostávaní za ostatnými krajinami. Jej zrušenie môže teda naše zaostávanie zmenšiť len čiastočne,“ dopĺňa za RÚZ.
Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton, uvádza, že transakčná daň prišla v čase, keď všetky firmy na Slovensku čelili a čelia vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu práce, pričom tie s výnosmi nad 5 miliónov eur aj vysokej dani z príjmu. „Transakčná daň je nesystémový prvok, ktorý už rok a pol nielen zbytočne zaťažuje podnikateľské prostredie, ale ohrozuje celkovú stabilitu slovenského daňového systému. Keďže transakčná daň funguje v princípe ako dodatočná DPH, jej zavedením sa nielen začali odčerpávať dodatočné financie od podnikateľov, ale daň spôsobila aj širší ekonomický problém, keď zvýhodnila hotovostné operácie voči transparentným bankovým prevodom,“ vysvetľuje. Takto nastavená daň podľa odborníčky vytvárala od začiatku motiváciu preklopiť čo najviac platieb do hotovosti, a teda zväčšovať šedú ekonomiku. „Štát síce vyberal cez transakčnú daň zdanlivo dodatočné zdroje, avšak zároveň čelil nižšiemu výberu iných daní. Znížený výber daní z príjmu a DPH bezpochyby do istej miery súvisí s transakčnou daňou,“ argumentuje.
Daňová odborníčka ďalej vysvetľuje, že DFT bola od začiatku problematická tým, že nevychádza zo zisku firmy a ani z jej ekonomickej výkonnosti, ale zo samotného pohybu peňazí. Firma ju teda platila aj pri úhradách, ktoré sú bežnou a nevyhnutnou súčasťou podnikania. „Čím väčší objem transakcií podnik vykonával, tým výraznejšie tento mechanizmus cítil. Transakčná daň všeobecne zhoršuje predvídateľnosť nákladov, uberá z financií, ktoré by išli do investícií a zhoršuje konkurencieschopnosť. To všetko zvyšuje tlak na optimalizáciu finančných tokov.“ Za „čerešničku na torte“ odborníčka považuje fakt, že povinnosť odvádzať túto daň má aj firma v strate, čiže transakčná daň ďalej zhoršuje finančnú situáciu ďalších firiem a prípadne až ohrozuje ich podnikanie.
Napokon ešte dodáva, že hoci vyňatie živnostníkov z povinnosti platiť DFT bol podľa nej správny krok, v daňovom systéme ale vznikla ďalšia nerovnosť. „Dvaja drobní podnikatelia s veľmi podobným rozsahom činnosti dnes môžu mať rozdielne daňové zaťaženie len podľa toho, či podnikajú ako živnostníci alebo prostredníctvom s.r.o. Transakčná daň tak už beztak komplikovaný slovenský daňový systém ešte viac sproblematizovala.“
Podnikatelia upozorňujú: zrušenie transakčnej dane je náprava chyby, nie prorastové opatrenie
Zástupcovia podnikateľov zrušenie DFT vítajú, majú za to, že pre podnikateľské prostredie na Slovensku je to dobrá správa. Zároveň ale zdôrazňujú, že nejde o prorastové opatrenie, ale o nápravu chybného rozhodnutia vlády. Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) má za to, že transakčná daň je experimentom poškodzujúcim konkurencieschopnosť slovenských firiem a predražujúcim prvkom každého kroku v dodávateľských reťazcoch. Preto je jej zrušenie nevyhnutným krokom, no zďaleka nie jediným postačujúcim prorastovým opatrením.
Podobne situáciu vnímajú aj zamestnávatelia združení v RÚZ. Upozorňujú, že odstránenie škodlivej dane je nápravou vlastnej chyby tejto vlády, nie novým opatrením na podporu hospodárskeho rastu. „Zrušenie transakčnej dane vítame a žiadali sme ho od začiatku. Zrušenie škodlivého opatrenia však nemožno zamieňať za prorastovú politiku. Na skutočné opatrenia, ktoré majú naštartovať slovenskú ekonomiku, stále čakáme,“ zdôrazňujú.
Zrušenie škodlivého opatrenia nemožno zamieňať za prorastovú politiku
Nakoľko DFT bola zavedená ako konsolidačné opatrenie, ktoré malo priniesť do rozpočtu stovky miliónov eur, podnikatelia majú obavy z toho, čím sa vláda rozhodne daň nahradiť. „Jediným správnym riešením sú škrty vo výdavkoch. Ak by transakčnú daň nahradilo zvyšovanie iných daní alebo rast dlhu, pôjde len o výmenu jedného škodlivého opatrenia za iné,“ uvádza ZPS.
RÚZ pripomína vláde jej verejné prísľuby, že ďalšia konsolidácia nepôjde na úkor firiem a domácností. Spomína vyjadrenie premiéra Roberta Fica, ktorý povedal, že nie je priestor na ďalšie zvyšovanie daní. Taktiež uvádza, že minister práce Erik Tomáš po marcovom rokovaní tripartity vyhlásil, že vláda v ďalšom konsolidačnom balíku neplánuje opatrenia s dopadom na ľudí alebo na firmy. Avizoval, že konsolidovať sa bude výlučne na strane výdavkov štátu alebo robenia poriadku v štátnych systémoch. Konsolidácia pre rok 2027 by sa podľa jeho slov nemala dotknúť priamo zamestnancov ani zamestnávateľov. RÚZ ešte spomína výrok ministra financií Ladislava Kamenického, ktorý skonštatoval, že daní, ktoré zaviedli, už bolo dosť. „RÚZ tieto vyjadrenia vníma ako verejný záväzok vlády a očakáva, že bude dodržaný,“ uvádza republiková únia v tlačovej správe.
Prorastové opatrenia stále chýbajú, podnikatelia navrhujú, kde hľadať úspory
Republiková únia zamestnávateľov pripomína, že na konci leta stále nie sú známe komplexné prorastové opatrenia na podporu ekonomiky, ktoré vláda avizovala už začiatkom roka. Podnikatelia aj odborníci majú pritom niekoľko návrhov, ako ekonomike efektívne pomôcť a naštartovať hospodársky rast. „Slovensko dnes potrebuje najmä jednoduchší, stabilnejší a predvídateľnejší daňový systém. Cieľom by malo byť nastaviť podmienky tak, aby firmy mali motiváciu podnikať a investovať, nie aby museli vynakladať energiu na výraznú optimalizáciu,“ uvádza RÚZ a dodáva, že štátu už predložila takmer 200 konkrétnych návrhov na podporu rastu, konkurencieschopnosti a podnikateľského prostredia. „Zamestnávatelia a odbory ukázali možné a aplikovateľné riešenia v objeme takmer 2 miliárd eur – teraz očakávajú politickú vôľu vlády ich využiť,“ dodáva.
Podnikatelia neustále poukazujú najmä na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. „Zamestnanci a firmy platia štátu polovicu ceny práce, ďalšie vysoké percentá vo forme DPH, firmy majú najvyššiu daň z príjmu v rámci V4 a menší živnostníci sa topia v mikroodvodoch,“ uvádza P. Podhorcová za RÚZ. Odborníci aj zamestnávatelia dlhodobo hovoria o tom, že ekonomike pomôže, ak bude štát hľadať úspory v nepotrebných výdavkoch štátu, tam je podľa nich veľký potenciál. Hovorkyňa RÚZ pre Podnikajte.sk vysvetľuje, že významnú časť deficitu by sme vedeli eliminovať vďaka nasledovným výdavkovým reformám:
- Reforma fungovania (najmä zníženie počtu) samospráv, pričom samosprávy sú mimoriadne rozdrobené a v ich fungovaní možno nájsť obrovské úspory (odhad RÚZ je 300 mil. eur ročne);
- Personálne a procesné audity v celej verejnej správe, ktoré by mali odhaliť úspory minimálne vo výške ďalších stoviek miliónov eur;
- Štát vlastní majetok, ktorý nie je nevyhnutne potrebný (napríklad rôzne rekreačné zariadenia, ktoré môže odpredať a znížiť tak dlh, jeho obsluhu a prevádzkové náklady). Rádovo môže ísť o stovky miliónov eur, ktoré sa môžu ušetriť;
- Adresnejšie poskytovanie sociálnych dávok;
- Uvažovať nad nevyhnutnými úsporami v dôchodkovej oblasti, pričom prvý pilier vytvára každoročne deficit okolo 5 miliárd eur, zatiaľ čo štátu chýba každoročne do 7 miliárd. Zmeny však načasovať postupne do budúcnosti a nie z roka na rok, aby bolo možné sa na ne pripraviť;
- Okrem výdavkových opatrení zároveň ponechať 8.5. a 15.9. natrvalo ako štandardný pracovný deň, nie v dnešnom neprehľadnom režime (efekt cca do 300 miliónov eur vďaka vyššiemu HDP).
