Zmeny v legislatíve stoja malých podnikateľov vyše 150 miliónov eur ročne

Časté zmeny legislatívy stoja malých a stredných podnikateľov desiatky miliónov eur ročne. Podľa štatistík Centra lepšej regulácie Slovak Business Agency sa niektorý zo zákonov ovplyvňujúcich podnikanie v priemere mení takmer každý pracovný deň v roku. Napriek všeobecnému názoru nejde o prijímanie európskej legislatívy, ale väčšinu novej regulácie si Slovensko tvorí samé. Iba 11 % zákonov ide z Bruselu.

Prijímané zmeny stoja nemalé peniaze, len náklady tohtoročných zmien budú slovenských podnikateľov stáť viac ako 156 miliónov eur. „Táto suma predstavuje súhrn tak finančných ako aj administratívnych nákladov, ktoré vyčíslili samotní predkladatelia noviel, čiže zástupcovia štátu. Administratívne náklady predstavujú výdavky na zapracovanie legislatívy do života firmy. Sú to náklady na právnikov, účtovníkov, zavedenie nových procesov, čas strávený papierovaním a komunikáciou s orgánmi štátu. Finančné náklady spočívajú vo zvýšených alebo nových poplatkoch, odvodoch, daniach či clách, ale patrí sem aj financovanie nárastu miezd, či potreba zakúpenia nových tovarov a služieb, napr. nevyhnutná zmena softvéru,“ konštatuje Petra Satinová, právnička z Centra lepšej regulácie.

Príkladom je zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva pri ňom uvádza predpokladaný finančný dopad na podnikateľov vo výške 16 miliónov eur. Hovoríme o zákaze amalgánových zubných plômb. Zubári si tak musia zaobstarať tzv. odlučovač amalgámu, čím im vzniknú nielen jednorazové náklady na jeho kúpu, inštaláciu, ale i následnú prevádzku. Zmena sa dotkne približne 3000 podnikateľov.

Suma 42 miliónov eur je nákladom na zavedenie ročného zúčtovania sociálnych odvodov. Zmena zákona o sociálnom poistení tým nahrádza mesačný strop pre platenie odvodov ročným. V dôsledku toho zaplatia na odvodoch viac tí, ktorí mesačné stropy prekračovali, ale ročný nie. Podľa Ministerstva práce sa zmena dotkne 56 tisíc podnikateľov. Pod vyššie náklady podnikateľov v roku 2019 sa významne podpíše aj zmena minimálnej mzdy, ktorej zvýšenie zo 480 EUR na 520 EUR predstavuje náklad pre podnikateľov vo výške 53 miliónov eur.

Vo výslednej sume nákladov nie je napríklad vyčíslený tzv. sociálny balíček, nakoľko zvýšenie príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a sviatky z dôvodu predloženia poslancami neobsahuje povinné vyčíslenie dopadov na podnikateľov. Obdobným príkladom je aj odvod pre potravinové reťazce, ktorý je poslaneckou novelou a proces posudzovania vplyvov sa ho preto netýka.

„Byrokracia a príliš časté zmeny v legislatíve sa dlhodobo umiestňujú na popredných miestach v rebríčkoch podnikateľských problémov. Rozhodli sme sa podnikateľom pomôcť a s podporou Nadácie MH SR sme vytvorili bezplatnú aplikáciu do mobilu. Aplikácia BiznisInfo pomáha podnikateľom sledovať zmeny v zákonoch, upozorňuje na nové povinnosti a hroziace pokuty. To všetko veľmi stručne a rečou podnikateľa,“ hovorí Ján Solík so Združenia mladých podnikateľov Slovenska.

Aplikácia BiznisInfo je bezplatná a jej cieľom je pomôcť podnikateľom orientovať sa v legislatíve a vyvarovať sa zbytočným chybám a pokutám.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Kedy je predajca povinný priložiť k výrobku slovenský návod na použitie?

Čo je návod na použitie a aké zákonné náležitosti musí spĺňať? V ktorých prípadoch vzniká povinnosť priložiť ho k výrobku v slovenskom jazyku a aké sankcie hrozia za porušenie tejto povinnosti?

Koncesionárske poplatky zamestnávateľa: dočkajú sa firmy zmeny?

Do pripomienkovania putuje návrh zákona, ktorý nastaví objektívnejšie parametre určujúce výšku úhrady za služby RTVS v prípade podnikateľských subjektov. Čo by malo platiť po novom?

Poslanci chcú meniť neexistujúci zákon, urgentnú zmenu pre podnikateľov neriešia

Na prebiehajúcej schôdzi NRSR je rekordný počet poslaneckých návrhov, ktoré nie je dôvod prijímať bez štandardného pripomienkovania a vyčísľovania dopadov. Problém, na ktorý dlhodobo poukazujú podnikatelia, poslanci ignorujú.

Výmena informácií o podnikajúcich na elektronických platformách od 1. 1. 2023

Informáciami o podnikajúcich na elektronických platformách na účel daní budú príslušné orgány disponovať automaticky. Cieľom je zabrániť daňovým únikom. Akým spôsobom sa bude medzinárodná výmena informácií realizovať?
Videonávod podania návrhu na zápis údajov do obchodného registra

Ako zvládnete zápis do 30.9.2022 svojpomocne krok po kroku.

Zistiť viac
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky