Nepeňažný príjem zamestnanca oslobodený do 500 eur od 1.1.2022

Nepeňažný príjem zamestnanca oslobodený do 500 eur od 1.1.2022
Dominika Pukalovič

Absolventka odboru Daňovníctvo a daňové poradenstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave, daňová poradkyňa a členka Slovenskej komory daňových poradcov. Zaoberá sa najmä oblasťou dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty s aplikáciou na malé a stredné podniky.

Zobraziť viac
Zobraziť menej

Kedy je možné uplatniť oslobodenie nepeňažného príjmu (benefitu) zamestnanca do výšky 500 eur od 1.1.2022? A naopak, na aké účely túto sumu oslobodenia využiť nemožno?

S účinnosťou od 1.1.2022 platí v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) nové ustanovenie, ktoré upravuje oslobodenie nepeňažného benefitu (plnenia) u zamestnancov do výšky 500 eur. Podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov, je príjmom oslobodeným od dane nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. 

Finančné riaditeľstvo vydalo usmernenie, ktoré detailnejšie rieši problematiku oslobodenia nepeňažného plnenia do výšky 500 eur.  

Podstata oslobodenia nepeňažného plnenia do výšky 500 eur 

Keďže zamestnancom sú bežne poskytované nepeňažné plnenia (ako napr. ak vianočný večierok, športové súťaže, poskytnutie miesta na parkovanie, mobilný telefón a automobil aj na súkromné účely, atď.), malo by ísť o akési „zjednodušenie“, ktoré pripúšťa do hodnoty 500 eur za zdaňovacie obdobie oslobodiť tieto nepeňažné plnenia od dane na strane zamestnanca a zároveň z tohto oslobodeného plnenia nebude zamestnanec a ani zamestnávateľ odvádzať sociálne a zdravotné odvody.  Na druhej strane však platí podmienka, že na strane zamestnávateľa, musí byť rovnaká čiastka, ktorá bude oslobodená u zamestnanca, vylúčená z daňových výdavkov zamestnávateľa. Hodnota 500 eur sa pritom sleduje úhrnne od všetkých zamestnávateľov. Do základu dane zamestnanca sa zahrnie len plnenie nad takto stanovenú sumu. 

Na ktoré nepeňažné plnenia sa oslobodenie do 500 eur nevzťahuje? 

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nepeňažné plnenie, ktorého oslobodenie od dane špecificky upravuje niektoré z ustanovení zákona o dani z príjmov, potom sa uplatní dané špecifické oslobodenie a nie je možné uplatniť oslobodenie do výšky 500 eur (teda oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov). 

Znamená to, že ak zákon o dani z príjmov rieši oslobodenie niektorého nepeňažného plnenia samostatne v niektorom ustanovení, oslobodenie do výšky 500 eur použiť nemožno. 

Nepeňažné plnenia, na ktoré nie je možné použiť oslobodenie do výšky 500 eur sú tak napr.: 

  • zabezpečenie ubytovania zamestnancom, 
  • doprava zamestnancov, 
  • poskytnutie stravy na pracovisku, 
  • stravovacie poukážky, 
  • produkty vlastnej výroby od zamestnávateľa. 

Príklad na nepeňažné plnenie, ktorého oslobodenie je samostatne vymedzené v zákone o dani z príjmov 

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom, ktorých pracovný pomer trvá dlhšie ako 2 roky, ubytovanie ocenené vo výške 150 eur mesačne. Podľa § 5 ods. 7 písm. n) zákona o dani z príjmov je poskytnutie takéhoto nepeňažného benefitu u zamestnancov oslobodené len vo výške 100 eur mesačne. Môže na zvyšnú časť poskytnutého plnenia zamestnávateľ aplikovať oslobodenie do výšky 500 eur za zdaňovacie obdobie? 

Z dôvodu, že oslobodenie nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi za účelom zabezpečenia ubytovania je už špecificky riešené v inom ustanovení zákona o dani z príjmov, zamestnávateľ bude postupovať podľa tohto konkrétneho ustanovenia (§ 5 ods. 7 písm. n) zákona o dani z príjmov) a ani na zvyšnú (neoslobodenú) časť nie je možné aplikovať oslobodenie do výšky 500 eur.  

