Čo možno reálne považovať za teambuilding, kedy (ne)má význam ho organizovať, ako vybrať vhodné aktivity a čo treba vedieť ohľadom zdaňovania výdavkov, financovania či práv a povinností zamestnancov?
Pojem teambuilding pozná asi väčšina zamestnávateľov a zamestnancov. Mnohí ho považujú za firemný benefit, ktorý stále patrí medzi obľúbené. Nejde však len o „pivo po práci“, večierok alebo rekreačný pobyt. Teambuilding by mal mať pre firmu a jej zamestnancov aj pracovný význam. Zároveň sa s ním spájajú daňové povinnosti či pracovno-právne súvislosti. Náročné tiež môže byť vybrať vhodné aktivity na teambuilding. V článku preto prinášame sumár odpovedí na časté otázky o firemných teambuildingoch.
Čo je firemný teambuilding?
Aby firemné podujatie spĺňalo význam pojmu teambuilding, mal by byť stanovený jasný cieľ súvisiaci s fungovaním tímu. Teambuildingy by mali utužovať dôveru medzi zamestnancami, zlepšiť ich vzájomnú komunikáciu, lepšie zvládať konflikty a podobne. Dôležité tak nie je miesto teambuildingu, ani samotná aktivita (napríklad escape room či pobyt na chate), ale či podujatie pomôže kolegom lepšie spolupracovať na pracovisku alebo efektívnejšie vykonávať náplň svojej práce.
Kedy má význam teambuilding vo firme organizovať?
Marketingová riaditeľka personálnej agentúry Grafton Recruitment a Gi Group Jitka Kouba pre Podnikajte.sk uvádza, že teambuilding je vhodný najmä vtedy, keď vzniká nový tím alebo prichádza viacero nových kolegov. Ďalšou situáciou, kedy môže mať takéto podujatie prínos, je reorganizácia alebo spájanie s ľuďmi z rôznych oddelení. Zdôrazňuje ale, že nemá ísť o zoznamovaciu akciu, skôr môže pomôcť napríklad vyjasniť si roly, očakávania či komunikačné pravidlá.
Podľa odborníčky by sa také podujatia nemali používať ako náhrada za riešenie problémov. Podrobnosti priblížila v rozhovore Teambuilding vo firme: aký má skutočný význam a kedy (ne)prinesie úžitok?
Musí sa teambuilding organizovať v pracovnom čase?
Nakoľko Zákonník práce výslovne teambuildingy neupravuje, je na zamestnávateľovi, či ho bude organizovať v pracovnom čase, alebo mimo neho. Advokátka Jana Podhorská z advokátskej kancelárie Hronček & Partners vysvetľuje, že ak ide o povinnú aktivitu v pracovnom čase, ktorá súvisí s výkonom práce a má prehlbovať znalosti alebo zručnosti zamestnancov, posudzuje sa to ako výkon práce a zamestnancovi patrí mzda. Pokiaľ by sa takáto povinná aktivita konala mimo pracovnej doby, musí byť riadne posúdená z hľadiska evidencie pracovného času, odmeňovania a dodržania zákonných limitov.
V prípade, že ide o dobrovoľnú firemnú akciu v pracovnom čase a zamestnanec by sa jej nezúčastnil, mal by vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, prípadne je potrebné posúdiť, či nejde o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, ak by mu prácu nepridelil. A pokiaľ sa koná takáto dobrovoľná akcia mimo pracovnej doby, neúčasť zamestnanca by nemala mať negatívny pracovnoprávny dôsledok.
Podrobnosti vysvetľujeme v článku Teambuilding z pohľadu pracovného práva: kedy je účasť povinná?
Musí mať firma upravené pravidlá organizovania a účasti na teambuildingoch v interných predpisoch?
O povinnosť síce vyslovene nejde, no nakoľko slovenské právne predpisy režim teambuildingov neupravujú, J. Podhorská odporúča pravidlá upraviť v interných dokumentoch firmy – napríklad v pracovnom poriadku či internej smernici o organizovaní firemných podujatí. Vymedziť treba najmä povinnosť/dobrovoľnosť účasti zamestnancov na teambuildingu, účel podujatí, či sa účasť ráta ako pracovný čas, pravidlá BOZP a práva/povinnosti zamestnávateľa aj zamestnancov počas podujatia.
Ako vybrať aktivity pre teambuilding?
V prvom rade J. Kouba odporúča pomenovať si cieľ, ktorý sa má udalosťou dosiahnuť a v nadväznosti na to vybrať aktivitu teambuildingu. Ak je napríklad problém s komunikáciou v tíme, môže byť prospešné vymyslieť úlohy, pri ktorých musia účastníci spolu plánovať a vymieňať si informácie. Ak sa v kolektíve navzájom nepoznajú, pomôcť môže workshop alebo iná pokojná aktivita. Zohľadniť podľa odborníčky treba veľkosť tímu, vek, fyzické možnosti, jazykové bariéry aj rodinnú situáciu zamestnancov.
Kto je zodpovedný za úraz počas teambuildingu?
J. Podhorská pre Podnikajte.sk vysvetľuje, že za pracovný úraz možno považovať len taký, ktorý sa udial počas teambuildingu s pracovným alebo tímovo-rozvojovým charakterom. Vtedy zodpovedá za škodu zamestnávateľ (ak nie sú splnené zákonné dôvody zbavenia sa zodpovednosti). Za úraz teda zodpovedá zamestnávateľ, ak k úrazu došlo napríklad počas aktivity, ktorá bola súčasťou povinného programu. Naopak, inak sa posudzuje úraz, ktorý sa stal vo voľnom čase (napríklad po skončení povinného programu).
Podobné pravidlá platia aj vtedy, ak sa teambuilding konal mimo pracovného času. Posúdiť treba, či program organizoval a určoval zamestnávateľ, dával zamestnancom pokyny alebo či mala aktivita súvislosť s pracovnými úlohami.
Odborníčka preto odporúča jasne rozdeliť pracovný program od voľnočasového a určiť, kedy už zamestnanci konajú mimo rámca pracovnej aktivity.
Ako možno teambuilding financovať?
Možností je viacero. Ako v rozhovore o daňových pravidlách teambuildingu priblížil daňový poradca Radovan Ihnát, najčastejšie ide o bežné prevádzkové prostriedky firmy, no niekedy možno využiť aj prostriedky zo sociálneho fondu (v zmysle zákona o sociálnom fonde a za riadneho zdokumentovania použitia fondu).
Sú výdavky na teambuilding daňovo uznateľnými nákladmi?
Môžu byť, no závisí to od toho, či preukázateľne súvisia s dosahovaním, zabezpečením alebo udržaním zdaniteľných príjmov zamestnávateľa. Ak ide o teambuilding, ktorého cieľom a obsahom je posilnenie spolupráce medzi zamestnancami či zvýšenie efektivity tímu, možno podľa R. Ihnáta takéto výdavky považovať za daňovo uznateľné (za splnenia zákonných podmienok).
Ako daňový výdavok si potom môže zamestnávateľ uplatniť napríklad náklady na prenájom priestorov, technické zabezpečenie, dopravu, ubytovanie či aktivity.
Čo platí pri odpočte DPH v súvislosti s teambuildingom?
R. Ihnát vysvetľuje, že nárok na odpočítanie DPH závisí od charakteru výdavku a zároveň od toho, či je použitý na zdaniteľné plnenia platiteľa. Za splnenia zákonných podmienok možno DPH odpočítať pri prenájme priestorov, doprave či technickom zabezpečení. Naopak, pri výdavkoch na pohostenie a zábavu si odpočet DPH nemožno uplatniť.
Je účasť na teambuildingu z hľadiska daní a odvodov nepeňažným príjmom zamestnanca?
Daňový poradca vysvetľuje, že ak ide o teambuilding, ktorý má zlepšiť spoluprácu, a teda je najmä v záujme zamestnávateľa, vtedy existujú silné argumenty, podľa ktorých zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnancovi nevzniká. Na druhej strane, ak ide o podujatie slúžiace na rekreáciu či osobný prospech zamestnancov, ktoré nemá pracovný obsah, môže ísť o nepeňažný príjem.
Podrobnosti nájdete v rozhovore Daňové pravidlá teambuildingu.
Aké sú časté chyby pri organizovaní teambuildingu?
J. Kouba uvádza, že firmy často vyberajú aktivitu bez stanovenia jasného cieľa. Taktiež si neraz myslia, že jedným podujatím vyriešia dlhodobé firemné problémy. Problematická je podľa nej povinná účasť mimo pracovného času alebo tlak na konzumáciu alkoholu či nevhodná súťaživosť.
Z pracovnoprávneho hľadiska J. Podhorská vníma ako problém podceňovanie právneho rozmeru teambuildingových aktivít. Zamestnávatelia často podceňujú povinnosti v rámci BOZP, organizujú rizikové športové aktivity bez poučenia zamestnancov či odborného dozoru, podceňujú konzumáciu alkoholu a nevhodné správanie zúčastnených.
Čo sa týka daňového hľadiska, podľa R. Ihnáta zvyknú nedostatočne preukazovať pracovný účel teambuildingu, chybou je, že automaticky uplatňujú všetky náklady ako daňové výdavky či nesprávne postupujú pri odpočte DPH.
Ako zistiť, či teambuilding priniesol očakávaný efekt?
Mnohí zamestnávatelia zabúdajú na záverečné vyhodnotenie a nadviazanie na podujatie. J. Kouba má za to, že by to určite nemalo chýbať – účastníci by si mali pomenovať, čo sa naučili a čo chcú robiť inak. Aby bol efekt a prínos teambuildingu viditeľný, je podľa odborníčky potrebné sledovať vývoj v kolektíve istý čas (týždne, mesiace). Pozorovať možno napríklad, či sa zlepšila komunikácia v tíme v priebehu niekoľkých týždňov, či sa informácie odovzdávajú efektívnejšie, či sa znížil počet nedorozumení a podobne.