Ďalej za RÚZ hovorkyňa uvádza, že tieto výdavkové opatrenia by mali byť v čo najväčšej miere sprevádzané opatreniami na zlepšenie výkonu ekonomiky v nasledovných oblastiach:
- Odstraňovanie prebytočnej byrokracie a nákladov vyvolaných zbytočnými legislatívnymi požiadavkami;
- Zjednodušenie a spružnenie pracovnoprávnej legislatívy;
- Zásadné zjednodušenie systému DPH;
- Zníženie vysokého odvodového zaťaženia, ktoré predražuje prácu;
- Komplexná úprava zdaňovania právnických aj fyzických osôb, ideálne formou opätovného zavedenia rovnej dane.
„Ak chce vláda vytvoriť podmienky na dynamický rast je potrebné najmä predvídateľné legislatívne prostredie, zásadná redukcia byrokracie a najmä prestať trestať úspech a nechať maximum zdrojov v rukách tých, ktorí ich tvoria,“ dodáva ZPS. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) na sociálnej sieti taktiež uvádza: „Slovenská ekonomika potrebuje opatrenia, ktoré firmám vytvoria priestor na investície, rast, tvorbu pracovných miest a zvyšovanie produktivity. Znižovanie dodatočného daňového a administratívneho zaťaženia je v tomto smere jedným z dôležitých predpokladov.“
RÚZ zároveň čaká na prizvanie zamestnávateľov do diskusie o príprave štátneho rozpočtu a ďalšej konsolidácii. „Do 15. októbra, keď musí vláda predložiť návrh rozpočtu Národnej rade SR, zostáva už len približne sedem týždňov. Ak majú byť prorastové opatrenia reálne premietnuté do budúcoročného rozpočtu a začať fungovať od januára 2027, musia byť pripravené a prerokované v najbližších týždňoch. Ak sa tak nestane teraz, hrozí, že Slovensko vstúpi do roku 2027 opäť bez reálnych opatrení na podporu hospodárskeho rastu. Sociálny dialóg má význam vtedy, keď ešte možno rozhodnutia ovplyvniť, nie až pri hotovom rozpočte,“ dopĺňa Republiková únia zamestnávateľov.
Zrušenie transakčnej dane až od januára 2027 – opozícia tlačí na skorší termín
Premiér avizoval, že k zrušeniu dane z finančných transakcií by mohlo dôjsť od 1.1.2027. Opozícia však predkladá na rokovanie parlamentu vlastný návrh zrušenia DFT, a to už na jeseň tohto roka. Ako však upozorňuje S. Hallová, aj keď zrušenie transakčnej dane by z pohľadu podnikateľského prostredia bolo vhodné čím skôr, ak má byť zmena urobená systémovo a bez zbytočných komplikácií pre firmy, banky aj štát, dá sa termín 1.1.2027 považovať za najvhodnejší. „Začiatok kalendárneho a účtovného roka poskytuje dostatočný priestor na legislatívnu prípravu, úpravy bankových a účtovných systémov a zároveň firmám umožňuje zostavovať rozpočty na celý rok už bez tejto dane,“ vysvetľuje odborníčka. Vzápätí však dodáva, že z ekonomického pohľadu ďalšie štyri mesiace vyberania dane do konca roka len ďalej zvýšia dodatočné náklady pre firmy, a budú ďalej prispievať k deformácii finančného správania firiem.
Podobne situáciu vníma aj RÚZ. To uvádza, že vzhľadom na to, že celkový výnos dane z finančných transakcií môže byť v tomto roku do 500 mil. eur, skoršie zrušenie by mohlo štátnu kasu stáť zhruba 60 mil. eur. „Vzhľadom na objemy v ekonomike je to malá suma, okolo 0,04 % výkonu ekonomiky. Makroekonomický efekt skoršieho zrušenia by preto už bol veľmi malý. Zásadné je, že sa vláda odhodlala túto daň vôbec zrušiť. Zmena k 1.1. navyše prispieva k vyššej predvídateľnosti a poskytuje čas na prípravu zmeny a riadne informovanie verejnosti.“