Podmienky oslobodenia nepeňažného plnenia do výšky 500 eur za zdaňovacie obdobie úhrnne 

Oslobodiť možno nepeňažné plnenie len vtedy, ak: 

  • v zdaňovacom období, v ktorom poskytol zamestnancovi nepeňažné plnenie, aj vynaložil prostriedky na toto nepeňažné plnenie, resp. mu v tomto zdaňovacom období vznikli súvisiace výdavky (náklady) s týmto nepeňažným plnením, 
  • vynaložené prostriedky na nepeňažné plnenie a súvisiace výdavky (náklady) s týmto nepeňažným plnením sú výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu
  • vynaložené prostriedky na nepeňažné plnenie a súvisiace výdavky (náklady) s týmto nepeňažným plnením zamestnávateľ v zdaňovacom období, v ktorom poskytne nepeňažné plnenie zamestnancovi, vylúči z daňových výdavkov

Dôležitá je tak skutočnosť, aby zamestnávateľovi v súvislosti s poskytnutým benefitom (plnením) najskôr vznikli daňové výdavky, ale z dôvodu uplatnenia oslobodenia u zamestnanca, ich vylúči z daňových výdavkov (zo základu dane). To platí aj pri daňových výdavkoch, ktoré nie sú taxatívne vymedzené v zákone o dani z príjmov. Patria tu napríklad aj poskytnuté zamestnanecké benefity, ktoré  sa stávajú daňovým výdavkom až po splnení podmienok podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov (zamestnávateľ ich má dohodnuté so zamestnancom napr. v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve, internom predpise).

Vzťah medzi poskytnutím nepeňažného plnenia a vznikom výdavkov u zamestnávateľa

Ak zamestnávateľovi v príslušnom zdaňovacom období nevzniknú žiadne výdavky súvisiace s poskytnutím nepeňažného plnenia zamestnancovi, na takéto nepeňažné plnenie nie je možné uplatniť oslobodenie do výšky 500 eur, pretože nie je splnená podmienka vylúčenia vynaložených prostriedkov na nepeňažné plnenia z daňových výdavkov (nie je čo vylúčiť). Obdobne, ak napríklad zamestnávateľ obstaral plnenie pre zamestnanca zo zdrojov, o ktorých sa neúčtuje na ťarchu nákladov, nie je možné ani vylúčiť výdavky, a tak nie je možné uplatniť oslobodenie do výšky 500 eur (napríklad poskytnutie benefitu zo sociálneho fondu, ak bol sociálny fond tvorený napr. zo zisku, o ktorom nie je účtované v nákladoch).

Na druhej strane, ak zamestnávateľovi vzniká v súvislosti s oslobodeným nepeňažným plnením viacero druhov výdavkov, je na rozhodnutí zamestnávateľa, ktoré výdavky vylúči z daňových výdavkov (zo základu dane).

Článok pokračuje pod reklamou

Poskytnutie motorového vozidla zamestnancovi a uplatnenie oslobodenia do 500 eur 

V prípade poskytnutia automobilu zamestnancom aj na súkromné účely ide rovnako o nepeňažný benefit. Úprava zdaniteľnosti poskytnutia automobilu je stanovená v § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, avšak toto ustanovenie hovorí o zdaniteľnosti, nie o oslobodení benefitu. Z tohto dôvodu, je možné na takýto benefit (plnenie) uplatniť oslobodenie do výšky 500 eur úhrnne za zdaňovacie obdobie (za predpokladu vylúčenia súvisiacich výdavkov z daňových výdavkov). 

Pozor, ak by však zamestnávateľ poskytol zamestnancovi automobil výlučne na súkromné účely, nie je už dodržaná jedna z podmienok, a síce, že musí ísť u zamestnávateľa prvotne o daňový výdavok. Použitie automobilu na výlučne súkromné účely je totiž od počiatku nedaňový výdavok zamestnávateľa. 

Nepeňažné plnenie poskytnuté zo sociálneho fondu a oslobodenie do výšky 500 eur 

Ak sa zamestnancovi poskytne nepeňažné plnenie obstarané z prostriedkov sociálneho fondu vytvoreného v zdaňovacom období poskytnutia nepeňažného plnenia, zamestnávateľ môže na takéto nepeňažné plnenie uplatniť oslobodenie do výšky 500 eur, ak v zdaňovacom období poskytnutia nepeňažného plnenia vylúči z daňových výdavkov tvorbu sociálneho fondu vo výške tohto nepeňažného plnenia.  

Zamestnávateľ tak môže uplatniť oslobodenie do výšky 500 eur len v prípade, ak v zdaňovacom období poskytnutia nepeňažného plnenia tvoril sociálny fond, ktorého tvorba je v súlade so zákonom č. 152/1994 Z. z. Národnej rady SR o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov a je daňovým výdavkom. 

(Ne)sledovanie výšky oslobodeného nepeňažného plnenia a ročné zúčtovanie dane 

Keďže zo strany zamestnanca ani zamestnávateľa nie je počas zdaňovacieho obdobia žiadna povinnosť sledovania, resp. oznamovania výšky oslobodeného nepeňažného plnenia, zamestnávateľ ani zamestnanec nemusí mať informáciu o presnej výške uplatneného oslobodenia na nepeňažný príjem. Ide najmä o prípady, kedy zamestnanec pracuje počas roka u viacerých zamestnávateľov, či už súbežne, alebo po sebe.  Môže tak nastať aj situácia, kedy zamestnanec bude mať oslobodené nepeňažné plnenie vo vyššej výške ako 500 eur za rok.  

Správna výška uplatnenia oslobodenia nepeňažného príjmu sa vysporiada až v ročnom zúčtovaní  preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Ďalšou možnosťou je aj vysporiadanie v daňovom priznaní, ak mal zamestnanec aj iné druhy príjmov a zamestnávateľ mu nemôže tak urobiť ročné zúčtovanie. 

Príklad na poskytnutie poukazov zamestnancom a oslobodenie do výšky 500 eur 

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom 2 typy poukazov na nákup oblečenia: 

  • prvý typ poukážky je možné uplatniť u konkrétneho dodávateľa, 
  • druhý typ poukážky je možné uplatniť v ktoromkoľvek obchode (nie je limitované). 

Môže zamestnávateľ na poskytnutie týchto benefitov uplatniť oslobodenie do výšky 500 eur za zdaňovacie obdobie? 

V prvom prípade, keďže ide o poskytnutie nepeňažného benefitu, môže zamestnávateľ uplatniť oslobodenie do výšky 500 eur za zdaňovacie obdobie za predpokladu vylúčenia súvisiacich výdavkov zo základu dane. 

V druhom prípade, však použitie poukazu nie je limitované a ide tak o platobný nástroj, pri ktorom nie je možné uplatniť oslobodenie do výšky 500 eur. 

Príklad na poskytnutie majetku, ktorý môže mať charakter osobnej spotreby 

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi notebook aj na súkromné použitie domov, pričom výška nepeňažného plnenia pre zamestnanca je 400 eur  (ocenené podľa  § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov). Súvisiace náklady zamestnávateľa na poskytnutie notebooku predstavujú 800 eur. Zamestnávateľ postupuje podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov  a vylúči z daňových výdavkov 20 %, t. j. 160 eur. 

Zamestnávateľ na poskytnutý notebook môže uplatniť oslobodenie do výšky 500 eur, a teda   zamestnancovi oslobodiť celých 400 eur (jeho benefit), ak súvisiaci rozdiel 240 eur (400-160 eur) rovnako vylúči z daňových výdavkov (t. j. 160 eur už vylúčil podľa postupu § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov a zvyšok do 400 eur ešte musí vylúčiť tiež). 

Zamestnávateľ však môže postupovať aj tak, že zamestnancovi oslobodí nepeňažné plnenie len vo výške 160 eur a rozdiel 240 eur bude predstavovať pre zamestnanca zdaniteľný príjem. 

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Dominika Pukalovič
Dominika Pukalovič

Absolventka odboru Daňovníctvo a daňové poradenstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave, daňová poradkyňa a členka Slovenskej komory daňových poradcov. Zaoberá sa najmä oblasťou dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty s aplikáciou na malé a stredné podniky.


Pracovné oblečenie ako daňový výdavok

Kedy je možné pracovné oblečenie uznať ako daňový výdavok? Môžu si konatelia kúpiť oblek a zahrnúť ho do svojich daňových výdavkov?

Zaraďovanie majetku do odpisových skupín v roku 2022

Aký majetok je možné odpisovať? Od čoho závisí výška daňového odpisu majetku a aké odpisové skupiny či metódy odpisovania sú platné v roku 2022?

Zdaňovanie náhrady za používanie vlastného náradia: praktické príklady

Ako postupovať pri kalkulácii náhrady a kedy ide o daňový výdavok zamestnávateľa? Ako je to v prípade náhrady pri používaní náradia od zamestnávateľa na výkon domáckej práce či ako je to v prípade paušalizovania náhrady?

Náhrada za používanie vlastného náradia: ako sa zdaňuje?

Finančné riaditeľstvo SR vydalo metodický pokyn k zdaniteľnosti príjmu zamestnanca za použitie náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce. Čo treba vedieť?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky